Blog
štvrtok

Ako ľudstvo stvorí Boha: 8 krokov k zániku Homo sapiens

Yuval Noah Harari, autor svetového bestselleru Sapiens, sa vo svojej novej knihe Homo Deus zamýšľa nad tým, čo človeka čaká v nasledujúcom storočí. Hovorí, že sa môže mýliť, ale tiež hovorí, že Homo sapiens ako ho poznáme zanikne. Je to pravda? A je to zle?

Zdroj: milenialpastor.com

Žijeme v zatiaľ najlepšom svete: viac ľudí umiera od prejedania ako od hladu, viac na starobu ako na infekčné choroby a viac ich spácha samovraždu ako zomrie násilnou smrťou. Územie, na ktorom je vôbec možný hladomor, je najmenšie v histórii, žijeme najdlhšie, úmrtnosť detí je najnižšia. Ešte v roku 1967 podľahli kiahniam 2 milióny ľudí, dnes je toto číslo nula.

Pozor, nežijeme vo svete dokonalom - stále existujú vojny a hlad, zďaleka nie všetci ľudia na Zemi žijú v hojnosti a bezpečí. Existujú problémy, ale zásadne sa zmenila ich povaha - ľahšie sa predsa bojuje s tým, ak ľudia jedia priveľa ako keď nemajú čo jesť. Celkovo, celosvetovo a z dlhodobého hľadiska sa situácia zlepšuje. Nie sme dokonalí, ale pracujeme na sebe.

Tak znejú východiskové tvrdenia Noaha Harariho v jeho knihe Homo Deus. Autor bestselleru Sapiens v nej síce hovorí, že sa môže mýliť, ale predkladá svoju verziu toho, kam sa ľudstvo v najbližšom storočí posunie.

Čachtice, 1900 (Zdroj: omeste.sk)

1. Budeme sa snažiť o nesmrteľnosť a začneme sa areneticky vylepšovať

V posledných desaťročiach sme porazili choroby, ktoré sužovali ľudstvo tisíce rokov a mali na svedomí milióny mŕtvych. Čo ďalej? Čím sa budú zaoberať špičky svojich oborov? Harari tvrdí, že logickým ďalším krokom je nesmrteľnosť. Ľudstvo ju v 21. storočí nedosiahne, hovorí, ale pokúsi sa o to. Ako vždy, pôjde krok za krokom. Vlastne už ide.

Najprv budeme samých seba upravovať. Vylepšovať. Čoraz lepšie predsa rozumieme genetike, čoraz lepšie chápeme, čo je príčinou čoho - ak budeme mať príležitosť korigovať genetické chyby a nedostatky, urobíme to. Vylepšíme samých seba a keď to urobíme, v tom pravom slova zmysle prestaneme byť takými ľuďmi, akými nás Boh alebo príroda stvorili.

Harari je kombináciou optimistu a fatalistu - je presvedčený, že to všetko v zásade dobre dopadne a ak aj nie, nedá sa nič robiť. Proti genetickým zásahom možno mať etické námietky, otázka však podľa neho neznie, či podobný krok urobiť; je si istý, že ho urobíme. Takí sme my, ľudia. Vyskytnú sa pri tom problémy? Zaiste - a ako by to nestačilo, ich povaha bude odlišná od všetkých problémov a otázok, ktorým ľudstvo doteraz čelilo. Tu je príklad.

Predstavte si, že o svojej ešte nenarodenej dcére viete, že bude múdra, krásna a dobrá, bude však zároveň trpieť depresiou. Bodaj by ste jej nepomohli, keď jej pomôcť viete - a keď to už robíte, prečo nie ešte o niečo viac? Lepšia imunita, lepšia pamäť, to všetko jej predsa pomôže presadiť sa  vo svete, ktorý je už dnes veľmi náročný; najmä ak viete, že susedia, ktorí práve tiež čakajú dieťa, rozmýšľajú rovnakým spôsobom.

Ste proti? Môžete byť. Zakáže to vláda? No dobre, ale kto dozrie na Severnú Kóreu? A kde sa to skončí? Už rozumiete? A viete, čo s tým? Harari nevie, ale hovorí, že sa to beztak stane. Alebo sa to už deje.

Titulka MIT Technology Review z minulého roka (Zdroj: technologyreview.com)

2. Sme na bode zlomu. V blízkej budúcnosti vzniknú ľudia rovní a rovnejší

V priebehu posledných desaťročí a najmä posledných rokov sa život nesmierne zrýchlil. Príliš veľa ľudí je prepojených, informácií je veľa, času málo, kapacita nestačí. Poznáte ten pocit?

