Ako je to s predvídateľnou úmrtnosťou?

V predposlednom príhovore pán prezident spomenul štúdiu, že na Slovensku zomrie na liečiteľné choroby o tri tisíc viac ľudí ako v Českej republike, celkovo je to 15000. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa jedná výlučne o zanedbanie starostlivosti. Keď si prečítate článok Doroty Hudecovej v denníku Pravda z augusta minulého roka, zistíte, že to nemusí byť len vinou štátu, a teda nejedná sa výlučne o zanedbanie zdravotnej starostlivosti, ale obsahovať ju môže. Preto som oslovil Ministerstvo zdravotníctva, v nádeji, že sa dozviem viac a sám sa rozhodnem ako to je. Niektoré štatistiky nájdete na stránke eurostatu, ibaže niektoré sú len do roku 2010 a niektoré len do 2014, pravdepodobne čakajú, kým posledná krajina sa donúti dané štatistiky vyplniť. Na začiatok som teda chcel vidieť nejakú tabuľku, kde je po rokoch uvedené koľko ľudí teda takto zbytočne zomrie. Odpoveď ma zaskočila, pretože Ministerstvo zdravotníctva takou informáciou nedisponuje. Zároveň mi poslali dáta príčin s odborným názvom: štandardizovaná miera preventabilnosti úmrtnosti mužov a žien avšak z roku 2014! Ako môže trvať spracovanie takejto dôležitej štatistiky dva roky? V každom prípade aj z tých starších dát by si štát mal klásť základné otázky:

Koľko z týchto úmrtí na liečiteľné choroby má na svedomí:

• systém (pacient ako poštový doručovateľ či ako človek,  čo obieha medzi dvomi inštitúciami pre nejaké razítko aby niekto mohol dostať platbu)
• pacient
• nedostatok sestier respektíve slabé platy
• nedostatok peňazí
• filozofia zaraďovania príčiny smrti

Článok v Pravde sa  zameriava na prevenciu ibaže problém je v tom, že veľa ľudí si nemôže dovoliť odísť z práce, lebo firmy motivujú odmenami zamestnancov k nulovému uplatneniu priepustiek.

Za druhé jednoducho sú nenahraditeľní, lebo to nie je ako za socializmu, že ste sa po rannej porade niekde stratili a nikomu ste nechýbali, bohužiaľ veľa lekárov má takúto predstavu, že môžete na akýkoľvek termín a niekedy ani nechcú počuť, že by sa termín nehodil. Potom sa čudujú, že pacient neprišiel a aká je to nezodpovednosť. Štát síce prijíma zákony, ale robí strašnú chybu úsudku, že zamestnávateľ ich aj bude rešpektovať. Nie je predsa možné, aby zákon presadzoval  posledný robotník, pretože sýty hladnému neverí. Štát by mal aspoň posielať elektronické formuláre ako sú google formuláre, pre ich okamžité vyhodnocovanie. Aj keď niekto podá podnet, tak sa merania vykonávajú, tak aby vyšli. Hlučnosť sa meria v neprevádzkových hodinách, teplota v jarných mesiacoch. Teda vypočul som si príbeh o jednej sklárni, kde len odťahujú zamestnancov, keď od prehriatia odpadnú.

Za tie roky sme vytvorili niekoľko polozmyselných predstupňov, ktorých zmysel zmizne v momente ak sa dostanete do akútneho stavu, vtedy už predoperačné vyšetrenie v štýle adventúry choď z bodu A do bodu B  a ani razítka od komisie netreba však, ale čo by potom z toho ten špecialista mal, však. Väčšinou sa hovorí, že to slúži na rozpúšťanie zodpovednosti a aby mal každý lekár alibi v prípade, že pacient zomrie aby nebolo koho žalovať. Okrem toho doktori často nevedia rozoznať chorobu v začiatočnom štádiu a vraj treba počkať, kým sa začne s vami niečo diať. Keďže čakárne sú plné, potom sa nečudujme, že málokto chodí na preventívne prehliadky.

Celý ten systém je potrebné prepočítať, lebo musím povedať, že človek sa musí psychicky zotaviť z každej návštevy lekára, pretože netušíte, čo vás čaká, či to vybavíte v jeden deň, či si budete musieť vybrať dovolenku, či bude mať čas ten, kto vás doviezol atď. Do tejto problematiky je treba vniesť Filkovu hodnotu za peniaze. Napríklad je lacnejšie nechať obiehať pacienta, a tým počítať so znížením jeho ekonomickej činnosti alebo byť mu nápomocný vrátane dopravy z polikliniky do nemocnice aby všetko potrebné bolo vybavené behom jedného dňa? Zoberte si tých, čo teraz budú musieť chodiť zo Skalice do Trnavy. To isté platí pre sestry, je vhodné platiť sestrám málo tak ako doteraz a platiť za následné komplikácie alebo mať až preplnený stav a nemať žiadne komplikácie. Predstavte si situáciu starší pacient sa z nejakého dôvodu nevie sám najesť a sestra nemá čas aby sa mu venovala, a potom sa len vykáže, že pacient má nechutenstvo, keďže nechal obed na stole. No robili by ste v takom zdravotníctve? Život nám dal odpoveď, pasívny odpor.

