Blog
štvrtok

Ako obabrať štát I. – rušenie firmy

Štát dokáže vymazať problémovú firmu, ktorá mu dlhuje peniaze. Treba mu len dať správnu zámienku.

Ilustračný obrázok – Aliancia Fair-play.

Stačí si prebehnúť firmy na čele zoznamu daňových dlžníkov a človek zistí, že drvivá väčšina z nich sa zlúčila s desiatkou iných firiem, presídlila sa do nejakej šopy v zabudnutej dedinke a vlastníkom a konateľom je cudzinec žijúci niekde v rumunských horách.

Asi nikoho neprekvapuje, ak sa k účtovníctvu takej firmy nedokážu dostať daniari a konateľ na nich kašle (úradný výraz pre to je „nekontaktný subjekt“).

Odkupovanie zadĺžených firiem je prekvitajúci biznis, využívajú ho tak firmy, ktoré krachujú kvôli zlému podnikateľskému plánu, ako aj vyložení podvodníci na zametanie stôp po svojej činnosti.

Ide to aj inak. Celú likvidáciu problematickej firmy však dokáže iniciatívne urobiť aj štát. Bez bielych koní, efektívnejšie a zadarmo. Súd totižto môže zrušiť firmu, ktorá nezverejnila účtovné závierky. Pre ilustráciu praxe možno uviesť príbeh firmy Monocrystalex, s.r.o. V tomto prípade iniciovala vymazanie firmy z registra z uvedeného dôvodu  Sociálna poisťovňa a rozhodol o ňom súd. Zákon mu však umožňuje konať aj z vlastného podnetu. (Update z 31.12.2016 je v texte vyznačený tmavomodrou farbou).

Jedna z najvýnosnejších

Firma Monocrystalex patrila v roku 2013 medzi najvýnosnejšie. Z tržieb 2,74 milióna eur tvoril zisk celých 2,3 milióna. Inými slovami – výdavky 440-tisíc jej priniesli vyše 5-násobný zisk. Kým rok predtým utŕžila za predaj tovaru a služieb 42 391 eur, v roku 2013 sa to zvýšilo na 2 739 535 eur. Vyše 64-násobný (!) nárast.

Spoločnosť Monocrystalex v ten rok dokázala naozaj neuveriteľné. Podľa účtovnej závierky napríklad predala tovar za 1,8 milióna, na nadobudnutie ktorého nemala žiadne náklady. Pri predpoklade, že firma dodržiavala zákon, je vysvetlení málo. Jedným môže byť, že jej ho niekto daroval, prípadne že v sklade našla „zabudnutý a neevidovaný“ tovar obrovskej hodnoty.

Súd vlani na podnet Sociálnej poisťovne zrušil spoločnosť preto, lebo neuložila do zbierky listín účtovné závierky spred roku 2010. Firma bola navyše zrušená bez likvidácie – sudca totiž na základe zákonnej domnienky nemajetnosti spoločnosti v prípade, že neukladá účtovné závierky do zbierky listín obchodného registra, vyjadrenia daňového úradu a exekútora usúdil, že nemá majetok.

Problémy s evidenciou

Uloženie účtovných závierok do zbierky listín je pre firmu formalita. Znamená to vytlačiť pár strán dokumentov, ktoré už boli vytvorené pre daňový úrad, a doručiť ich na súd. Firma Monocrystalex to dlhodobo zanedbávala.

Súd preto firmu vyzval, aby to do 30 dní napravila, inak ju potrestá zánikom. Firma evidentne výzvu ignorovala.

O pár mesiacov neskôr (v máji 2014) začal Okresný súd v Žiline konanie o zrušenie firmy Monocrystalex. Dôvodom bolo, že „spoločnosť neuložila do zbierky listín účtovnú závierku za dve účtovné obdobia po sebe“. Monocrystalex totiž do Zbierky listín odovzdal len účtovnú závierku za rok 2011. Chýbali tam závierky za roky predtým. Účtovné výkazy za rok 2012 bolo možné nájsť v Registri účtovných závierok (ten vedie ministerstvo financií), osobitne do Zbierky listín (vedie ju súd, ktorý registruje obchodné spoločnosti) ich však firma neodovzdala.

V auguste Monocrystalex odovzdala registrovému súdu závierku za rok 2013. Nie však ostatné chýbajúce.