Zlá správa je, že veci sa budú meniť ešte rýchlejšie a svet bude ešte prepojenejší. Ešte horšia správa je, že sa to netýka všetkých: ako pri hľadaní nesmrteľnosti, aj tu Harari píše o tých, ktorí sú na čele, a nerobí to preto, že by bol cynik - hovorí len, že to oni predsa vždy udávali smer a tempo. Aktuálne sú na bode zlomu a my s nimi bez toho, aby sme mali na výber.

“Na začiatku 21. storočia vlak pokroku opäť odchádza zo stanice a je zrejme posledným vlakom, ktorý odchádza zo stanice zvanej Homo sapiens. Tí, ktorí ho zmeškajú, nikdy nedostanú druhú šancu. Aby ste sa doň zmestili, musíte rozumieť technológiám 21. storočia, najmä sile biotechnológie a počítačových algoritmov.

Tí, ktorí v 21. storočí nasadnú na vlak pokroku, získajú nesmierne schopnosti. Stanú sa tvorcami a ničiteľmi. Ostatní sa s nimi nebudú môcť porovnávať. Rozdiel bude väčší ako medzi neandrtálcom a Homo sapiens.”

De facto hovorí, že ľudia si prestanú byť rovní. Prečo? O tom o chvíľu.

Aj naďalej budeme ľudia, len niektorí na tom budú lepšie (Zdroj: Pinterest)

3. Potvrdí sa, že duša a slobodná vôľa neexistujú

Veda nemá ideológiu, je len exaktná a jej posledné poznatky zásadne nabúravajú predstavu človeka o sebe samom. Čo je vedomie? Existuje slobodná vôľa?

Vedecké poznanie smeruje k tomu, že duša neexistuje a vedomie - teda to, čím sme - je len výsledkom práce neurónov v našom mozgu. Iste, o mozgu toho ešte stále viac nevieme ako vieme, ale práve to, čo vieme, vedie k takémuto záveru.

A slobodná vôľa? Každé naše rozhodnutie je predsa rovnako výsledkom neurónových reakcií a tie napríklad u myší už dokážeme ovplyvňovať. Dokážeme ovplyvňovať ich voľby, teda ich vôľu. Ak vieme, že ľudský aj myšací mozog fungujú na rovnakom princípe, prečo by to isté - aj keď zatiaľ len čisto teoreticky - nebolo možné aj u ľudí? A čo to hovorí o slobodnej vôli?

Nuž, ak si pod ňou predstavujeme schopnosť konať na základe túžob, potom áno - máme slobodnú vôľu presne ako ju majú šimpanzy, psy alebo papagáje. Skutočná otázka však potom neznie, či dokážeme nasledovať svoje túžby, ale či si tieto túžby dokážeme slobodne zvoliť. Čím viac o mozgu vieme, tým viac je odpoveď záporná.

Čo sa podľa Yuvala Harariho deje?

- Veda sa blíži ku všeobjímajúcej teórii, podľa ktorej sú organizmy iba algoritmami a život znamená spracovávanie dát.
- Inteligencia už nie je podmienená vedomím.
- Nevedomé ale vysoko inteligentné algoritmy nás čoskoro môžu poznať lepšie ako sa poznáme my sami.

Tl;dr: nikto veľmi nevie, kam to smeruje, ale to neznamená, že to nesmeruje nikam.

4. Zanikne humanizmus. Pochopíme, že nikto z nás nie je výnimočný

Noah Harari tvrdí, že práve tieto poznatky o nás samých od základu zmenia ľudské vnímanie a budú znamenať koniec humanizmu ako svetonázoru. Humanizmus totiž hovorí, že neexistuje žiadna vyššia autorita a človek má v prvom rade nasledovať svoje srdce, ktorým myslíme pocity, ktorými zas myslíme slobodnú vôľu. Myslíme si, že práve slobodná vôľa je vrcholom všetkého, ak sa však raz ukáže, že neexistuje, ako môže humanizmus ďalej existovať?

Spolu s ním sa na smetisko dejín poberie aj individualizmus ako viera v to, že každý z nás je výnimočný. Hádam sa už aj pomaly poberá: ukazuje sa predsa, že každého človeka vieme odmerať, analyzovať a charakterizovať. Sme odhadnuteľní. Ukáž mi svoje lajky a ja ti poviem aj to, čo o sebe nevieš ani ty sám. Kde je tam priestor pre inidividualizmus?

Áno, je to znepokojujúce, ale je to aj zlé? Netuším a netuší ani Harari. Je to len tak, ako to je, hovorí, svet a jeho usporiadnanie tu nie je navždy. Momentálna situácia nie je prirodzená ani večná: jedinou istotou je, že sa všetko stále menilo a mení. A kam to smeruje?

