BLOG
Anna Zemanová
Anna Zemanová
29 252

Ako Bratislave trčí slama z topánok

Na riešení potrieb Bratislavy, vrátane krytia výkonu funkcií hlavného mesta, sa v konečnom dôsledku budú opäť skladať jeho obyvatelia spôsobom uskromňovania sa vo výdavkovej časti rozpočtu mesta určeného na jeho bežný chod. Okrem splácania úveru bankám, budú musieť splácať aj „finančnú výpomoc“ od našej sociálnej vlády.

Ako Bratislave trčí slama z topánok

O reforme verejných financií  bolo rozhodnuté  pred 15.rokmi, v magickom roku 2000. Základným cieľom reformy bolo posilniť postavenie územnej samosprávy a jej zodpovednosť pri poskytovaní služieb občanom.  Ako prvé, v roku 2001 vznikli kraje a začalo postupné odovzdávanie kompetencií z miestnej štátnej správy a z ústredných orgánov obciam a krajom. Samotná fiškálna decentralizácia bol schválená o 4 roky neskôr, v roku 2004. Zmyslom fiškálnej decentralizácie bol prechod z dotačného systému zo štátneho rozpočtu na financovanie územnej samosprávy prostredníctvom daňových príjmov. Úlohy, ktoré samosprávy zabezpečujú v mene štátu (stavebné úrady, vzdelanie, sociálna oblasť, matrika a pod.) sú naďalej financované účelovou dotáciou zo štátu.

Skutočne vlastným príjmom samosprávy sú miestne dane (daň z nehnuteľnosti, za psa a pod.) a miestne poplatky (komunálny odpad), jedine ktorých výšku môžu ovplyvňovať obce a mestá. Obdobnou miestnou daňou pre kraje bola daň z motorových vozidiel. Túto príjmovú zložku však štát v roku 2015 krajom odobral, čím de facto začala zmena celej fiškálnej reformy. Bez premyslenia ďalších dopadov a návrhov systémových riešení.

Z pohľadu objemu finančných prostriedkov pre samosprávy  najvýznamnejším príjmom  je podiel na dani z príjmov fyzických osôb. Pri tejto dani samosprávy  rozhodujú o výnose, nie však o  jej sadzbe. V rámci fiškálnych zmien podstatnou zmenou bolo, že táto daň  sa prerozdeľuje nie podľa miesta vybratej dane, ale podľa počtu a skladby obyvateľov jednotlivých obcí.

Takto do systému financovania samospráv v rámci fiškálnej reformy vstúpil prvok solidarity Bratislavského regiónu s chudobnejšími regiónmi. V čase  zavádzania reformy  prebiehali aj rokovania o pridelení finančných príspevkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie v rokoch 2004 – 2006.  Kritériom bola výška HDP na obyvateľa, kde bol výrazný rozdiel medzi regiónom hlavného mesta a zvyškom krajiny. Podobný meter bol nastavený aj v roku 2007 pri príprave programového obdobia 2007 – 2013 a neskôr aj súčasného 2014 – 2020. Nebola braná do úvahy skutočnosť, že síce Bratislavský región vyprodukuje vysoké HDP, avšak príjmy sa prerozdelia úplne iným kľúčom.

Bratislava je považovaná za dôležitú hnaciu silu hospodárskeho rastu na Slovensku. Dnes paradoxne vyznieva hodnotenie Bratislavy ako jedno z najbohatších miest v Európe. „Bohaté“ mesto s najhorším cestami, nezrekonštruovanými budovami škôl, sociálnych zariadení a asi najhoršími železničnými stanicami na Slovensku. Bratislave trčí slama z topánok. Bratislava doplatila na nováčikovskú chybu Slovenska ako člena EÚ  a následne aj na neochotu Vlády SR zaoberať sa systémovým riešením dofinancovania potrieb hlavného mesta a jeho okolia, Bratislavského kraja. Svoj podiel na zlej situácii malo aj samotné vedenie mesta a jeho zastupiteľstvo. V prvých rokoch reformy pozitívny rast príjmov priviedol mesto k neuváženým investíciám a doviedol ho k  enormnej zadlženosti. Dlhová služba mesta bola na úrovni 67  %. Ak by sa  k tomu ešte prirátali úvery mestských obchodných spoločností a úvery mestských častí, dostali by sme sa na ešte oveľa vyššie číslo. V súčasnosti je bilancia o niečo lepšia. Nové mestské zastupiteľstvo sa na ustanovujúcom zasadnutí zaviazalo urobiť opatrenia, aby sa dlh dostal a udržal pod hranicou 50 %.