Súd nové dokumenty zaevidoval, ale spoločnosť odovzdala len dve závierky z mnohých a tak sudca v procese rušenia firmy pokračoval. Riešil aj to, či firma bude zrušená s likvidáciou alebo bez. V prvom prípade by určil likvidátora. Ten by speňažil všetok majetok spoločnosti, odrátal si svoje výdavky plus odmenu a zvyšok použil na vyplatenie dlhov veriteľom spoločnosti.

Keď však majetok nestačí ani na odmenu likvidátora, súd môže zrušiť firmu aj bez likvidácie. V rozhodnutí sudca Jaroslav Macek vysvetlil, že ak sa neozvú veritelia s informáciami o majetku dlžníka, súd nemá prečo zvlášť usilovne pátrať, čo vlastní: „... súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak.“

Zákon je totiž nastavený tak, že pri neodovzdaní dvoch účtovných závierok má súd rovno predpokladať, „že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na ...“. Inými slovami -  ak spoločnosť neodovzdá  účtovné závierky, veritelia musia súdu „ukázať, majetok dlžníka“. Inak súd má pracovať tak, akoby firma obchodný majetok nemala.

Hľadanie majetku

V odovzdaných dokumentoch firma ku koncu roka 2013 vyčíslila svoj majetok na 9,3 milióna eur, dlhodobý hmotný majetok z toho tvoril 5,6 milióna. Výnosy budúcich období – 469 tisíc. Súd túto informáciu dostal v auguste 2014.

rozsudku uznesenia vyplýva, že naďalej skúmal majetkové pomery Monocrystalexu. Preveril „že na majetok spoločnosti nebol vyhlásený konkurz, úrad práce neeviduje pohľadávky, spoločnosť nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a sociálna poisťovňa neeviduje nedoplatok“. Nespomenul daňový úrad, zrejme ho opomenul. (doplnené vyjadrenie sudcu: Daňový úrad bol vyzvaný listom s doručenkou a súdu oznámil, že na základe jeho vlastnej exekúcie firma nemá žiadny majetok. O prerušenie konania žiadal až po roku a právoplatnom skončení konania). Na webe daňového riaditeľstva v prehľade daňových dlžníkov k 31.12.2014 totiž Monocrystalex neskôr svietil s dlhom 1 268 169 eur.

Exekútor nenašiel firemné auto na parkovisku

Vedenie spoločnosti si zrejme so splácaním dlhov veľké starosti nerobilo. Dopravný inšpektorát totiž súdu oznámil, že Monocrystalex vlastní Škodu Octavia. Vieme, že „bola predmetom množstva exekučných konaní“. Rozsudok ďalej hovorí: „Podľa oznámenia JUDr. Rišiana, ktorý ako exekútor prvý v poradí vedie na toto motorové vozidlo exekúciu, nebolo toto motorové vozidlo nájdené ani pri výjazde exekútora do sídla spoločnosti.“

Pre sudcu to bola silná indícia, na základe ktorej uzavrel: „Ak motorové vozidlo nebolo zistiteľné a speňažiteľné v rámci exekúcie, nie je rozumný predpoklad, že by bolo speňažiteľné v prípadnej likvidácii, preto súd uzavrel, že spoločnosť nemá relevantný majetok speňažiteľný v likvidácii.“ A uvedeným skúmaním majetku sudca dokonca urobil viac, ako od neho zákon vyžadoval.

Zrušením bez likvidácie sa spoločnosť v podstate vyhla procesu predaja majetku a vyrovnávaniu sa s dlžníkmi. Tragické by to bolo v prípade, keby súd posúdil situáciu nesprávne a spoločnosť by nezanedbateľný majetok predsa len mala. Po právoplatnom rozhodnutí súdu o zrušení firmy totiž prípadní veritelia nemajú od koho vymáhať svoje dlhy, (doplnené vyjadrenie sudcu: Aj po výmaze spoločnosti z obchodného registra, ak je tu nejaký majetok vymazanej spoločnosti,  možno iniciovať dodatočnú likvidáciu majetku spoločnosti, pri ktorej sa obnovia aj pohľadávky veriteľov a tieto možno znova uplatňovať - § 75a Obchodného zákonníka), kontrolné orgány nemajú ako resp. u koho vykonávať kontroly. Reálnu šancu ozvať sa (namietať) mali len v prípade, keď sledovali obchodný vestník, kde bolo zverejnené, že voči spoločnosti sa vedie konanie o jej zrušení bez likvidácie, prípadne sa o rušení firmy dozvedeli viac-menej náhodne inak.

