Ako riešiť úpadok vysokých škôl?
Klesajúca kvalita vysokých škôl (OECD, Education at a Glance), klesajúca kvalita uchádzačov či exodus študentov do cudziny sú dlhotrvajúcim problémom. S Eugenom Jurzycom spolu v parlamente diskutujeme o rôznych témach, predovšetkým o školstve. Posledné mesiace rozoberáme problematiku vysokých škôl a myslíme si, že vysoké školstvo by malo prejsť napríklad nasledovnými zmenami:
- Nezávislosť akreditačnej komisie. Tú dnes tvoria ľudia z prostredia slovenských vysokých škôl a preto je ťažké hovoriť o jej nestrannosti. Aby bola akreditačná komisia objektívna, väčšina jej členov by nemala byť zamestnancami slovenských vysokých škôl, alebo by ju mali tvoriť odborníci zo zahraničia – akademici či zástupcovia univerzít. Ďalej by akreditačná komisia mala byť nezávislá od vlády aj od ministra a mala by fungovať ako samostatný orgán. Takto bude vedieť objektívne vyradiť tie programy, ktoré nespĺňajú požadovanú kvalitu. A napokon by mala byť akreditačná komisia riadnym členom Európskej asociácie pre kvalitu vysokoškolského vzdelávania (ENQA).
- Informácie o uplatnení absolventov. Ministerstvo by malo zbierať údaje o zamestnanosti a príjme absolventov. Následne by tieto údaje mohli byť doplnené o bližšie parametre, ktoré by ukazovali kvalitu vysokej školy a to, ako pomáha daná vysoká škola či odbor absolventom uplatniť sa. Tieto údaje by sa mali komplexne zverejniť pre uchádzačov, ktorí sa na základe nich môžu rozhodnúť, akú školu, fakultu či program študovať. Výsledkom môže byť prirodzené preriedenie menej kvalitných odborov s nízkym uplatnením a vyššia konkurencia na prijímacích skúškach na odbory s lepším uplatnením.
- Možnosť vyberať regulované školné. Ak budú splnené prvé dve podmienky, vysoké školy by mali mať možnosť rozhodnúť sa, či chcú poberať školné nad rámec normatívov. Ide o spôsob, ako dostať do univerzít viac financií ale zároveň zabezpečiť, aby nešli na úkor iných verejných výdavkov, ale priamo od informovaných študentov.
- Systém štipendií. Pre tých, ktorí chcú študovať na vysokej škole a splnia na to požiadavky, no nemôžu si to z ekonomických dôvodov dovoliť, by museli tie verejné vysoké školy, ktoré poberajú školné, zaviesť systém štipendií. Umožnilo by sa tak ľuďom, ktorí chcú dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie a nemajú na to financie, študovať na vysokej škole bez vyššej finančnej záťaže.
- „Splatenie štúdia.“ Za zamyslenie stojí aj myšlienka, že ak sa študent, ktorý získa titul na slovenskej verejnej vysokej škole, zamestná na Slovensku a za istý čas odvedie určitú sumu na daniach a odvodoch, de facto „splatí“ svoje vzdelanie. Teda ani by o tom nevedel. V opačnom prípade by sa mohol zamestnať v zahraničí a v danom časovom horizonte túto sumu zaplatiť. Časť z nej by následne išla na vysokú školu, na ktorej získal vzdelanie a časť by mala byť investovaná na opačný koniec vzdelania – do materských škôl, ktoré vykazujú vyššiu návratnosť investícií do vzdelania než vysoké školy. Túto myšlienku rozpracovávame, preberali sme ju s niekoľkými odborníkmi aj ekonómami a minulý týždeň sme sa obrátili aj na Európsku Komisiu.
Toto sú niektoré z krokov, ktoré považujeme za potrebné pre slovenské vysoké školstvo a ktoré plánujeme pretaviť do legislatívnych zámerov.
Branislav Gröhling, Eugen Jurzyca
