Blog
pondelok

Ako Andrej Danko v SNS poriadok urobil a ako sa SaS s odvodovým bonusom vysporiadala

Okrem toho: je uhorková sezóna, tak sa ponárame do konšpirácií. To je dobre – aspoň nikoho netrápi Béla Bugár.

Zdroj: Denník N
  • Premiér Fico sa zúčastnil žatvy, posadil si na kolená ženu v kroji, a keď sa mu ľudia smiali, hovoril, že sú chudáci. Oni hovorili, že je chudák on, keď si na kolená posadí ženu, ktorá za nič nemôže.
  • Václav Klaus prepísal históriu, keď povedal, že k rozdeleniu Československo došlo s masívnou podporou obyvateľov oboch krajín.
  • Člen kotlebovských hliadok sa vybral na Tomášovský výhľad. Autom. Tiež sa chválil nacistickými symbolmi, zbraňami, drogami, prekračovaním rýchlosti a spôsobením dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu. No a keď to vyšlo najavo, všetko zmazal a ešte sa aj vyhrážal.
Lebo kotlebovské hliadky sa postarajú o vašu bezpečnosť

SNS nominovala za kandidáta na župana v Prešovskom kraji človeka, ktorého tam nikto nechcel. Prešovská organizácia SNS s tým bola nespokojná, čiže Andrej Danko odvolal jej predsedu a tým sa to považovalo za vyriešené.

Vyšlo tiež najavo, že ministerstvo školstva rozdávalo dotácie na vedu a výskum tak, že sa žiadne peniaze k vedeckým ani výskumným pracoviskám nedostali. Keďže išlo o stovky miliónov eur, bolo to umenie ešte aj na pomery SNS.

A keď Andrej Danko túto nespravodlivosť videl, povedal, že Slovensko nesmie ratifikovať Istanbulský dohovor. Zvláštne bolo, že Istanbulský dohovor sa netýkal vedy ani výskumu, ale týrania žien. Andrej Danko sa však obával, že Istanbulský dohovor je len prvým krokom k tomu, aby nám zobrali Veľkú noc.

Tak vyzerala verejná debata. Čoho sa obávali týrané ženy, na to sa Andrej Danko nemal čas opýtať.

Treba sa rozprávať, ale o čom?

Definitívne sa uzavrel aj problém odvodového bonusu, vlajkovej lode SaS. Istý bloger totiž zistil, že sumy uvádzané v prepočtoch nesedia, a tvrdil, že odvodový bonus, ktorý má byť rozpočtovo neutrálny, vytvára deficit. Znamenalo by to, že celá vlajková loď je, nuž, bohužiaľ, nezmysel.

SaS sľúbila, že to všetko ešte raz prepočíta, a vypracovala druhú a tretiu verziu bonusu a tú potom dala prepočítať nezávislému inštitútu. No a nezávislý inštitút povedal, že fiškálne neutrálny odvodový bonus je v skutočnosti deficitný buď o 250 miliónov, alebo o miliardu eur, v závislosti od toho, akými veľkými pesimistami ste.

Ani čerstvé a nezávislé prepočty však Richardovi Sulíkovi nebránili napísať, že „odvodový bonus rozpočtovo neutrálny je. A ak nie je, tak bude: jednoducho sa upravia sadzby alebo sa pripustí mierny deficit“.

Vlastne tak napísal, že bonus neutrálny zároveň je aj nie je, ale v budúcnosti bude. Alebo nebude – pripustí sa totiž deficit. Napísal, že ani po prepočítaní to stále nevychádza, ale zároveň tvrdí, že vychádza. Dokázal napísať dve vety, ktoré si navzájom odporujú, a bol presvedčený, že tým dokázal, že má pravdu.

No a kto tomu ešte rozumel, ten sa chytal za hlavu a voliči SaS povedali, že dobre. A naďalej verili, že pravicový volič je náročnejší, lebo sa im páčilo, keď mohli veriť, že dokážu veci hodnotiť s odstupom a nikomu slepo neveria.

Chudák Sagan. A chudina interpunkcia.

Keďže sa nič nedialo, Slovensko sa venovalo športovým konšpiráciám. Na hokeji nám zahrali zlú hymnu, na futbale nás nenechali postúpiť, z Tour vyradili Sagana, pred majstrovstvami diskvalifikovali Tótha a to všetko preto, že sme odmietli utečencov.

V mnohých hlavách to dávalo zmysel, hoci napríklad v prípade Mateja Tótha nikto nevedel, čo sa stalo, ale nikomu to nebránilo v tom, aby si vytvoril názor. No a v tom istom čase zaznamenali životné úspechy Magdaléna Rybáriková aj Ján Volko, čo konšpiráciu síce narušilo, ale len kým niekto nepovedal, že každá konšpirácia má svoje výnimky, aby sa zdalo, že neexistuje.

Na túto vlnu naskočil aj predseda Matica slovenskej, ktorý tvrdil, že slovenský dvojkríž je symbolom tradičných hodnôt a práve preto ho už v západnej Európe nemožno ukazovať. Bol to síce nezmysel, ale v súlade. A Matica slovenská tiež zažalovala časopis, ktorý napísal, že Ľudovít Štúr mal antisemitské názory, a tým zhrnula svoj spoločenský význam.

No a ešte nám aj vládli Chazari. Ak by Marián Tkáč neexistoval, niekto by ho musel vymyslieť.

No a keďže sa z občanov stávali odborníci na doping a dvojkríže, nemali, pochopiteľne, čas všimnúť si, že Štefan Harabin z väzenia prepustil nebezpečných zločincov, ani že Béla Bugár zarobil na pozemkoch. Najprv totiž bola cesta a boli pozemky, potom Bugár tie pozemky kúpil. Keďže bol vo vláde, cesta sa presmerovala tak, aby cez ne viedla – a potom ich predal.

A nijako to nevysvetlil, alebo aj vysvetlil, ale nezáležalo na tom. Jasne z toho vyplývalo, že na Slovensku sa z dlhodobého hľadiska najviac oplatí byť Bélom Bugárom.

Tu je Andrej Danko na tento týždeň, radi ma môžete mať tu.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|