Blog
pondelok

Ako dôveryhodné sú predvolebné prieskumy?

Prieskumy verejnej mienky výrazne ovplyvňujú názory voličov. Do akej miery však prieskumy triafajú výsledky volieb? Urobil som si malú analýzu posledných troch volieb. Výsledky sú viac ako zaujímavé. Prieskumy sa podobajú viac na veštenie z gule ako na seriózny odhad výsledku. Rozdiely o 10% boli bežné, výnimkou neboli ani 25% rozdiely. Ale veď posúďte sami.

Teoreticky by mali predvolebné prieskumy verejnej mienky odzrkadľovať aspoň približne názor verejnosti a korešpondovať s výsledkami volieb.Nuž nezdalo sa mi to, a tak som si položil otázku: Je tomu naozaj tak? A zaujímalo ma tiež, ktoré agentúry si robia prácu lepšie a ich prieskumy sú relevantnejšie a ktoré naopak nie?

Keďže moje analytické zdroje sú časovo obmedzené sústredil som sa len na “renomované” agentúry a výsledky posledných troch volieb. Jednalo sa o voľby prezidenta (03/2014), Eurovoľby (05/2014), komunálne voľby na posty na ktoré sa robili prieskumy t.j. primátor Bratislavy (11/2014). Zahrnul som agentúry Focus, MVK, Polis a Median. Menšie, neznáme a všelijaké novo vzniknuté agentúry som nezahrnul. Porovnal som výsledky posledných zverejnených prieskumov pred voľbami so skutočným výsledkom volieb.

No a tu sú výsledky:

1. Voľby prezidenta SR, 1. Kolo

Výsledky sú zhrnuté v nasledovnej tabuľke.

Vysledky prezidentskych volieb tab

Róbert Fico mal v prieskumoch 38% (MVK),  35% (Focus), 37,8% (Polis) a 38,8% (Median). Jeho skutočný výsledok bol v prvom kole 28,0%. Naopak Radoslav Procházka  mal podľa prieskumov podporu 11,5% (MVK), 9,9% (Focus), 8,1% (Polis) a 9,9% (Median). Skutočný výsledok? 21,2%. Výsledky prvých troch kandidátov sú aj v nasledovnom grafe

Graf 1. Výsledky prvých troch kandidátov v prvom kole prezidentských volieb.

Vysledky prezidentskych voliev Graf

2. Voľby do Európskeho parlamentu v máji 2014

Výsledky sú opäť zhrnuté v tabuľke.

Vysledky Eurovolieb tab

Dovolil by som si dať do pozornosti hlavne výsledok agentúry Polis, ktorý nameral Smeru 50,5% a Nove 0,7%. Reálny výsledok Smer-u: 24,1%, Nova 6,7%. Každopádne všetky agentúry namerali údajnú podporu Smeru viac ako 37%, čo je teda poriadne ďaleko od reálnych 24,1%. Porovnanie výsledkov Smeru v prieskumoch a vo voľbách je na nasledovnom grafe.

Graf č.2 Porovnanie výsledkov Smeru v prieskumoch a v samotných Eurovoľbách

Vysledky Eurovolieb Graf
  1. Voľby primátora Bratislavy

No a do tretice výsledky volieb primátora hlavného mesta Bratislavy. Vybral som ich preto, lebo bolo známych niekoľko prieskumov na porovnanie.  Výsledky sú v nasledovnej tabuľke a grafe.

Vysledky volieb primatora Tab

Graf č.3. Výsledky prvých troch kandidátov na primátora v prieskumoch a skutočný výsledok vo voľbách.

Vysledky volieb primatora Graf

Ak ste si doteraz povedali, že OK percentá tie agentúry síce netrafia, ale aspoň poradie určujú správne, tak v prípade týchto volieb už neplatí ani toto. Obe agentúry predpovedali na základe svojich prieskumov víťazstvo Milana Kňažka, druhý Milan Ftáčnik a tretí s odstupom Ivo Nesrovnal. Reálne výsledky: presne naopak. Ivo Nesrovnal získal o 21,7 percent viac ako mu namerala MVK a o 11% viac ako Focus. Ups.

