Denník N

Ako ma okradli v Senegale

Pokračovanie článku „Africké odpadky a úplatky v Mauritánii“ . Suchostav team s tridsaťročným mercedesom na ceste cez Senegal

Úspešne sa nám podarilo prekročiť hranicu so Senegalom. Kolegovcom našli pasy a spokojne sme sa začali presúvať do druhého najväčšieho mesta Senegalu – Saint Louis. Hlavným rozdielom medzi Senegalom a predošlými štátmi je, že tu končí sahel a začína zeleň. Je to veľmi príjemný prechod, ktorý vôbec nie je plynulý. Proste vojdete do Senegalu a ste v prírode. Piesku sme mali v aute hádam za dva kýble a tak sme sa tomu celkom potešili._ZDB8727 (Small)_ZDB8742 (Small)

_ZDB8758 (Small)

Plný eufórie rozdávame černoškom a černoškám cukríky až kým nedorazíme do mesta. Nájsť tu ubytovanie je hračka. Každý vo Vás vidí peniaze a chce pre Vás pracovať. Jeden mladý černoch nám pomáha a tak si ubytovanie nájde nás. Chce za to pätnásť eur, ktoré zjednávame na päť. Asi za desať eur na hlavu máme slušnú izbu so záchodom, v ktorom sú prerastené šváby, ale inak je tu čisto.

_ZDB8759 (Small)


Mestské čaro tu tkvie v tom, že každý sa tvári ako Váš najväčší priateľ alebo majiteľ hotela, baru a pod. No ale pritom je to len radový vychcaný mestský občan, ktorý chce zarobiť. Večer vyrážame do ulíc pozrieť sa na to čo tu ostalo z koloniálnej éry. Druhú časť mesta tvorí akýsi moslimský posvätný ostrov, kde sa nesmie fotiť. O tom sme my, ale nemali ani poňatia a tak nás všade sprevádzajú veľmi nemilé pohľady. Beztak tam nebolo nič zaujímavé vidieť a tak si len kúpime obrlacné mandarinky a poberieme sa späť na hotel. Stretávame po dlhom čase prvých bielych ľudí. Poväčšine tu žijú starí francúzi, ktorí majú za manželky černošky. Dobrý spánok ešte zalejeme lokálnym pivom Gazelle, ktoré je slabé, ale lacné a veľmi osviežujúce.

_ZDB8785 (Small) _ZDB8769 (Small)
cast mesta, kde je zakaz fotit

Ráno začína veľmi nečakane. Z auta odtrhnutá anténa. A to som zaparkoval rovno pred vchodom do hotela, ktorý stojí pred tunajším súdom. Začínam nosiť veci do auta, keď sa tu ku mne priplichtí žobrajúci chlapec. Otvorím kufor, a keď mu už dávam cukríky príde dospelý černoch, ktorý chce tiež. Mám ich dosť, tak prečo nie, vytvorí sa aspoň miesto v kufri.  Do toho sa priplichtí ešte nejaký nezaradený a predavač sošiek. To už som mal dosť a rozohnal som ich s tým, že už nič nedostanú. Ako dozamykám auto (každé dvere samostatne) počujem krik o desať metrov ďalej a vidím dvoch černochov. Tlčú sa hlava nehlava a jeden už leží na zemi. Veľký malému vytrhne obálku z rúk a v tom ma zaleje studený pot. Tá obálka je moja a je plná päť eurových bankoviek. Musel mi ju vytiahnuť ten neznámy z vrecka, kde som mal pas aj mobil. Keby zmizol ten som asi celkom slušne nahratý a zhnijem v tom meste možno aj mesiac. Veľký kráča ku mne, podáva mi moju obálku do rúk a ja len poviem „thanks“ a utekám do hotela. Neskôr mi došlo, že to bola asi justičná stráž. Bol slušne oblečený a musel vidieť, čo sa tam deje. No v tom momente mi absolútne nedochádzalo o čo ide.

_ZDB8809 (Small)

 

Opúšťame úplne znechutení Saint Louis a dávame zbohom posledným mestským odpadkom. Ráno som si nestihol dať ani kávu, keď sme sa radšej rýchlo po incidente dekovali preč a zbiehajú sa mi sliny pri pohľade na stánok pred školou, kde vidím termosky. Zastavujeme a nesmelo kráčam ku dievčaťu. Rozdáva bagety s čajom a kávou pred vstupom do školy. To asi, aby mali decká motiváciu. Dávam jej 500 frankov. Niečo pod euro a vravím, že chcem kávu. Ona ukáže na moju ruku a vyberie si odtiaľ najmenšiu sto frankovú mincu. Za približne desať európskych centov dostávam snáď tú najlepšiu kávu so škoricou na svete. Po zážitku z mesta celkom príjemný pocit.

_ZDB8819 (Small) _ZDB8821 (Small) _ZDB8820 (Small)

Prebytočné veci v aute sa doslovne pretláčajú na predné sedačky a cítime potrebu vyhodiť darčeky pre chudobné deti von z auta. Nie však doslovne. Ráno sme čítali, že dary nemôžeme dať len tak niekomu, lebo by sme mohli spôsobiť nezhody v ich skupine. Taký starý počítač tu môže mať cenu zlata, a tak zastavujeme pri arabskej škole. Učiteľ by aj v tejto krajine mal byť predsa len zodpovedný človek.

