Ak sú moc a peniaze droga, korupcia je lieciteľná

Je to ako v rodine. Po istom čase si všimneš, že sa reakcie a historky začínajú opakovať. Za tri roky v Nadácii Zastavme korupciu sme sa pri debatách o osobných zážitkoch s malou korupciou takmer vždy dočkali rovnakej reakcie: Kým to môžu beztrestne robiť tí veľkí tam hore, je nefér trestať za korupciu len nás, “malých” ľudí. Od roku 2000 do roku 2014  bolo na Slovensku odsúdených za korupčné trestné činy 1359 ľudí. Medzi nimi žiadny z “tých veľkých”, po hlavách ktorých prahne ľud, aby sa mohol premeniť. Kto vlastne sú tí, ktorých odsúdenie nám chýba na to, aby terapia krajiny mohla napredovať?  

Normálne nenormálne konanie

Všetci si myslíme, že vieme o koho ide, ale nikdy sa nenájdu dôkazy. Preto sa ich mená buď vôbec nesmú vysloviť, alebo sa kričia po námestiach a sociálnych sieťach v kŕčoch hnevu. Väčšina z nás ich pozná len cez šošovky médií rôznorodej kvality, prípadne cez mýtické priezory urbánnych legiend. Fantazírujeme o nich ako o chladných, nedotknuteľných, obdarených záhadnou mocou. Alebo proste ako o šikovných ľuďoch, závislých na moci a peniazoch. Hovorí sa, že na každej klebete je zrnko pravdy. Čo ak naozaj ide o závislosť?

Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch, medzinárodne používaná príručka Americkej psychiatrickej spoločnosti, definuje závislosti pod súhrnným pojmom “látkami podmienené a návykové poruchy”. Miera závažnosti poruchy sa meria na škále od užívania k zneužívaniu až po závislosť. Užívanie drogy, v našom prípade drogy moci a peňazí, sa mení na zneužívanie,  ak je tam dlhodobý návyk spojený s neschopnosťou znížiť jej prísun aj napriek zámeru pacienta, tlaku okolia alebo opakovaným zdravotným problémom, alebo ak človek bez drogy už nedokáže viesť každodenný život. Objavujú sa narušené vzťahy či kriminálne chovanie napriek znalosti zákonov. Zneužívanie sa mení na závislosť, ak na požadovaný efekt je potrebná čoraz väčšia dávka drogy a nastáva neovládateľné prahnutie po droge. Pri znížení dávky sa ohlasujú abstinenčné príznaky. Závislých ľudí často sprevádzajú pocity viny a následné skresľovanie či popieranie reality v snahe ubrániť vlastné vnímanie skutočnosti a sebapojatie pred zahanbením.

“Rumuni odsúdení za korupciu nepopierajú svoje činy, ale tvrdia, že konali normálne.”

Zaujímavým rozlišovacím kritériom je tu spoločenská norma. Zneužívanie drogy podľa niektorých diagnostických definícií nastáva, ak sa v správaní jedinca vyskytnú také zmeny, ktoré sú pre väčšinu spoločnosti neakceptovateľné. To by vysvetľovalo začarované kruhy korupčného správania v krajoch a kútoch sveta, kde je korupcia nepísanou normou, ako aj reakcie niektorých nedávno odsúdených za korupciu v Rumunsku, opísané v holandsko-rumunskej štúdii (link). Tí síce nepopierajú svoje činy, ale sú z odsúdenia zmätení –  tvrdia že konali normálne.

Na peniaze má slabosť každý

Závislosť na moci a peniazoch sa v manuáli duševných porúch  medzi  “látkami podmienenými a návykovými poruchami” zatiaľ nenachádza – tak ako sa tam pred rokmi nenachádzalo ani gamblerstvo. Podobnosť prejavov závislosti na chemickej látke a na peniazoch však už dlho ozvučujú voľné jazdy debát v krčmách a kuchyniach a všíma si ju aj veda. Britskí sociálni psychológovii Stephen Lea a Paul Webley už dnes tvrdia, že koncept drogových závislostí sa ponúka minimálne ako metafora na porozumenie našich iracionálnych vzťahov s peniazmi.