To platilo pred dvoma rokmi, dnes je to opäť inak. V roku 2014 súčasťou príjmovej časti finančných operácií mestského rozpočtu bol prisľúbený grant zo štátneho rozpočtu v objeme 6,0 mil. eur. Grant bol významný v nielen svojou výškou, ale aj funkčným vymedzením. Malo ísť o ojedinelý príjem od Ministerstva financií SR na plnenie funkcií mesta Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky. Celá suma bola zapojená do výdavkovej časti rozpočtu. Z plánovaného grantu napokon prišlo o 1,5, mil. eur menej. Granty sú nenárokovateľné, a tak  zvyšnú časť si mesto muselo požičať. Štedrý štát poskytol mestu návratnú finančnú výpomoc, a to  dokonca až vo výške 2,5 mil. eur splatnú do konca roka 2018.

K tejto „finančnej štátnej výpomoci“ prichádza teraz ďalšia výpomoc,  návratný finančný príspevok 7,5 mil. eur.  Bilancia mesta sa z tohto titulu opäť zhorší. Dlh mesta sa bude pohybovať okolo 54 % , čo podľa §17 ods.9 zákona o rozpočtových pravidlách č. 583/2004 Z.z. znamená povinnosť prijať opatrenia, ktorých cieľom je zníženie celkovej sumy dlhu pod 50% bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Namiesto pomoci, štát mestu uťahuje slučku.

A tak na riešení potrieb Bratislavy, vrátane krytia výkonu funkcií hlavného mesta, sa v konečnom dôsledku budú opäť  skladať jeho obyvatelia spôsobom uskromňovania sa vo výdavkovej časti rozpočtu mesta určeného na jeho bežný chod. Okrem splácania úveru bankám, budú musieť splácať aj „finančnú výpomoc“ od našej sociálnej vlády.

Dozrel čas, aby sa začalo jasne a nahlas hovoriť o nových pravidlách financovania samosprávy. V nich by  Bratislava ako hlavné mesto mala mať samostatnú rozpočtovú kapitolu v štátnom rozpočte, aby sa problém s jej financovaním konečne riešil systémovo. Skrátka, toto mesto v porovnaní s inými západnými metropolami vyzerá úplne strašne. Systém sa musí zmeniť tak, aby mesto dokázalo zabezpečiť najmä fungujúcu infraštruktúru a dopravu na úrovni európskeho hlavného mesta. Bratislava je domovom pol milióna obyvateľov. Je hlavným mestom Slovenskej republiky, sídlom ústredných orgánov štátu i zastupiteľských úradov iných štátov. Je centrom slovenskej ekonomiky, vedy i kultúry.  Túto skutočnosť musia zobrať na vedomie všetci - červení, modrí, zelení, Východniari i Stredoslováci.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Moju pracovnú kariéru som začala po ukončení štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. 19 rokov som sa venovala ochrane a tvorbe životného prostredia. Najprv na Mestskej správe pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody a neskôr ako riaditeľka Strediska štátnej ochrany prírody. Bola som spoluzakladateľkou a neskôr výkonnou riaditeľkou Asociácie priemyslu a ochrany prírody – APOP a v rokoch 2002 - 2006 starostka Mestskej časti Bratislava-Vajnory. Po ukončení môjho pôsobenia starostky som prijala pre mňa veľkú výzvu pracovať ako špecialista pre financovanie samospráv v banke. Pohľad z opačnej strany na činnosť samospráv a na financovanie rôznych investičných projektov ma utvrdilo v tom, že najmä komunálna sféra potrebuje skúsených a rozumných ľudí, nebojácnych pomenovať pravými menami dianie okolo seba a schopných zasadiť sa o veci verejné. Ako aktivistka som aktívne vstupovala do procesov EIA v územnom plánovaní a posudzovaní veľkých investícii ako nultý okruh – diaľnica D4. Od roku 2009 som poslankyňou Z BSK a teraz aj predsedníčkou Finančnej komisie BSK. Som zástancom racionálnych riešení , efektívneho hospodárenia a otvorenej komunikácie s občanmi o čo sa snažím aj ako tím líderka pre životné prostredie strany Sloboda a Solidarita, ktorej členkou som od roku 2012. V marci 2016 som bola zvolená za poslankyňu NR SR. Som členkou Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie NR SR.

Blogy

|