Hoci rok 2014 Monocrystalex začínal v slušnej kondícii (dlhy vo výške 6,9 miliónov eur, majetok vo výške 9,3 milióna – teda hodne v pluse), nielen podľa „množstva exekučných konaní“ možno usúdiť, že zanechal dlžníkov. Zdravotná poisťovňa Dôvera voči nemu evidovala 6 391 eurový dlh a vo zverejnenom prehľade daňových dlžníkov k 31.12.2014 bol vedený s dlhom 1 268 169 eur. Ďalší osud týchto dlhov asi nie je ťažko domyslieť.

Trest alebo požehnanie?

Je namieste uvažovať o tom, či majiteľom firmy zrušenie bez likvidácie nevyhovovalo. Odvrátiť sa totiž dala veľmi jednoducho.

Monocrystalex v momente jej zrušenia vlastnila akciovka Merlin Trade. Zaujímavým detailom je, že niektorí jej bývalí manažéri (o. i. Ján Kato) pred dlhším časom pôsobili vo firmách vlastnícky prepojených s Váhostavom-SK.

Rozplynutie majetku

Z verejných zdrojov dodatočne ťažko zistiť pravdu o nemajetnosti firmy. Účtovnú závierku za rok 2014 spoločnosť neodovzdala ani zbierke listín vedenej súdom a nie je ani v registri ministerstva financií. Možno však predpokladať, že tento proces zrušenia spoločnosti bol takmer iste zákonný, možno zneužiteľný a nepochybne chorý.

Ak by aj vedenie spoločnosti skutočne „zbavilo“ firmu majetku, vyhlásenie exekútora o tom, že nevie nájsť auto pred kanceláriami spoločnosti, sa zdá prislabé na to, aby bolo kľúčovým pre rozhodnutie o nemajetnosti firmy, ktorá pred pár mesiacmi priznala majetok cez 9 miliónov eur.

Doplnené vyjadrenie sudcu: Hoci spoločnosť formálne mala na dopravnom inšpektoráte evidovanú Škodu Octaviu, túto fyzicky nenašiel ani exekútor, ktorého odmena sa odvíja od výťažku z jej prípadného speňaženia, je teda motivovaný majetok spoločnosti nájsť. Súd tak nezistil existenciu majetku, ktorý by prípadne mohol byť predmetom likvidácie (o existencii takéhoto majetku neupovedomil súd ani žiaden z veriteľov spoločnosti). V tomto prípade navyše zisťovanie majetku zrušovanej spoločnosti bolo súdom vykonané nad rámec zákona, keďže ak sa spoločnosť zrušuje z dôvodu, že neuložila do zbierky listín obchodného registra účtovné závierky za najmenej dve účtovné obdobia za sebou, zo zákona sa predpokladá, že spoločnosť nemá dostatok majetku na náhradu nákladov likvidátora. Ide o tzv. zákonnú domnienku nemajetnosti, ktorú môže vyvrátiť ten, kto osvedčí právny záujem – t.j. najmä veriteľ. To sa v danom prípade nestalo. Preto ani súd v odôvodnení uznesenia o zrušení spoločnosti podrobne nerozoberal majetkové pomery zrušovanej spoločnosti, keďže zákonnú domnienku nemajetnosti spoločnosti nikto nespochybňoval, naopak ju svojim vyjadrením potvrdzovali tak exekútor, ako aj daňový úrad.

Nezmyselnosť celého procesu ukazuje to, že hoci spoločnosť Monocrystalex neexistuje, ten istý súd, ktorý ju zrušil, bratislavský súd ju stále eviduje ako jediného vlastníka firmy Club Hotel, s. r. o. (kedysi vlastnená fi. Váhostav-SK).

Štát sa len prizerá

Nejde o ojedinelý prípad. Súdmi zrušených firiem na základe neodovzdaných závierok do zbierky listín možno nájsť stovky. Medzi nimi zrejme existujú aj podvodníci, ktorí súdy sami upozornili na to, že ich firmy treba „potrestať“ zrušením.