_ZDB8830 (Small)

Bariéra, s ktorou bojujeme je takmer viac než jazyková, a kým pán učiteľ pochopia, že nechceme jeho deti kúpiť prejde snáď desať minút afrických hádok. Perá ,ceruzky, cukríky a spomínaný počítač odovzdávame deťom. Privedú chlapa, ktorý vie vraj nemecky. Výborne. Keď som sa ho pýtal na školu povedal len nezmyselnú vetu poskladanú z nemeckých slov. Spýtal som sa ho na niečo iné a zopakoval ju. Bol ako pokazená páska a vlastne nič nevedel, ale samozrejme pýtal odmenu. Tak som mu dal moju hrubú bundu, ktorú som už aj tak nepotreboval a zavadzala. Dokonca si ju v tej horúčave obliekol a potil sa v nej. Asi sa ju bál zložiť dolu, aby o ňu zase neprišiel. Vravíme pánovi učiteľovi, že sa chceme ešte so všetkými odfotiť, ale pri vyťahovaní fotoaparátu mávne hlavou, že nie. To, čo vidíme nás ani tak neprekvapuje. My im prinesieme dary a on ešte od nás ide pýtať peniaze za to, že sa chceme odfotiť s deťmi. Pomyslene len mávneme rukami, že to aj tak nemá cenu a odfotíme sa aspoň s pánom učiteľom a nemecky hovoriacim pánom.

_ZDB8833 (Small)

Celý deň sa niekde zdržiavame a znovu stratený kolegov pas to nijak nezachraňuje. Nevie, či mu ho vzala niektorá z početných armádnych kontrol, alebo ho nenechal na hoteli a preto zase zastavujeme a hľadáme ho. Našiel sa pod sedačkou. Nadšenie zo zistenia by sa dalo krájať a Štefan má chuť na oslavu. Zapíjame pas jedným pohárikom priamo na ceste. V tomto moslimskom štáte alkohol skoro nik nepije a je ho aj problém kúpiť, a tak tu jeho prítomnosť na ceste nik nekontroluje.

Dôvod na oslavu
_ZDB8852 (Small) _ZDB8843 (Small)

Podarí sa nám pomocou navigácie trafiť ku celkom skvelému a prázdnemu hotelu európskej úrovne pri pláži niekde pod mestom Dakar a ráno máme v pláne vydať sa do rezervácie Bandio. Zvieratiek sa tu nepotuluje vôbec toľko, ako si človek myslí a priemerný Afričan vraj v živote ani neuvidí divé zviera vo voľnej prírode.

_ZDB8991 (Small)

Bandia, rezervácia, kde mimo iného pracovali ako veterinárky dve české študentky je s rozlohou 35 km2 celkom veľká a nachádzajú sa tu vraj všetky veľké africké cicavce žijúce svorne pokope. Máme skvelého guidea a z našej záhradky na streche auta pozorujeme zebričky, prasiatka a byvolčeky, kým nás nezačne prenasledovať pštros. Guide upozorní, že je to pštros muž, a že je veľmi nebezpečný. No super. Zoskočiť dolu a skryť sa v aute nestíhame a tak ja chytám lopatu a kolega natáča. Tí dolu sa nám len smejú, keď vidia jej tieň. Podarí sa nám ho odohnať a pomaly kráča preč. Smejeme sa, ale keď bol zobákom na úrovni našich hláv veľmi nám do smiechu nebolo.

_ZDB8879 (Small) _ZDB8890 (Small)

Robíme si fotku pri žirafke, o ktorej sme si mysleli, že je trochu väčšia a pokračujeme po desivo rozbitých cestách do mesta s príznačným názvom Tambacounda. Kunda tu znamená rodina a netreba si pod tým predstavovať nič iné. Cesty sú tak nanič, že je niekedy lepšie obísť výmole po poli. Po krajnici je odstavených viacero pokazených kamiónov a vôbec skoro všetky autá sú tu v dezolátnom stave. V neskorých hodinách prichádzame do Tambacoundy a vyčerpaní z cesty máme energiu len na rozbalenie stanu a pivo.

_ZDB8925 (Small) _ZDB8964 (Small) _ZDB8974 (Small) _ZDB8983 (Small)
dvanásť žirafiek v ďialke

 

Na ďalší deň prekračujeme hranicu do Gambie cez hraničný prechod Basse. Cestou ešte rozdávame posledné darčeky a prechádzame cez dedinky popri domoch, ktoré nikdy nevideli kanalizáciu, alebo elektrinu. Hranica to nie je taká ako ju poznáme, ale skôr len formalita. Na prechode je v dvoch búdkach len niekoľko vysmiatych vojakov, ktorí si Vás zapíšu do knižky a ak máte platné víza Ste v pohode.

_ZDB8999 (Small) _ZDB9019 (Small) _ZDB9005 (Small) _ZDB9003 (Small)

Senegal je prvá Africká krajina od Gibraltáru, kde máte možnosť vidieť baobaby, alebo zaujímavé zvieratká. Príroda tu je naozaj nádherná, ale prístup černochov ku Vám je ako ku peniazom. Chcú Vás, ale tak ľahko ich nedostanú. Sú naozaj dotieraví. Netreba zabúdať, že aj keď je krajina podstatne krajšia od tých púštnych, stále je tu ohromná chudoba a treba tomu prispôsobiť aj Vaše myslenie. Na prechod cez hranice sa treba pripraviť. Ceny áut sú tu veľmi vysoké a colníci to vedia. Známi mali ohromný problém, keď tu chceli predať auto. Na úplatkoch tu nechali 750 eur a museli nakoniec pred policajtmi utekať. Pri vstupe do krajiny tiež môžete skončiť so zaplatením 400 eur poplatku čiste len za auto, ak nepreukážete, že pokračujete do ďalšej krajiny. My sme mali štvordňové povolenie na prejazd cez krajinu. Vysmiatych černoškov si však zapamätáte do konca života.

Predošlý článok z tejto série https://dennikn.sk/blog/africke-odpadky-a-uplatky-v-mauritanii/

Teraz najčítanejšie