Ako možno vari až príkladne naplniť to múdre latinské príslovie „Carpe diem“?
Po niekoľkých dňoch strávených v jedinečnom Ríme už celkom naisto to viem …
Prvýkrát, celkom prvýkrát, vo svetovej kolíske kresťanského duchovna, v majestátnom Ríme
a navyše s ubytovaním tak blízučko Vatikánu, presnejšie pri jeho vysokom, dlhočiznom múre,
že jedna z nás, Peťa, poznamenala, že celkom poľahky môže počuť, cez otvorené okno v kúpeľni,
čo za múrmi najmenšieho štátu na svete (len 0,44 km2, t.j. 44 ha) šepkajú si vatikánski duchovní.
Už samý začiatok naznačil pôvabnosť našej niekoľkodňovej spoločnej skupin(k)ovej dovolenky;
to keď pri uvítacom Campari drinku, počas úvodných slov svetobežnej sprievodkyne Janky
a informáciách, že v Ríme je sedem bazilík, stovky kostolov a vo Vatikáne majú aj slovenského kňaza
a vyspovedať tiež v našom rodnom jazyku, ľúbozvučnej slovenčine, ak má niekto záujem, dá sa …
Alenka z Maduníc na dôkaz o svojej nadprirodzenej dôvtipnosti nenechala nikoho z nás dlhšie čakať,
že v Ríme radšej pred tuzemským, talianskym duchovným pastierom by chcela sa vyspovedať …
(Ktovie či nie preto, že by mohla byť až tak úprimná ako doteraz hádam ešte nikdy nebola,
lebo doma „len“ pred slovenským kňazom vždy sa spovedala a toho zvyčajne aj trošku poznala …)
Že tomu talianskemu farárovi vo svojom materinskom jazyku úplne všetko veľmi rada povie
a vatikánsky duchovný jej všetky hriechy vzápätí odpustí aj keď vôbec nič od nej sa nedozvie … (-:
Nuž a ako to Alenkine úprimne zamýšľané úsilie vo večnom meste (la citta eterna) nakoniec skončilo?
Na spoveď u talianskeho kňaza v jednom z najkrajších miest na svete času vonkoncom nezvýšilo.
No po ostatnom, rozšírenom víkende strávenom v jedinečnom Ríme už celkom naisto viem,
ako možno veľmi dobre, snáď až príkladne, naplniť to múdre latinské príslovie „Carpe diem“,
teda využi deň, ži naplno; vidieť za menej než štyri dni toľko jedinečných, monumentálnych pamiatok
je vari pre každého duchovne založeného človeka výnimočný a len ťažko zopakovateľný sviatok …
„Almeno una volta l´anno, vai in un posto dove non sei stato prima“, inšpiratívny citát z nášho hotela
Aspoň raz za rok choď na miesto, kde si predtým nebol, autorom je Jeho Svätosť Dalajláma.
Myslím, že veľmi dobré je mať aj takéto predsavzatie, lebo je činorodé, nabádavé, podnetné …
Ocitnúť sa z času na čas aj na neznámom mieste často býva pre myseľ i pre dušu znatne vitálne
a ak takým miestom je kolíska kresťanskej civilizácie … je to navyše aj podmaňujúco duchovné,
lebo vo svätostánkoch (v bazilikách, v kostoloch, atď.) aj to nevšedné ticho je vskutku čarovné.
24.10.2016
Obrázky vlastné
