Blog
štvrtok

Ako ochrániť eurozónu pred budúcou krízou

9 rokov po začatí finančnej krízy a 6 rokov po páde slovenskej vlády vieme, že ani EÚ, ani eurozóna sa nerozpadli. Naopak, vytvoril sa najprv dočasný a potom trvalý mechanizmus na riešenie obdobných situácií v budúcnosti. Nenaplnili sa predpovede skeptikov o tom, že euroval situácii nepomôže, prípadne, že sa eurozóna rozpadne. Z tohto hľadiska možno rozhodnutie povaliť vládu na téme eurovalu považovať dnes za ešte nezodpovednejšie a nepremyslenejšie, než sa to zdalo vtedy.

Viaceré dôležité otázky však zostávajú len čiastočne zodpovedané a kým sa s nimi únia nevysporiada, môžeme sa dočkať opakovania kríz.

Počas krízy a po nej sa výrazne sprísnili mechanizmy na prevenciu budúcich kríz. Zásadne sa zvýšil tlak na rozumnejšie hospodárenie štátu aj lepšie riadenie ekonomiky (príčinou kríz v Írsku a Španielsku boli realitné bubliny, nie hospodárenie štátu). V praxi sme svedkami toho, že deficit verejných financií sa v priemere znižuje, no kým je veľkým krajinám (Francúzsko, čiastočne Španielsko) umožnené ich nedodržiavať, sú účinky obmedzené. Preto treba oceniť ťah nového francúzskeho prezidenta Macrona na zrýchlenú konsolidáciu verejných financií.

Celkový hospodársky rast v EÚ sa tiež v súčasnosti vyvíja najpriaznivejšie od krízy, ale napriek tomu za jednu z najväčších hrozieb pre úniu treba považovať dlhodobo pomalý hospodársky rast, starnutie obyvateľstva a z toho vyplývajúci tlak na rozpočty. Tu pomôžu len reformy v jednotlivých členských krajinách a dobudovanie spoločného trhu. (Viac o tom v našom dokumente na tomto odkaze.)

Ak prevencia zlyhá, euroval spolu s budovaním jednotných pravidiel pre finančné trhy (kapitálová únia, banková únia) sú funkčné, ale dnes nedotiahnuté nástroje na riešenie krízy. Problémy zostávajú najmä dva.

Prvým je nedostatočná demokratická kontrola a skladanie účtov. Rozhodnutia eurovalu sú síce demokratické, lebo ich robia ministri financií členských štátov, počas krízy však chýbala verejná diskusia o tom, ako sú jeho programy tvorené. Najmä v prípade Grécka sa objavila opakovaná kritika, že viaceré aspekty programov boli v skutočnosti v prospech miestnych oligarchov. V tejto súvislosti možno zvážiť napríklad vytvorenie funkcie ministra financií eurozóny, ak jednou z jeho úloh bude predsedať správnej rade Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM) (ako to dnes robí šéf euroskupiny) a zároveň skladať za ESM účty v Európskom parlamente aj voči členským krajinám.

Druhým problémom je dobudovanie bankovej únie. Únia síce vybudovala jednotný systém riešenia bankových kríz, ale ak má fungovať, musí existovať jasný mechanizmus jej finančného zabezpečenia. Existujú rôzne návrhy – Európska komisia navrhla celoeurópsky systém ručenia za vklady namiesto národných systémov. Sú aj návrhy, aby túto funkciu plnil práve euroval. O týchto aj iných možnostiach možno diskutovať, z nášho pohľadu by však kľúčovou prioritou mala zostať jasná národná zodpovednosť. To by znamenalo, že európska úroveň má riešiť len prípady, ktoré nie sú zvládnuteľné na národnej úrovni a že príspevky do európskeho systému by mali zodpovedať tomu, ako ktorá krajina tento systém využíva (tzv. experience rating).

Osobitou a dôležitou otázkou je, ako ďalej s Gréckom. Ako sme už spomenuli, kľúčovým problémom Grécka je to, že na rozdiel napríklad od Portugalska nedokázalo doteraz reálne zreformovať svoju ekonomiku a zvýšiť svoju exportnú výkonnosť a to napriek mohutnej tzv. internej devalvácii. Je na mieste otázka, či podrobné zvonku nanútené reformné programy môžu byť úspešné v krajine, kde problémy súvisia menej s konkrétnym nastavením zákonov či daňových sadzieb a viac s malou funkčnosťou politického systému a štátnych inštitúcií. Bolo by preto vhodné otvoriť diskusiu na tému, ako zjednodušiť a vyjasniť súčasné vzťahy – napríklad tým, že namiesto veľkého množstva záväzkov a programov bude eurozóna trvať na takom hospodárení gréckeho štátu, ktoré zabezpečí splácanie jeho záväzkov (tzv. dostatočný primárny prebytok).

 

Môžete ma sledovať na Facebooku: https://www.facebook.com/beblavy/

Našu prácu na novovznikajúcej politickej sile SPOLU môžete sledovať na Facebooku: https://www.facebook.com/stranaspolu/?fref=ts

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Poslanec NR SR, líder vznikajúcej strany SPOLU

Blogy

|

Už viac ako 103524 z vás dostáva správy e-mailom