Harari po konci humanizmu predpovedá úplnú zmenu paradigmy, tretiu v histórii. Po viere v božstvo a viere v jednotlivca podľa neho nastupuje a onedlho prevládne viera v inú veličinu - dáta.

Zdroj: Amazon

5. Vznikne dataizmus a inteligencia sa oddelí od vedomia

Inteligencia bola až donedávna výsadou človeka. Vedomie bolo kľúčom, stroje vedomie nemali, narábali len s tým, čo sme ich naučili a neboli schopné samostatnej, nenaprogramovanej činnosti.

Aj to sa práve teraz mení.

Systémy umelej inteligencie sú čoraz zložitejšie, každý človek rozumie len ich častiam a aj na to musí byť čoraz väčšmi špecializovaným odborníkom. Vzniká čoraz viac systémov, ktorým ako celku nerozumie nikto a objavujú sa prvé správy o tom, že tieto umelé systémy sú schopné samostatnej činnosti. Tej však už človek nerozumie a samotná umelá inteligencia ich nedokáže vysvetliť - len ich vykonáva. Nevie prečo, nemá žiaden vyšší dôvod.

Inteligencia sa tak prvýkrát oddeľuje od vedomia a prestáva byť výsadou človeka. Rovnako ako poznanie je založená na dátach a práve tu prichádza dataizmus ako nový svetonázor. Čo to znamená? Presvedčenie, že všetko sa v konečnom dôsledku dá na dáta premeniť, že práve z nich sa dá všetko vyčítať, že v nich sú všetky odpovede - aj na tie otázky, ktoré ešte nemáme.

Paradoxne, dataizmus je dielom človeka; sme to predsa my, kto dáta neustále produkuje a zdieľa. Čoraz častejšie ich však neposkytujeme ľuďom, ale prístrojom, na ktoré zároveň delegujeme čoraz viac činností. Skúste týždeň nepoužívať internet: pravdepodobne to nielen nedokážete, ale ani si to nemôžete dovoliť - napríklad v práci. Internet je dielom človeka, ale človek je závislý od neho, nie naopak.

Aj samotný dataizmus je tak čoraz menej závislý od ľudí a je mu to jedno. Ako zdôrazňuje Harari, dataizmus nemá žiaden svetonázor, nemá pocity, pozitívne ani negatívne emócie, nemá dokonca ani nič proti humanizmu. Nemá cieľ. Dataizmus len jednoducho je.

Konečne bude všetko so všetkým súvisieť (Zdroj: videohive.net)

6. Uznáme, že stroje nás poznajú lepšie a dokážu lepšie rozhodovať

Zaznamenávame svoje návyky, preferencie a rozhodnutia, dnes to už robíme neustále. Myslíme si, že sami seba dokonale poznáme (kto ma predsa pozná lepšie ako ja sám?), avšak už dnes nás omnoho lepšie poznajú stroje. Majú o nás k dispozícii množstvo dát a narozdiel od nás ich vyhodnocujú prísne racionálne. Nepodliehajú momentálnym výkyvom.

Predstavte si volebný deň, hovorí Harari. Štyri roky vám možno vládol najlepší prezident na svete, ale týždeň pred voľbami okolo neho prepukne obrovský škandál. Čo bude vaša najsilnejšia spomienka v momente, keď stojíte za plentou? Budú to štyri roky blahobytu a pokoja alebo škandál posledného týždňa? Väčšina ľudí si vyberie to druhé.

Tento príbeh ilustruje, že problém človeka je jednoduchý: je veľmi ľudský. Informácie nedokáže zoradiť podľa dôležitosti, dať ich do kontextu, posúdiť, či sú pravdivé. Človek nie je objektívny, stroje objektívne sú - nemajú žiaden cieľ ani presvedčenie, len vyhodnocujú dáta, ktoré majú k dispozícii. Ak im poskytneme dostatok dát, dokážu za nás rozhodnúť omnoho lepšie.

Hľadáte správnu kariéru a správneho životného partnera? Nechajte rozhodnúť stroje. Harari opisuje situáciu, v ktorej žene dvoria dvaja muži a jej sa muž A páči viac. Systém, ktorý disponuje obrovským množstvom dát o všetkých troch, ju však upozorní, že hoci sa jej fyzicky viac páči muž A, na základe všetkých dát je niekoľkonásobne vyššia pravdepodobnosť, že dlhodobo bude šťastná s mužom B. Dôsledky?

“Liberálne zvyky ako napríklad voľby sa stanú zbytočnými, pretože Google dokáže vaše politické rozhodnutia reprezentovať lepšie ako vy sami. Keď stojíte za plentou, liberalizmus vás vedie k tomu, aby ste počúval svoje autentické ja. Liberalizmus sa však zrúti v deň, keď vás systém bude poznať lepšie ako vy sami. Autorita sa z jednotlivca presunie na poprepájanú sieť algoritmov. Nedávna štúdia zadaná Facebookom ukázala, že  jeho algoritmus už dnes dokáže ľudí a ich vlastnosti posúdiť lepšie ako ich priatelia, rodičia alebo partneri.”

