Blog
piatok

Ako nepodľahnúť manipulácii

Keď som jedného dňa sedela na káve a pripravovala sa na skúšku zo psychológie, netušila som, že o niekoľko hodín sa dozviem informáciu, ktorá mi zmení náhľad na život a urobí ma zrelším človekom.

Napriek tomu, že som v živote mnohokrát zakopla a spadla, zostala vo mne akási primárna naivita a viera v nastolenie spravodlivosti. Túto vlastnosť jedného dňa využil neznámy chlapík z New Yorku, ktorý si prisadol neďaleko mňa.

Úprimne pohŕdal zrakovými ilúziami v učebnici psychológie, ktorú som mala otvorenú pred sebou. Posunul sa bližšie a začal so mnou viesť rozhovor. Mal obrovské sebavedomie, pričom ja som oplývala neistotou sršiacou na míle ďaleko. „Absolvoval som Princeton bez prečítania jednej 1000-stranovej knihy, mám vysoko výnosný biznis a ty sa tu učíš takého blbosti, pričom máš umelecký talent? Čo blázniš!?! Tvoje obrazy sú kvalitné, je potrebné ich propagovať, existujú na to webstránky. Predala si ich za 80 eur, okej, pri správnej propagácii sa dajú predať aj za tisícku, len je potrebné nájsť prachatých ľudí, ktorí do umenia investujú.“

Dodnes ma mrzí, že nedokážem podať oficiálne znenie jeho výpovede. Mojím prepisom chlapíkova rétorika pôsobí oveľa čitateľnejšie. No v danej situácii a za daných podmienok mi to vôbec nedocvaklo. Tento muž bol skúsený manipulátor, ktorý presne vedel, čo chcem. Zároveň si sledoval SVOJ CIEĽ a vedel ako ho dosiahnuť.

Neznámym spôsobom vytušil, že robím umenie, pretože touto otázkou inicioval náš dialóg. Neznámym spôsobom zistil, že by som v tomto smere rada napredovala, pretože mi ponúkol konkrétne prostriedky. Neznámym spôsobom vedel ako sa vo svete cítim, pretože moju existenciu zručne verbalizoval.

Dovtedy som si myslela, že som voči svetu vysoko nedôverčivá. Predpokladala som, že ja bývam autorkou manipulácie (aj keď nevedomky a „nechtiac“). Preto som sa dala s týmto človekom do reči a možnosť „vševediaceho manipulátora“ automaticky vylúčila. Ktovie ako dlho by sa so mnou rozprával keby som sa neponáhľala na stretnutie. V rýchlosti si stihol vypýtať môj kontakt, ktorý som mu BEZ-MYŠLIENKOVITE dala, vrátane odkazu na moje portfólio. Viac som nad tým nepremýšľala. Nasledujúci deň mi však začalo vŕtať hlavou niekoľko nie úplne logických informácii, ktoré mi o sebe povedal. Našla som si jeho webstránku, ktorá mi mala ozrejmiť čomu sa vo svojom živote venuje. On sám predmet svojho záujmu nazýval „štúdium mobility mladých ľudí“. Chlapíkova webstránka na mňa pôsobila zvláštnym dojmom a to z jedného prostého dôvodu. Bolo na nej priveľa fotografií pekných dievčat. Počas tohto nepríjemného momentu precitnutia som zároveň bola konfrontovaná s neznámymi číslami, ktoré ma prezváňali od konca nášho „stretnutia“. V tomto bode som sa sama seba začala spytovať nakoľko je v hre obvyklá paranoja a nakoľko moja racionálna obava. Poradila som sa preto so svojím kamarátom a získala rovnakú odpoveď – nedôveryhodnosťou webstránky sa nedala poprieť. Keď ma tento muž prvýkrát kontaktoval s otázkou, či s ním pôjdem prediskutovať témy umenia, odpovedala som razantným nie. Nasledujúci deň som sa šla pozrieť do ONEJ kaviarne. BOL TAM. Rýchlo som odišla a premýšľala, či krvilačný výber náhodných kaviarenských dievčat je jeho typická voľba. Táto moja mierne paranoidná hypotéza sa potvrdila, keď som tohto chlapíka V TEN ISTÝ DEŇ opäť stretla, tentokrát v inej kaviarni na úplne inom mieste. Myslím, že práve v tomto štádiu som sa začala reálne báť. Predsa len... Neznáme čísla, „náhodné“ stretnutia na nesúvisiacich miestach a tie prazvláštne fotografie na webe... Praha je mesto trikrát také veľké ako Bratislava a je predsa nemožné, aby sa opätovne náhodne stretli dvaja ľudia na tých istých miestach. Alebo áno..?

Nasledujúci deň som prežila v extrémne silných úzkostiach pocitu neustáleho prenasledovania. Zrazu som získala obrovskú úctu pre ľudí, ktorí svojím zamestnaním riskujú svoje životy. Získala som tiež úctu pre inak chorých ľudí, ktorí majú takéto extrémne pocity úzkosti neustále. Prežila som si v obrovskej panike jeden deň, no ani po troch týždňoch sa mi nezaspáva najľahšie. Rovnako obdivujem ľudí, ktorí sa cítia alebo naozaj sú prenasledovaní , no nevzdávajú sa. Takýto život je totiž extrémne vyčerpávajúci.

Po náhodných stretnutiach som už neznámeho chlapíka nestretla. Telefonáty ustali asi po štyroch dňoch. O niekoľko týždňov som zistila, že Slovákov opäť prezváňajú neznáme čísla. Odľahlo mi.

Vďaka tejto nepríjemnej skúsenosti som podrástla ako človek. Zbavila som sa naivity a postupne zistila, že k boju za spravodlivosť je vždy potrebné pristupovať s rozvahou a nie bezmyšlienkovite.

Konkrétne tipy a triky ako spoznať manipulátora navonok a predísť podobnej skúsenosti nájdete vo videu:

Foto: Dávid Daniš (archív)   °  Video, hudba: Klára Kusá

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|