Denník N

Ako nás šokovala poisťovňa

Toto mohol byť pôvodne blog o tom, ako si už nikdy nekúpim topánky v John Garfield. Viete, lebo ja som posledná, ktorá by chcela vymýšľať. Ale keď sa mi raz topánky rozlepia, raz roztrhnú a niečo, čo by následne malo fungovať, čiže reklamácia, je zrazu neúčinné – to má vie nahnevať. Sú problémy, ktoré by mal obchodný vzťah vedieť vyriešiť, lebo predajca má úctu k zákazníkovi. Ale toto u nás nie je úplná samozrejmosť. Na druhej strane sa mi stalo niečo podstatné hodnejšie mojej klávesnice a rozpísania sa. Začalo to, bohužiaľ, tragicky.

Moja mamka má osemdesiat rokov. Človek silný, ktorý si nájde aj napriek veľkým úskaliam, radosť zo života. Pre ňu sa tou radosťou stalo cestovanie. Nízkorozpočtové, každoročné, k moru. Vedela v októbri za 300 EUR ísť busom hoc aj do Grécka a tam si dva týždne máčať nohy v mori. Toto leto sa však, na moje počiatočné zhrozenie, rozhodla ísť po prvý raz letecky a to na Cyprus. Zhrozenie som vymenila za radosť a uznanie tézy, že človek by mal naplno žiť, kým žije. Zárukou bezpečia mal byť jej milovaný o veľa rokov mladší brat s manželkou. Že oni na ňu dajú pozor. Mamka si všetko pobalila a trénovala chodenie po tráve ako simuláciu chodenia v piesku. Týždeň pred odletom však jej brat, môj skvelý strýko,  skolaboval a skončil v nemocnici.  Situácia nečakaná vyústila do môjho tiež nečakaného presvedčenia, že by aj tak mala na dovolenku ísť. Všetko som prezistila, kto ju komu odovzdá a kto ju zase vyzdvihne. Bohužiaľ, dva dni pred odletom, sa stav jej brata, ktorého vychovala, keďže mamka jej umrela, ako pätnásťročnej, zhoršil. Lekári povedali, že mu už nevedia pomôcť. Bol to pre nás šok. Samozrejme sa rozhodla na dovolenku nenastúpiť.

Prvé dni  dovolenky sme ho v slzách pochovali.

Sedela smutne v záhrade na lavičke. Namiesto toho, aby dobila baterky a kochala sa plážou, mala na sebe čierne tričko a plakala. Človek mieni, príroda mení.  Bolo mi jej veľmi ľúto.

Zájazd stál 724,6 EUR. Bolo nám jasné, že mamka prišla aj o peniaze, no prvé dni nám to bolo jedno. Ozvala sa však láskavá pani z cestovnej kancelárie, aby sme skúsili napísať do poisťovne. Veď možno vrátia aspoň sto eur, aj to je niečo. I tak sme napísali. Skepsa, že na vrátenie peňazí nemáme nárok a že aj keby sme mali, vieme ako veci fungujú, prevládala.

Dnes stará pani stála so slzami na tvári a s papierom v ruke vo dverách. Poisťovňa jej napísala list, že situáciu prešetrila, vyjadrili úprimnú sústrasť a vracajú jej sumu v plne výške t.j. vrátane poistného, ktoré vlastne mojej mamke zabezpečilo na staré kolená vieru, že veci vedia aj fungovať. Som šťastná, že keď ju príroda sklamala, ľudia jej ukázali, že oni vedia postupovať fér.

Ďakujem veľmi CK Cestujte s nami v Spišskej Novej Vsi a EURÓPSKEJ CESTOVNEJ POISŤOVNI za profesionálny prístup a za to, že stratu v rodine nesprevádzala aj strata viery v ľudí.

Teraz najčítanejšie