Kľúčové závery tejto malej analýzy

1) Prieskumy sú mimoriadne nepresné

Hodnotiac podľa porovnania výsledkov volieb a predchádzajúcich prieskumov možno konštatovať, že prieskumy verejnej mienky majú malú hodnovernosť. Štatistická chyba prekračuje vysoko nad deklarovaný konfidenčný interval výsledkov prieskumov, ktorá sa udáva 3%. Odchylky bežne dosahovali 10% a nezriedka viac ako 20% (prezidentské voľby, voľby primátora Bratislavy) od skutočných výsledkov.

2) Róber Fico je miláčik agentúr

Róbert Fico a SMER sú v poslednej dobe veľkými miláčikmi našich prieskumných agentúr. V prvom kole prezidentských volieb odhadovali prieskumné agentúry Ficove preferencie na úrovni v priemere okolo 38 percent, zatiaľčo skutočný výsledok bol 28 percent. Vo voľbách do Európskeho parlamentu predpovedali SMERu minimálne 37 percent, výsledok bol 24. V obidvoch prípadoch sa dané nízke výsledky odôvodňovali nízkou účasťou. Lenže daný argument neobstojí, keďže tá preferencia účasti je tiež súčasťou metodológie. Zaujímavé je, že dané prieskumy sú vždy vychýlené iba do jednej strany oproti skutočnosti, čo naznačuje v chyby v metodológií náhodného výberu. Pri správnom náhodnom výbere by volatilita výsledkov v prieskumoch mala byť oveľa väčšia a priemer prieskumov by mal byť bližšie ku skutočnému výsledku.

3) Prieskumy nových subjektov sú obzvlášť nepresné

Vo voľbách, kde kandidujú nové subjekty bez predchádzajúcej volebnej histórie, sú prieskumy obzvlášt nepresné. V prezidenstkých voľbách bolo výsledné rozloženie percent pre Fica, Kisku a Procházku výrazne iné oproti prieskumom. Tak isto poradie výsledných percent pre kandidátov Kňažko-Ftáčnik-Nesrovnal vo voľbe na primátora Bratislavy bolo úplne opačné oproti prieskumom.

4) Nadhodnotenie Smeru stláča preferencie malých strán

Robert Fico získal v prezidentských voľbách v prvom kole získal okolo 530-tisíc hlasov a v druhom kole okolo 890-tisíc. Reálny počet hlasov pre SMER v najbližších voľbách bude niekde medzi týmito dvomi číslami. Pri 60% volebnej účasti z celkových 4,3 milióna oprávnených voličov, by to pre SMER znamenalo 21% až 34%, s priemerom okolo 28%. Tak či tak, prieskumy, ktoré dávajú SMERu preferencie okolo 40% sú s veľkou pravdepodobnosťou mimo reality, a tie extra hlasy, ktoré sú v prieskumoch dané SMERu, sú potom automaticky zobrané ostatným stranám. Tým pádom tlačia prieskumy percentá mnohých strán umelo pod prah zvoliteľnosti. Pravdepodobne tu zase máme bližšie nešpecifikovanú metodologickú chybu, kde obľúbenosť SMERu kolíše okolo stálej úrovne, ktorá je s veľkou pravdepodobnosťou podstatne vzdialená skutočným preferenciám v populácii.

Suma sumárum

Prieskumy  sú mimoriadne nepresné a možno im veriť tak plus mínus 10-20%. To je taká chyba merania, že sa dokonca zdá, akoby prieskumy  nemali ambíciu verejnú mienku odzrkadľovať, ale ju ovplyvňovať.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Doc. MUDr. Mgr. Tibor Hlavatý, PhD. (42) kandiduje na 18. mieste kandidátky OĽaNO-Nova v parlamentných voľbách v roku 2016. Absolvoval Lekársku fakultu a Fakultu manažmentu UK v Bratislave. Pôsobí ako lekár v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Spolu s manželkou a tromi synmi žije v Marianke pri Bratislave.

Blogy

|