Denník N

Ak sú kritikovia Sulíka najlepší odborníci akých máme, tak sme na tom veľmi zle

ale to vždy tak býva, keď praskne bublina

Pôjdem pekne po poriadku. Toľko logických klamov a najmä slamených panákov v jednom článku sa nevidí každý deň.
Naozajstný ekonóm z TB- Dúfam, že sa vedenie TB okamžite dištancuje od toho názoru, lebo v tom prípade vážne pochybujem o schopnosti manažmentu.
Byť v jadre eurozóny je pre mňa niečo úplne iné ako hovoriť o tom, či tie krajiny, ku ktorým sa pripájam, rastú pomalšie alebo rýchlejšie,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Byť v jadre eurozóny znamená mať rovnaké základy sadzby dane, čiže omnoho vyššie. Krajiny V4 majú naopak veľmi podobné nízke. Takto to vytvoril trh a v prípade, že by sme vstúpili do prvej ligy bez nich, nielenže by sme prestali dobiehať západ, ale naopak výroby sa presunuli k ostatným krajinám V4. Okrem toho pripomínam, že EU má najnižšiu prípustnú sadzbu 15 %, čiže už nejaká integrácia prebieha, bez nezmyselných výlevov.
Podľa ekonómov je to zavádzajúci argument a odkazujú, že každý rozumne zmýšľajúci človek by bol rád, keby sme tu mali ekonomiku, ako je nemecká.
No nebol. Pretože ekonóm TB si nevie zobrať štruktúru priemyslu Nemecka. 10% tvorí farmácia z väčšej časti liečivá, čo znamená napríklad výrobu onkoliekov, či CT-čká, veľkú časť firmy ako Siemens či automobilový priemysel Audi, BMW, či Wolkswagen. Najviac ma prekvapilo, že počas krízy nemecké firmy nielenže neznížili cenovú hladinu svojich výrobkov, ale miestami až zdvojnásobili, pričom argumentovali, že museli investovať pritom do vývoja. Prejavuje sa to tak, že za maličkú dotykovú obrazovku zaplatíte 300 € a v alze za 23 palcový monitor 80 €. Každý, kto je rozumný, vidí, že je len otázkou času, kedy niekto vyradí tieto firmy z trhu.  Čína skupuje v Nemecku firmy a kľudne sa môže stať, že jedného dňa akonáhle príde kríza a výrobné podniky budú nútené šetriť, priemysel preberie, Nemecko si úplne o to koleduje. Firmu Siemens dobiehajú korupčné kauzy. Mladí nemci nepovažujú auto sa nevyhnutnosť. Nemôžete len čítať grafy, musíte vedieť čo za tými číslami je a aké sú trendy.
Napríklad Wolskwagen zarába na popredajnom servise a túto stratégiu si osvojilo viacero firiem. Robia to tak, že vyradia svoju konkurenciu z pozáručného servisu. Zatiaľ, čo v Československom priemysle, všetko pasovalo na všetko, tak v nemeckom opotrebiteľné súčiastky pasujú len do konkrétneho stroja.
Deutche bank AG je najväčšou bankou. Keby ste spojili tri ďalšie banky DZ Bank AG, KfW-Konzern, Commerzbank AG, tak dostane približne jej veľkosť.  A práve táto banka je stále v problémoch. Jednak preto, že obchádzala pravidlá nemeckého bankového sektoru a investovala v Grécku a Ísku pred krízou do nehnuteľností. Vo svoje arogancii pred krízou 2008 prijala stávku na to, že sa trh s nehnuteľnosťami v USA nezosype. Za podivné machinácie s hypotékami dostala megapokutu cca 14 mld USD a tá sa nakoniec znížila na 5,4 mld USD, avšak nie preto, že by sa niečo zmenilo, ale preto, že by banka padla a nikto by nedostal nič a pravdepodobne by sa došlo na to, že poisťovne u ktorých mala banka úvery poistené by skrachovali.
Okrem toho najväčšie banky Talianska sú na mizine, čo je historicky obchodný partner Nemecka.
Za najväčšiu výhodu naozaj možno považovať nemecký Ordnung, pretože ak sa dodržujú pravidlá, faktúry sa platia, tak súdy nie sú zavalené žalobami. Lenže u nás politici chcú byť všade o všetkom rozhodovať a všetko mať pod kontrolou, tam v tej kauze takto, tam nech rozhodne súd takto a keď rozhodne súd opačne, tak ho všetci ignorujú, keď niekto nejde s nimi, tak ho dajú dole. Ibaže toho sa integrácia vôbec netýka, Valachy mieša hrušky s jablkami a podsúva argumenty a tvári sa, že sa zo všetkým vyrovnal.
Valachymu pripomínam príklad s dvomi zmrzlinármi na pláži s tým rozdielom, že jeden už funguje 20 rokov a druhý sa práve prisťahoval, pričom predajné ceny sú v eurách prevádzkové náklady sú rovnaké a ešte popritom nemá vybudované zázemie a zodpovedajúce vybavenie, čiže inak ako tým, že má nižšie dane alebo dotácie sa nikdy nemôže stať rovnocenným súperom.