Pri firmách, ktoré sa „rozplynú“ bez vyplatenia všetkých dlhov, je zrejmé, že na ich štatutárov musí byť pri porušení zákona kladená maximálna zodpovednosť. Finančná aj trestnoprávna. Ak konateľ porušením zákona spôsobil zánik firmy, po ktorom zostali nevyplatení dlžníci, je zvrátené, ak mu zákon umožňuje pokojne viesť iné firmy, prípadne sedieť v ich dozorných radách.

Podvodníkom sa dá práca komplikovať, pravidlá sa dajú nastaviť tak, aby boli ľahšie odhaliteľní a potrestateľní. Každý týždeň, ktorý môžu fungovať v súčasnom režime, prináša niekoľkomiliónové straty štátu (a nielen jemu). Budeme tlačiť na ministerstvo spravodlivosti, aby urýchlilo práce na zmenách Obchodného zákonníka, nech štát neasistuje pri neférovom zbavovaní sa dlhov a zametaní stôp po nepoctivom podnikaní.

Peter Kunder

Update (10. 12. 2016; 10:40 h):
Sudca Jaroslav Macek žiadal o uverejnenie viacerých spresnení tvrdení, ktoré podľa neho podstatu blogu negujú.
"1.      Konanie o zrušenie spoločnosti začalo na podnet Sociálnej poisťovne, nie z iniciatívy súdu či dokonca  mojej iniciatívy.
2.      Daňový úrad nebol opomenutý. Bol kontaktovaný a na dotaz oznámil, že podľa výsledkov ich exekúcie spoločnosť nevlastní žiaden majetok. Po roku a skončení konania úrad žiadal síce prerušiť konanie, ale bez uvedenia majetku (oneskorený a formálny návrh).
3.      Voči spoločnosti bolo vedených viac rokov 14 exekúcií – ani jeden exekútor reálne nezistil žiaden majetok, ani oprávnení reálne žiadne majetok neoznačili. Problém teda nestojí na tom, či exekútor v určitý deň videl alebo nevidel firemné auto na parkovisku.
4.      Majetok vedený v účtovnej závierke v takomto prípade sa nerovná reálnemu majetku, ale zdrapu papiera.
5.      Ak by sa nejaký majetok zistil po výmaze spoločnosti, je tu možnosť nariadiť dodatočnú likvidáciu. Ktokoľvek má vedomosť a dôkaz o reálnom (nie len o účtovnom) majetku môže súdu podať podnet na nariadenie dodatočnej likvidácie.
6.      Oznámenie o vedení konania bolo pre všetkých veriteľov publikované v Obchodnom vestníku č.45/2015 dňa 6.3.2015 – aby veritelia mali možnosť oznámiť existenciu majetku – neozval sa nikto.
7.      Spoločnosť Club Hotel, s.r.o. neviduje náš súd, ale súd v Bratislave a priamo zo zápisu z obchodného registra vyplýva, že aj spoločnosť Club Hotel, s.r.o. spĺňa zákonné podmienky na svoje zrušenie.
8.      Mám dlhoročnú skúsenosť, že základné imanie ani majetok uvádzaný v účtovných závierkach neodráža reálnu hodnotu majetku spoločnosti. V konkurzných konaniach mám množstvo spoločností, ktoré účtovne vykazujú obrovské majetky, reálne však nemajú žiaden.
9.      Blog vychádza z dvoch nesprávnych predpokladov: Že súd sa rozhodol z vlastnej iniciatívy zrušiť spoločnosť a že majetok uvádzaný v účtovných závierkach je reálnym majetkom.
Zle zvolený príklad, ale ukázal na problém dobrý do diskusie. Rád aj s autorom na túto tému budem komunikovať, pretože aj ja predkladám návrhy na riešenie problémov (vrátane zrušovania či zlučovania spoločností), keď spoločnosť, ktorá si neplní svoje povinnosti, môže dosiahnuť z tohto stavu výhodu tým, že obíde proces likvidácie alebo konkurzu."

Ak chcete mať najčerstvejšie informácie o našej práci, sledujte facebookovú stránku Aliancie Fair-play. Môžete nás aj veľmi jednoducho finančne podporiť a podieľať sa tak na našom úsilí. Ďakujeme.

Darujte

Ďakujeme všetkým darcom, ktorí nás podporujú priamo alebo cez 2 percentá z daní.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|

Už viac ako 103524 z vás dostáva správy e-mailom