Denník N

Ako rozpad japonského boy-bandu otriasol aj japonskými politikmi alebo, ako funguje japonský show business

SMAP sa rozpadol SMAP! Nieeeeee!!!!! ….Nebola som sama. Vrešťalo celé Japonsko, tretina Ázie a jeden blázon v strednej Európe. So SMAP-om som vyrastala. Bola to moja mladosť, spomienky a silná energia bezstarostnej radosti zo života.
SMAP je japonská verzia boy-bandu. Čo znamená, že mala od boy-bandov, ako ich poznáme, ďaleko. SMAP bol fenomén, Skutočný fenomén, aký nemá v Európe obdobu. Ich (našťastie odvrátený) rozpad pohol celým Japonskom a vo verejných prejavoch ich spomenul takmer každý, kto má vplyv. Ešte aj japonský premiér.

SMAP sú piati speváci, herci, tanečnici, zabávači, idoly, ktorí sa počas 27 rokov ich existencie stali doslova súčasťou infraštruktúry Japonska. Nie je Japonca, ktorí by ich nepoznal.
Teraz, keď prišla správa, že sa rozpadávajú, zosypala sa, skoro ako po intenzívnom zemetrasení, takmer celá krajina. Takáto silná masová reakcia prekvapilo asi všetkých, hlavne samotných členov, ale vedela som presne –nie len ako fanúšik, prečo všetci šalejú.
Pred vyše 25 rokmi, keď som začínala s Japonskom a Japončinou začínal aj SMAP ako skupina chutných sladkých a zábavných tínedžerov. Keď som pred 19 rokmi prišla do Japonska, bol už v Japonsku naplno rozbehnutí.
Najprv šiesti, potom piati chlapci ovládli komplet všetky média. Pravidelne sa striedali v hlavnej role niektorého z najnovších seriálov, hrali vo filmoch, vystupovali spoločne v zábavných programoch, nahrávali albumy, koncertovali, boli v reklamách všetkých najväčších japonských firiem a koncernov, predali vyše 35 miliónov hudobných nosičov… Ovládli všetko a trvalo to neuveriteľných 27 rokov – aj bez oficiálneho YouTube kanálu alebo účtu v sociálnych médiách. Človek si ich musel obľúbiť, aj keby nechcel. Bola to dokonalá kombinácia piatich, úplne rozdielnych pováh a charakterov. Boli všade a Japonci ich potrebovali. Najprv len fanatické japonské fanúšičky, postupne aj Japonci a nakoniec celé Japonsko. O ich rozpade rozprával v parlamente a v krátkom prejave pre média ešte aj japonský premiér Abe.
Nedalo sa im ubrániť. Sama som sledovala všetko s nimi spojené.
Človek sa cítil dobre ešte aj v pondelok ráno, lebo vedel, že ich večer uvidí v televízii v ich pravidelnom programe…
A zrazu to malo všetko skončiť. Kvôli nezhodám ich hlavnej manažérky s vedením agentúry, ktorá ich roky viedla.

Agentúra Johnny’s Entertainment, zamestnávajúca čisto mužských umelcov, ktorá vychovala stovky najväčších hviezd japonského zábavného priemyslu bola kapitolou samou o sebe. Jej zakladateľ – tajomný miliardár Johnny Kitagawa drží niekoľko svetových rekordov, zapísaných v Guinessovej knihe rekordov, napríklad v počte skladieb umiestnených na prvom mieste  celonárodných rebríčkov predajnosti, vyprodukovaných jednou osobou (232 singlov), rekord v počte vyprodukovaných hudobných skupín umiestnených na prvých miestach rebríčkov (35) a v počte koncertných šou, vyprodukovaných jednou osobou – neuveriteľných 8419. Tento výkon nemá precedens v Japonsko, ani nikde vo svete.
Johnny Kitagawa je unikátny aj tým, že sa za celých 50 rokov svojej činnosti nikdy neukázal na verejnosti, jeho tvár nikto nepozná (až na pár leaknutých fotiek) a na koncertoch vlastných skupín a umelcov sa voľne pohybuje medzi fanúšikmi a počúva ich názory.
Úspešní umelci vytvorení a vychovaní Johnnym Kitagawom ostávajú spravidla v jeho agentúre zamestnaní celoživotne a podľa nepísaného zákonu nesmú vstupovať do žiadnych milostných vzťahov alebo uzatvárať manželstvá.