Už žiadne omyly! (Zdroj: businessinsider.com)

7. Demokratické inštitúcie sa ukážu ako nefunkčné a my sa ich vzdáme

Už sme to spomínali: Harari nehovorí, že to bude jednoduché, neposudzuje, či je proces dobrý alebo zlý. Hovorí len, že sa to pravdepodobne stane, že je to prakticky nevyhnutné. Človek a inštitúcie, ktoré vytvoril, totiž práve narážajú na hranice svojich možností a my to dokonca aj vidíme.

Nedokážeme sa vysporiadať s obrovskou záplavou informácií, nedokážeme ich všetky vyhodnotiť a robiť to, čo označujeme ako informované rozhodnutie. Trpia tým demokratické štruktúry, ktoré beztak nedokážu dostatočne rýchlo zbierať a spracovávať všetky dáta a už vôbec nedokážu reagovať na čoraz rýchlejší vývoj.

Technologický pokrok ide vpred omnoho rýchlejšie ako politické procesy - to, že internet dokáže zásadne ovplyvniť výsledky volieb, Harari predpovedal ešte pred Trumpom. Tiež ste už zažili ten pocit, že len dobiehate? Že ste vo vleku udalostí? Že reálny svet akosi len reaguje na veci, ktoré sa dejú kdesi inde, v akejsi inej realite? Že to nikto nemá pod kontrolou? Nuž áno, predbehli sme sami seba a jediný spôsob, ako to zastaviť, je zaradiť spiatočku.

Podvedome však cítime, že to sa nikdy nestane: ľudstvo chce kráčať vpred a nie vzad a ak máte pocit, že to tak nie je, aplikujte to na seba. Ktorých vymožeností sa vzdáte? Vrátite sa do pomalého a komplikovaného sveta pred internetom? Odpojíte sa? No vidíte.

Ako znejú otázky, s ktorými sa budeme musieť vysporiadať?
- Čo je hodnotnejšie - inteligencia alebo vedomie?
- Čo sa stane so spoločnosťou, politikou a každodenným životom v momente, keď budú nevedomé ale vysoko inteligentné algoritmy o nás vedieť viac ako my sami?
- Bude nám takýto život stačiť a čo presne sa stane, ak bude umelá inteligencia ovládať nás a nie my ju?

Zdroj: carsandcats.com

8. Homo sapiens zanikne a nahradí ho jedna všeobjímajúca teória

Dataizmus hovorí, že všetko sa nakoniec dá pretaviť do dát. Čo majú spoločné bryndzové halušky a Bachova symfónia? Práve to, že ich možno vyjadriť jediným spoločným jazykom - dátami.

Keď zavládne dataizmus, na človeku ako na individualite prestane záležať, ktosi iný predsa bude omnoho lepšie vedieť, čo chce, čo potrebuje a po čom túži. Najvyššou hodnotou tohto nového náboženstva bude tok informácií a my sme svedkami jeho nástupu už teraz. Narozdiel od humanizmu dataizmus hovorí, že zážitky jednotlivca nie sú posvätné ani výnimočné. Narozdiel od náboženstiev tvrdí, že Homo sapiens rozhodne nie je korunou tvorstva. Aký je teda náš zmysel?

Podľa Harariho náš zmysel spočíva vo vybudovaní toho, čo nazýva Internet of all things a čo opisuje ako prepojenú sieť všetkých poznatkov zaznamenaných v jedinom jazyku - v dátach. Dataizmus poskytne politikom, obchodníkom aj bežným ľuďom technológie a moc, vedcom a intelektuálom zas ponúkne ich svätý grál: jedinú všeobjímajúcu teóriu, ktorá preklenie všetky vedecké disciplíny.

Dataizmus je skrátka príliš sexy, pre každého niečo má - pozrite sa okolo seba a posúďte, do akej miery v ňom už žijete. Do akej miery sa spoliehate na prístroje, na umelú inteligenciu a na dáta? Koľko dát poskytujete?

No a keď bude dosiahnutý tento cieľ - keď vznikne internet of all things - Homo sapiens ako ho dnes poznáme, zmizne. Namiesto neho vyvstane obrovská sieť všetkých poznatkov, ktorú už človek nebude mať pod kontrolou, nebude schopný jej porozumieť, bude sa na ňu však spoliehať. Tak, hovorí Harari, konečne vznikne vševedúca entita.

Hovorí jej Boh.

Radi ma môžete mať tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|

Už viac ako 126496 z vás dostáva správy e-mailom