Denník N

Ako sa extrémne zaľudnený ostrov zmení na mesto duchov. Prípad Hashima

S hustotou 83 500 obyvateľov/km2 patril ostrov Hashima k najhustejšie zaľudneným miestam na Zemi. Písal sa rok 1959 a 6,3 hektárový kus pevniny rastúci z mora južne od Nagasaki bol prosperujúcou baňou na uhlie. O dvadsať rokov neskôr bolo všetko inak. Keď sa Hashima zmenila na mesto duchov, Pripiať ešte netušil, že bude nasledovať.

Život píše zvláštne príbehy, ľudia žijú na zvláštnych miestach. To všetko sa snúbi na ostrove Hashima. Akoby mu už názov (v preklade Vojnová loď) predurčil osud aj rýchly zánik. Kórejčanom sa dodnes spája s neľudskými otrockými podmienkami, v ktorých tam pod japonskými dozorcami pracovali ich predkovia. Pre ostrov majú vlastný názov – Pekelný.

1

Gunkanjima Island

Všetko sa to začalo v roku 1887. Nález uhlia na dovtedy neobývanom ostrove bol pre industrializáciu Japonska dobrou správou. Po kúpe spoločnosťou Mitsubishi sa ostrov mení na nepoznanie. Hlbinná ťažba uhlia si vyžaduje množstvo pracovných síl, ktoré sem v tisícoch prúdia. Brehy ostrova sa spevňujú hradbami proti tajfúnom, objavujú sa budovy baní a ubytovne pre baníkov. V roku 1916 práve tu vyrastá prvá výšková, deväťposchodová betónová budova v Japonsku. Tridsiate roky 20. storočia sú poznačené japonským imperializmom, agresiou cisárstva v Číne a Kórei. Ostrov sa mení na japonský gulag, utrpenie vojnových zajatcov z pevniny, ktoré naruší vzájomné vzťahy medzi krajinami na dlhé desaťročia.

2

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

V najlepších časoch vyprodukoval ostrov, ktorý je možné prejsť peši v priebehu niekoľkých minút, viac ako 400 tisíc ton uhlia ročne. Šachty a štôlne sa zavŕtavali čoraz hlbšie, mesto rástlo čoraz vyššie. Všetko v ňom patrilo spoločnosti Mitsubishi, ktorá sa po vojne snažila podmienky života na ostrove zlepšovať. Služby a infraštruktúra zahrňovali kaderníctva, športoviská a školy. Verejný dom bol samozrejmosťou. Obdobie od roku 1959, keď sa na ostrove tiesnilo viac ako 5200 stálych obyvateľov, znamenalo postupný útlm ťažby uhlia na celom území Japonska. Etapu uhlia vystriedala ropa, úpadok bol neodvratný. Spoločnosť Mitsubishi život dala, podľa zákonov trhu ho mohla aj vziať. V roku 1974 oznamuje zatvorenie baní na ostrove, zároveň aj vysťahovanie všetkých obyvateľov. Trajekt, ktorý spájal ostrov s pevninou a mestom Nagasaki dvanásťkrát denne, ukončil svoju činnosť v roku 1975. Odvtedy bol ostrov neobývaný a po desiatky rokov nepovšimnutý.

3

From_The_School_on_Gunkanjima

Záujem japonskej verejnosti o zabudnutý ostrov sa objavil po roku 2005, keď bol jeho prípad po návšteve novinárov medializovaný. Kým ho spoločnosť Mitsubishi v roku 2002 nedala pod správu mesta Takashima, návštevy na ostrove neboli možné. Desaťročia opustenosti sa na stave mesta viditeľne podpísali. Viaceré budovy sa zrútili, niekdajší ostrov bez zelene sa zaplnil vegetáciou, ktorá mu dodáva súčasný apokalyptický ráz. Od roku 2009 je časť ostrova otvorená návštevníkom. Svetová pozornosť sa na ostrov upriamila najmä v roku 2015, keď sa po diplomatickom spore Japonska s Kóreou napokon predsa len stal súčasťou skupinového zápisu do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Južná Kórea dôrazne žiadala, aby opis lokality zahŕňal aj zmienku o nútených prácach vojnových zajatcov, ktorých Japonci na ostrove počas vojny otrocky zneužívali.

S príbehom ostrova sa môžete bližšie zoznámiť vo videu z dielne Atlas Obscura. Odporúčam aj virtuálnu prechádzku prostredníctvom Google Street View, alebo prehliadku fotogalérie.

 

Teraz najčítanejšie