Denník N

Ako nás v škole nechtiac oklamali

Žiaci, škola prestávka. Foto N - Tomáš Benedikovič
Žiaci, škola prestávka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kedysi dávno sme mali hodinu fyziky. Stále nuda, ale ku koncu hodiny sme sa ponorili do vôd, ktoré ma prinútili značne zbystriť pozornosť. Do výkladu sa primiešala večne pokladaná, jednoducho znejúca otázka. Ako lietajú lietadlá? A dialo sa presne to, čo som čakal.

Kedysi dávnejšie som opakovane prečítal výbornú knižku. Volala sa Co Einstein vyprávěl svému holiči (autor Robert L. Wolke) a časť o lietadlách mi k srdcu prirástla najviac. Po tom, ako som celkom nedávno trochu cestoval a omieľal všetkým okolo, ako to je možné, že vlastne letíme, si trúfam tieto informácie v skratke sprostredkovať aj ostatným.

V škole sme obdržali klasickú interpretáciu, ako vďaka Bernoulliho princípu vzduch dvíha krídla. Áno, Bernoulli bol macher a jeho princíp vysvetľuje mnohé, ale lietanie nie. (Ide o to, že keď je spodná časť krídla rovná a vrchná časť krídla oblá, vzduch preťatý krídlom musí hore prúdiť rýchlejšie, pretože sa tieto dva prúdy stretnú v rovnakom čase a hore prejde väčšiu dráhu. Pán Bernoulli povedal, že rýchlejšie prúdiaca kvapalina či plyn tlačí na podložku, ktorú obteká, menej ako pomalšie prúdiaca látka. Tým pádom pomalší vzduch na spodnej strane krídla tlačí viac a vytvára pretlak. V malej miere to môže ovplyvňovať let, avšak pri obrovských hmotnostiach je tento jav prakticky zanedbateľný. Navyše, neexistuje dôkaz, že dva prúdy vzduchu sa na konci krídla stretnú v tom istom momente.) Diskusia sa nestrhla, deti prikyvovali, prípadne nerozumeli či nechceli rozumieť. Bolo to na začiatku prvého ročníka, takže som sa hanbil a mlčal som, aj keď som mal na jazyku pomerne ostrú odpoveď. Chcel som povedať zhruba toto:

Skutočným dôvodom vzlietnutia ťažkých strojov je niečo iné. Je to kombinácia dvoch faktorov: uhlu nábehu vzduchu na krídlo a tretieho Newtonovho zákona. Prvý z nich nie je žiadny tvrdý oriešok – vystrčte ruku z okna auta na diaľnici, pootáčajte ňou a uvidíte, čo sa deje, keď pilot pri štarte vysúva časť krídla a zväčšuje tým uhol nábehu vzduchu naň. Druhý faktor je o niečo komplikovanejší – zákon akcie a reakcie je totiž spojený s iným fyzikálnym dejom – Coandovým javom. Poznáme ho z každodenného života – kvapaliny (a plyny) majú tendenciu pevne priľnúť na povrch nádoby, z ktorej vytekajú (poznáte obliate ruky detí, ktoré sa učia nalievať z fľaše alebo nervozitu vyvolanú mokrou kúpeľňou po tom, ako sa len nahnete po osušku a po lakti vám stečie a napokon vystrelí gigantický prúd vody). Čo podobné sa deje na lietadlách? Rýchlo prúdiaci vzduch obteká krídlo a na jeho konci zahne, takže po opustení krídla prúdi prakticky kolmo na jeho rovinu (smerom dole, k zemi). A teraz prichádza Newton. Vzduch tlačiaci dole nezanedbateľnou silou vytvára akciu a masa vzduchu okolo (najmä pod veľkou plochou celého krídla) mu dáva rovnako silnú odpoveď – vztlak. Elegantné.

Týmto textom zamýšľam splniť dva ciele. Okrem stručného fyzikálneho výkladu sa snažím opäť upozorniť na nedostatky v našom školstve. Príbeh spomínanej hodiny rozpráva o tom, ako sa žiaci nič nepýtajú. Rozpráva o tom, ako sa môže vyskytnúť chyba aj u nič netušiaceho vyučujúceho. O tom, ako by sa mohol začať meniť vzťah učiteľ-žiak. O tom, ako takmer nikto nepremýšľa nad tým, čo mu bolo povedané. A napokon o tom, ako jeden z mála,
ktorý premýšľal, držal jazyk za zubami, pretože nechcel urýchliť vytvorenie povesti večne vykrikujúceho a všetko napádajúceho drzého tlčhubu. Ako rád by som teraz bol, keby som vtedy bol kričal, a inokedy – naopak – mlčal.

Teraz najčítanejšie