Japonský zábavný priemysel je výborne zorganizovaný a platia v ňom pravidlá, ktoré u nás nepoznáme.
O umelcov – hercov, spevákov, tanečníkov, komediantov, hudobníkov sa starajú agentúry „Jimusho“. Tie im nie len dohadzujú kšefty, ale ich zamestnávajú ako svojich zamestnancov a tak ako všetky ostatné firmy im aj vyplácajú mesačnú mzdu. V týchto agentúrach platia pravidla, rovnaké ako v iných japonských firmách. Existuje tu prísna hierarchia medzi dlhšie a kratšie fungujúcimi „zamestnancami“.
Každý umelec má svojho manažéra a agentúry sa stávajú životaschopnou súčasťou japonského biznisu a ekonomiky.
Agentúra ako Johnny’s, pod ktorú patrí aj SMAP , zarába vďaka prísne vyberaným hviezdam astronomické sumy, ktoré sa hýbu niekde medzi miliardami japonských jenov ročne.
Len základný ročný zárobok lídra skupiny SMAP je približne 6 miliónov EUR, čo nie je na pravidelný ročný príjem zabávača zlé. Skupín ako SMAP je v agentúre Johhny‘s niekoľko desiatok. K agentúre patrí aj „liaheň“ talentov Johnny“s Junior, kde sa stovky maloletých chlapcov snaží pravidelnými náročnými tréningami tanca, spevu a herectva vypracovať na prvotriedne celonárodné hviezdy obľúbené nielen v celom Japonsku, ale aj Ázii. Tisícky ctižiadostivých japonských matiek sa pokúša pretlačiť svojich synov cez výber náročných kastingov pre chlapcov od najútlejšieho veku. SMAP, Arashi, V6, Tokyo, KinkiKids, KAT-TUN, Kanjani8 patria medzi elitu agentúry Johnny’s, ktorej leží pri nohách celé Japonsko.
Teraz sa situácia otočila a ako na verejnej poprave stáli pred celým Japonskom ponížení a „na kolenách“ piati členovia skupiny SMAP.
Za svoj pokus osamostatniť sa od obrej agentúry Johnny & Associates sa museli členovia skupiny verejne v hlavnom večernom programe a v živom vysielaní ospravedlniť 84 ročnému všemocnému „cisárovi“, riaditeľovi agentúry Johnnymu Kitagawa a celému Japonsku za chaos, ktorý svojim rozhodnutím spôsobili.

V trochu menšej forme bola táto, za normálnych okolností bezvýznamná epizódka, obrazom fungovania celej japonskej spoločnosti. Po akomkoľvek prečine sú len dve možnosti – verejne poníženie a ospravedlnenie sa všetkým alebo „smrť“. V krajine, kde sú samovraždy tak rozšírené niekedy doslova.
Piati členovia SMAP-u by sa svojím odchodom z agentúry a rozpadom skupiny doživotne odpísali.
Mocné chápadla agentúru poprepletané so všetkými najsilnejšími finančnými a priemyselnými článkami japonskej ekonomiky, by piatim členom nedovolili zorganizovať verejné vystúpenie ani v penzióne pre seniorov, alebo v triede materskej škôlky a nečudovala by som sa, ak by po krátkom čase nasledovala samovražda niektorého z členov skupiny. Trochu preháňam, ale agentúry Johnny“s sa bojí každý. Obrovské peniaze v dlhodobých miliónových a miliardových kontraktoch sú jej najsilnejšou zbraňou.
Členova SMAP-u by boli zodpovední za prerušenie všetkých vzťahov, vytvorených obrovskými peniazmi medzi agentúrou a sponzormi. Hrozilo by nedodržanie niekoľkoročných zmlúv a obrovské finančné straty.
Na výber dostali slobodu spojenú so znášaním všetkých následkov, alebo verejné poníženie a pokračovanie v kariére, ktoré so zmiešanými pocitmi ľútosti a radosti sledovalo celé Japonsko.

Členovia japonského boy-bandu si vybrali. Svoje povolanie aj postoj. Zachovali typicky japonsky – budú si zodpovedne svoje záväzky voči sponzorom aj fanúšikom, aj keď ako neslobodní vazali poctivo plniť ďalej.

Škoda, že sa niečo podobné nestáva aj u nás a na verejnú „popravu“ ako následok svojich činov nemusí ísť takmer nikto. Dokonca ani tí najzodpovednejší – naši politici.

Teraz najčítanejšie

Marianna Hasegawa

Na Slovensko som sa vratila v roku 2013, po 16 rokoch zivota v Tokyu . Este na zaciatku 90tich rokov som odisla studovat Japoncinu a Korejcinu do Viedne na Vienna University a potom do Tokya na Tokyo University Of Foreign Studies, kam som sa dostala na stipendium. V Japonsku som nakoniec ostala trochu dlhsie ako bol povodny plan a prezila tam nadhernych 16 rokov:-). Mam dvoch polojaponskych synov, s ktorymi si momentalne vychutnavame zivot na Slovensku. Moje zážitky z Japonska som zhrnula do najnovšej e-knihy "16 rokov v Tokiu" na mojej FB stránke. Enjoy :-)! Kedze som nomad, nikdy neviem, kedy a kam ma zase vietor zaveje :-). Yoroshiku Onegai Shimasu!