My nemôžeme západ dobehnúť, lebo to by sme museli podvádzať rovnako ako oni a tu sme tu už mali, volalo sa to mečiarizmus VÚB, IRB banka a pod.
2.
My ako malá otvorená ekonomika však ani nemôžeme mať dlh na úrovni Nemecka. „A diskusia sa ani nevedie tak, že keď budeme v jadre eurozóny, tak by sme mohli mať dlh na úrovni 90 % HDP,“ hovorí Valachy.
Po roku 2020 sa  to kľudne môže stať, nevysporiadané pozemky pod diaľnicami, ďalšia hospodárska kríza, je to len nedostatok predstavivosti, lineárne mužské myslenie, že všetko musí ísť stále dopredu.
3.
Dane, ktoré platia bohatí podnikatelia, sú polovičné. Ale aspoň vidíme, za koho Sulík kope,“ dodáva Meravý.
Buďte rád, že aspoň nejaké platia, keď podnikateľ vidí, že dane sa prevedú vo forme dotácie jeho hlavnému konkurentovi ja už by som previedol firmu do najbližšej vedľajšej krajiny ak nie do daňového raja.
4. „Mohol povedať, koľko cudzincov tam pracuje, a ja by som povedal, že toľko bude o 10, 15 rokov aj u nás. Firmy to budú potrebovať,“ odkázal Sulíkovi zase Valachy.
Valachy opäť ignoruje správu, že v blízkej budúcnosti vďaka automatizácii zanikne 30-50 % pracovných miest. Odporúčam sa pozrieť na výrobu Tesly alebo pozrieť diskusiu Mihála u Hríba.
5. Blog Katarína Cséfalvayová, je len na ilustráciu ako je dobre, že Sieť sa rozpadla. Jeden slamený panák za druhým. Keď začínate z nuly. všeobecný argument, nekorešpondujúci s realitou. Československo malo niekoľko veľmi dobrých vedeckých ústavov, malý Honkong volajúci sa Slušovice, vlastnú výrobu liečiv Slovakofarma a počítačov a mikročipov, z tejto oblasti Žiliny pochádza napríklad Michal Truban. 4% HDP dávalo na vedu a výskum aj keď polovica z toho na vojenský. Tak ako Fico aj Radičová(presunula eurofondy z vedy na diaľnice) úspešne dbajú aby veda nebola a ak je, tak sa podporuje len taká, ktorú nikto nepotrebuje.
„Líder“ opozície asi zabúda aj na skutočnosť, že tak otvorenej ekonomike ako Slovensko, kde 85 % exportu smeruje na trhy EÚ by jeho zahraničnopolitické avantúry zásadne poškodili.
Ešte horší ako Sulíkov diletantizmus je jeho geopolitický analfabetizmus. Pre malé štáty ako Slovensko je životnou nevyhnutnosťou byť v prvej lige európskej integrácie.
Prvá liga nemá nič spoločné s obchodom, ide o zdaňovanie. Zdaňovanie vám výrobok nepredá, je to byrokracia navyše a druhá liga neznamená vystúpiť z EU a tobôž prerušiť obchodné vzťahy. Dokonca aj počas totality sme vyvážali na západné trhy, lebo sme potrebovali valuty na kúpu západných technológií. Treba sa vrátiť do tretej triedy, kde sa preberali množiny. Množina obchod je iná ako množina zdaňovanie a iná ako politická integrácia, je tam určitý prienik, ale neznamená to, že sa absolútne prekrývajú.
Ak sa argumentuje Srbskom, práve znalosti Srbska vo vývoji vojenskej elektronike by sme mohli využiť.
EÚ bola založená s cieľom brzdiť dominanciu Nemecka Európe a jedine ako sa to dá je spojiť krajiny do baltského priestoru, čo je aj prirodzený vývoj vzhľadom na budúcu migračnú krízu.
Navyše Čína oznámila budovanie hodvábnej cesty, čo znamená presun centra viacej k Čiernemu moru.
Tešia sa najmä tí, ktorým vadí silná a spolupracujúca Európa. Už teraz sme svedkami (ruských) akvizícií politických i finančných, ktorých zámerom je destabilizácia Európy.
To je ďalší nezmysel. Svetu naopak prekáža, že by Nemecko obchodovalo s Ruskom, respektíve budúcou ruskou úniou, a tým pádom aj Čínou cez hodvábnu cestu. Tak by sa centrum moci presunulo opäť do euroázie, čo USA a Veľkej Británii prekáža a konieckoncov aj Francúzku, pretože Čína im robí v Afrike konkurenciu. Ale aspoň vidíme aký neblahý vplyv má v Moste-Híd pán Šebej.
Práveže v dejinách je to nevyhnutné stačí sa pozrieť ako sa menili hranice za posledných 100-200 rokov.
Práve teraz si prechádzate psychologickými fázami objavenie informácie, rozhorčenie, obviňovanie, vyjednávanie, vytriezvenie, zmierenie.

Teraz najčítanejšie