Ak sa pozrieme na veľkých korupčníkov ako na ľudí závislých na moci a peniazoch, vidíme typ veľmi zákernej drogy. Telo devastuje pomaly a plazivo cez rôznorodé zdanlivo nesúvisiace telesné symptómy. Často z človeka ostáva do vysokého veku zachovaná schránka budiaca dojem zachovalosti. Aj mnohí vyslobodenie hľadajúci pacienti nikdy nepocítia vytúženú hranicu – napríklad prostredníctvom súdneho rozhodnutia –  keďže aj niektoré súdy sú v rizikovej skupine. Zvyšovanie dávok, tak ako u iných substancií, otupuje. Zakrátko sa vytráca aj počiatočný pôžitok a ostáva len zúfalá túžba po ďalšej dávke. Predstavujem si, že príbuzní a priatelia strácajú s človekom závislým na moci a peniazoch kontakt podobne ako je to u alkoholikov alebo gamblerov. Aj to je však ťažko rozoznateľné, keďže peniaze a moc sú ako svetlo pre mušky falošných blízkych. Ide vskutku o kráľovnú spomedzi závislostí – na peniaze alebo moc v rôznych podobách má totiž na rozdiel od chemických drôg slabosť takmer každý.  

“Na peniaze alebo moc v rôznych podobách má totiž na rozdiel od chemických drôg slabosť takmer každý.”

V odbornej debate  rezonuje postoj, že tendencia k závislosti drieme vo väčšej či menšej miere v každom z nás. Teraz úprimne. Komu z nás sa ešte živote nestalo, že sme sa znepokojene prizerali rozvíjajúcej sa závislosti na moci a peniazoch u priateľa, alebo sme zachytili desivé signály rastúcej čiernej diery v sebe? Ale ako je možné, že niektorí z nás do závislosti spadnú a niektorí nie – a to bez ohľadu na to do ktorej príjmovo-majetkovej skupiny obyvateľstva patríme? Najčastejšie sa hovorí o kombinácií dedičných faktorov, prostredia a stretnutia so spúšťačom. Odolať volaniu drogy, vrátane drogy peňazí a moci, teda zvládnu len dobre vybavené osobnosti, ktoré majú kus genetického, rodinného a sociálneho šťastia.

Terapia závislostí zahŕňa najmä hranice, bezpečný režim a psychoterapiu, v prípade potreby aj lieky. Terapeutické školy a postupy sú ako rôzne cesty, ktoré všetky vedú do Ríma.Terapeutickým cieľom je dosiahnuť, aby stav, ktorý pacient cíti nie plne a vedome len po požití dávky, sa mohol stať súčasťou jeho prežívania bez devastujúceho prostredníka drogy a v miere ktorá dáva priestor životu a zdravým vzťahom.

Aký je teda ten vytúžený stav, ktorý pociťuje veľký korupčník, keď si do žíl napumpuje ďalší milión alebo novú sféru kontroly? Čo cíti tých pár chvíľ po? Tranz? Zadosťučinenie? Divoké aktivovanie centra slasti? Či jednoducho tichý blažený pocit bezpečia plnej sýpky?

Sami v klietke

Podľa britského psychológa Stephena Lea pôsobia peniaze na náš mozog rovnako ako napríklad kokaín a vplývajú na naše emócie spôsobom ktorý zriedka vieme kontrolovať. Ako príklad finančnej iracionality uvádza prepadnutie banky napriek vysokej pravdepodobnosti, že zlodeja chytia, vizuálne vnímanie mincí a bankoviek väčšími než v skutočnosti sú či opatrné míňanie fyzickej bankovky na rozdiel od nedbalých platieb kartou. Dodáva, že na aktiváciu centra slasti peniazmi však potrebujeme vždy nanovo získanie takej sumy peňazí, ktorá bola pre nás doteraz nedosiahnuteľná. Akonáhle sa dávka peňazí v danej výške začne opakovať, na vytúžený efekt už nestačí a obeť slasti potrebuje viac.

“Dôvodom vzniku závislosti nemusí byť droga – môže ňou byť ľudská samota.”

Iný psychológ, Kanaďan Bruce Alexander, by dodal, že náchylnosť na  zotročenie slasťou prichádza až v situácií, ak sme izolovaní, odpojení od seba, od živých vzťahov s blízkymi a od sveta okolo nás. Vo svojom experimente zvanom potkaní park, sa snažil dokázať hypotézu, že predpokladom a dôvodom vzniku závislosti nie je droga – ale je ňou ľudská samota.

Je to ako v rodine. Reakcie a historky sa opakujú. Občas nám blízki a priatelia poriadne lezú na nervy. Keď treba, vedia byť drsní a povedať nám dosť, už stačilo. Ale nenechajú nás potom samých napospas vlastným démonom a závislostiam. Ak na Slovensku raz povieme stačilo a bude odsúdený veľký korupčník, terapia krajiny sa možno urýchli. Ale bude to len začiatok práce na sebe. Pre “tých veľkých”, a aj pre každého z nás “malých ľudí”.

Zuzana Vasičáková Očenášová

Ilustračné foto: Reflex.cz