Ako tak sledujem vyjadrenia lekárov vôbec si sestričky nezastanú, a teda zvýšeniu platov nebráni len štát, ale najmä akési mužské ego. Nápady doktorov nič neriešia, jediným logickým dôsledkom je zatváranie oddelení a dokedy sa to chce ignorovať?

Veľa sa hovorilo o soli a stále sa o nej hovorí. Nechcel som to nadšenie kaziť, tiež si myslím, že sa zbytočne veľa solí, ale dôvody, ktoré sa uvádzali boli mylné a reči o tom, že ide o každé zrnko za hystériu, ale napríklad o nadužívaní mletej papriky a čierneho korenia nehovorí nik. Napríklad sa hovorilo, že ľudia čo vyhľadávajú viac soli aj viac jedia vysmážané jedlá, čo je teda logický klam. Hovorilo sa, že od soli sa priberá, lebo soľ zadržuje vodu v tele, čo je v skutočnosti naopak, viď farba moču. Telo totiž narozdiel od rastlín môže udržovať homeostázu, prebytočná soľ sa zbavuje močom a rizikom je príliš hustá moč, lebo močové kamene. Vyšším príjmom soli sa zbavujú vody vrcholoví športovci pred súťažami. Na rovnakom princípe fungujú lieky na tlak, zbavujú telo soli, jednoduchá fyzika. Malo by sa vysvetliť, že tlak sa zvyšuje aj znížením kolagénu v tele, a tým pádom aj v cievach, čo spôsobuje, že cievy prestávajú byť hladké, a tým sa na ich povrchu zachytáva cholesterol s tzv. zlým nosičom  ako núdzová záplata. Kolagén sa zvyšuje športom a úpravou stravy. Statíny síce znížia cholesterol v krvi, ale neodstránia podstatu problému, teda nepružné cievy. Výskumy ukázali, že u zdravého jedinca sa príjmom soli, tlak vôbec nemení a iba u hypertonických ľudí veľmi mierne 2-5.

Ale ten šport treba niekde vykonávať a bezpečne. Štát by mal nielen podporovať kluby profesionálov výstavbou veľkolepých štadiónov, ale aj zjednodušiť prístup k športu bez toho aby ste boli v nejakom klube a na športy, ktoré potrebujú pomôcky, zriadiť výpožičovne. Tak by sa oddialil nástup civilizačných ochorení na neskorší vek alebo by neprišiel.

Ak sa pozriem na príčiny úmrtia naozaj dominuje ischémia, ale až podozrivo veľa, že by naopak diabetes takmer nebol, hm…. a zároveň u žien je rovnaká pravdepodobnosť z dôvodu napadnutia. Otázka je, či pri každom úmrtí je naozaj ischémia, alebo embólia z dôvodu neposkytnutia alebo aj zatiaľ nevynájdenia postupu na liečenie niektorých ochorení?

Na koniec pacient. Väčšina ľudí predpísané lieky neberie, okrem antibiotík, predsa sa nebudeme troviť, či nie alebo ich neberie podľa predstavy lekárnika. Doktor si musí skrátka nájsť čas a vysvetliť filozofiu lieku alebo aspoň štát by mal natočiť video. Potom tie štatistiky účinnosti môžu byť úplne mylné. Doktori sa určite stretnú aj s pacientami, ktorí im vynadajú ak povie, že treba schudnúť a majú filozofiu, že doktor je tu nato aby ich vyliečil, nech im tuk odsaje. Malo by sa vysvetliť, prečo samotné odsatie tuku nestačí. Malo by sa zvážiť, či by nebolo vhodné aby boli štátom platení poradcovia a chodili radiť a ukazovať ako majú ľudia vôbec variť najmä u pacientov s diétou. Pacient má v tom taký zmätok, že vylúči úplne sacharidy, pričom sacharidy sú potrebné pre mozog. Tým sa dostaví zmenšená schopnosť rozoznávať atď. Ja stále budem pripomínať, že človek sa učí kopírovaním a vpečaťovaním vzorov. Jesť musí, čiže bez toho aby sa mu ukázalo konkrétne ako, tak sa vráti k predošlému stavu, lebo by bol slabší ako predtým alebo si dá z vlčieho hladu klobásku. Rovnako štát  predpokladá, že netreba robiť niečo podobné u prvorodičiek, pretože sa niekoho opýta, lenže väčšina ľudí nikoho takého nemá, a tak hľadá informácie na internete. Zabúda sa, že naša myseľ je miestne selektívna, čiže ak sa niečo naučí v poradni, tak doma to nebude uplatňovať a za ďalšie už čaká ďalší pacient. Viď ako by to mohlo byť Michael Moore o zdravotníctve. Je mi jasné, že prímorské krajiny majú zdravšie prostredie, ale schválne sa pozrite, kde je v rebríčku Francúzko, či Holandsko. My sme 2 x horší, tesne za Rumunskom.

Na záver mali by sme zbaviť dogmy, že opatrovanie za príspevok treba závidieť. Poistenie pri hospitalizácii musí hradiť náhradu príjmu nielen po dobu šiestich mesiacov zo sociálneho poistenia, lebo ten človek sa roky spoliehal, že štát toto všetko bude presadzovať.

Všimnite si rozdiel medzi mužmi a ženami a či to nie je tým, že žena by aj išla na vyšetrenie, ale nemá čas?