Denník N

Akčný plán vlády bez akcie a obsahu

Foto – TASR
Foto – TASR

Akčný plán nesie so sebou chorobu väčšiny verejných politík na Slovensku. V časti materiálu venujúcemu sa korupcii chýba definícia konkrétnych cieľov, ku ktorým má prijatie a realizácia opatrení viesť. Tak sa stane, že vláda SR dáva ministerstvám úlohy, ktoré už dávno majú splnené.

Z názvu Akčný plán na posilnenie SR ako právneho štátu, dokumentu schváleného vládou minulý týždeň vyžaruje odhodlanie, aktivita a dobrý výsledok na jej konci. Názov dokumentu teda jeho tvorcovia zvládli dobre, na rozdiel od obsahu.

Okrem výhrad k jednotlivým opatreniam máme zásadný problém s načasovaním prijímania akčného plánu. Myslíme si, že akčné plány by mali byť prijímané v období, keď je vláda schopná zabezpečiť ich zavedenie do praxe, a tým reálne dosiahnuť ciele sledované samotným plánom. Pri tomto pláne táto ambícia chýba.

Vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby (marec 2016) je zrejmé, že väčšina z opatrení bude formálne prijatá, avšak ich realizácia v praxi zostáva na ďalšiu vládu. Tá sa s predstavami druhej Ficovej vlády môže, ale aj nemusí stotožniť. Inými slovami, zavedenie do praxe nie je absolútne zabezpečené.

Čo bránilo jednofarebnej vláde s 83 poslancami v parlamente predstaviť tento akčný plán v prvom roku vládnutia a následne v troch ďalších túto akčnosť dotiahnuť do dokonalosti?

 

Hlavné problémy?

Akčný plán nesie so sebou chorobu väčšiny verejných politík na Slovensku. V časti materiálu venujúcemu sa korupcii chýba definícia konkrétnych cieľov, ku ktorým má prijatie a realizácia opatrení viesť. Akú ambíciu má vláda pri jeho prijímaní? Na základe čoho budeme vedieť, že akčný plán bol úspešný? Akými ukazovateľmi túto úspešnosť zmeriame?

V rámci tém, ktorým sa Inštitút SGI venuje nás najviac zaujímala oblasť Korupcia ako negatívny a škodlivý faktor pre „značku Slovensko“. Jej súčasťou je aj rozdelenie úloh medzi jednotlivé rezorty. Niektoré z úloh sú však obsahovo tak všeobecné, že prijatie akejkoľvek zmeny by znamenalo formálne naplnenie plánu. Žeby ambícia splniť plán na 120% ?

Oblasťou rizikovou na výskyt korupcie a neefektívneho čerpania verejných zdrojov sú eurofondy. V situácii, keď Slovensko prichádza o stovky miliónov pre nedostatočné i nekvalifikované čerpanie, a keď je systém prelezený korupciou, by sme očakávali od vlády SR ambiciózny a vecný prístup k riešeniu situácie. No Akčný plán poskytuje len málo skutočnej akcie.

Najbizarnejšou úlohou sa stala úloha č.1 pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ministerstvo má novú, “inovatívnu” rolu v implementácii čerpania fondov EÚ, a to konkrétne: “Zabezpečiť transparentnosť systému čerpania prostriedkov na podporu poľnohospodárstva.”. Zaujímalo by nás, ako to asi ministerstvo robilo doteraz? Netransparentne? Ak to touto úlohou vláda priznáva, ako je možné, že riešenie prichádza až na konci jej vládnutia?

Novelizovať sa bude aj na Ministerstve zdravotníctva, tentokrát v oblasti dotácií. Úloha č. 2 nepustí a žiada “novelizovať zákon č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva SR v znení neskorších predpisov.”Tu si už vláda ani nedala námahu povedať, v akom zmysle má byť novelizovaný, jednoducho stačí novelizovať. Dúfajme, že sa jedná o novelizáciu súvisiacu s bojom proti korupcii.

Úloha č.6 pre Úrad vlády SR “zaviesť povinnosť pre riadiace orgány zverejňovať informácie o subjektoch, ktorým bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok (NFP).”  vykopáva otvorené dvere. Túto povinnosť už riadiace orgány (ministerstvá) dávno majú a najmä ide o rokmi zaužívanú prax. Napríklad tu, tu alebo tu. Úlohu treba odstrániť, keďže iba potvrdzuje súčasný stav a nie je ničím inovatívna v boji proti korupcii.

Zaujímavá úloha (až jedna!) sa ušla aj Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Konkrétne má “prijať opatrenia na zvýšenie transparentnosti vo verejnom obstarávaní, najmä pri veľkých infraštruktúrnych projektoch.”. Aké opatrenia a na čo majú reagovať? Znamená to, že benchmark “Mýtny tender” je už prekonaný?

 

Kedy sa dočkáme reálnej akcie a nie divadla?        

Na uvedených príkladoch z jednej z oblastí, ktorým sa venuje Akčný plán sme chceli demonštrovať jeho vágnosť a nevyváženosť. Zhodou okolností ide o oblasť boja proti korupcii, v ktorej je vláda dlhodobo kritizovaná za neexistujúce politiky a riešenia. Ak ide o volebný manifest vládnej strany, tak je zrejmé, že v oblasti boja proti korupcii je impotentný a neponúka ani nič zaujímavé.

Mix existujúcich nástrojov a všeobecných úloh bez jasného vplyvu na zmenu situácie odhaľuje nezáujem o riešenie rozkrádania a únosu štátu zo strany organizovaných skupín. Na ten skutočný sociálny balíček, z ktorého budú profitovať všetci slušní občania našej krajiny, a ktorý bude niesť názov “Boj proti korupcii”, si teda ešte musíme počkať.

Za Inštitút SGI sme pripravili pripomienky k Akčnému plánu, ktoré vnímame ako dôležité pre účinný boj s korupciou a únosom štátu úzkou skupinou ľudí. Všetky nájdete na našom webe tu.

 

Ctibor Košťál

Riaditeľ Inštitútu SGI

Teraz najčítanejšie

Inštitút SGI

Inštitút SGI je občianske združenie, ktoré sa snaží prispieť k zlepšeniu kvality verejných služieb a väčšej otvorenosti verejných inštitúcií. Zastrešuje internetové projekty Demagog.sk a Odkazprestarostu.sk. Okrem toho sa výskumne venuje témam sociálnej inklúzie a inkluzívneho vzdelávania, zamestnanosti a kvality štátu.