Ako sa niečo nedozvedieť o vede

A to nehovorím o laickej verejnosti, ktorá má záujem o nové vedecké poznatky, ale akýkoľvek viac odborný článok jednoducho nemôže pochopiť nielenže do detailov, ale vlastne skoro vôbec. Vedci jednoducho píšu vedecké články pre vedcov. Na druhej strane, ľudia by mali vedieť, čo tí podivíni vymýšľajú. A nemyslím tým to, že títo podivíni sú platení z našich daní, z našich daní sú platení ďaleko väčší podivíni a podivnosti, ako práve vedci. Ide skôr o to, že to, na čo tí vedci prídu, býva veľmi často veľmi zaujímavé.

Veda sa propagovať musí, preto sa skláňam pred desiatkami vedcov, ktorí sa dokážu „ponížiť“ z najvyšších akademický sfér a vysvetľovať ľuďom, čo všetko vieme o svete okolo nás. Ja som sa však tento krát pozrel na to, ako vyzerá informovanie o vede v našich „mainstreamových“ (ale asi skôr bulvárnych) médiách. Ako príklad som si vybral dva články o „vede“, na ktoré som narazil za posledný týždeň, pričom jeden, ktorý je staršieho dáta, je krásnym príkladom toho, ako sa dajú dať dokopy vedecké teórie s pavedeckými výmyslami a ešte k tomu tak, že nič s ničím nesúvisí. Druhým príkladom je to, ako sa za vedecké teórie môže pokladať niečo, čo vedou a už vôbec vedeckou teóriou nie je, iba preto, že to povedal vedec.

Tak si najprv posvieťme na článok s ohurujúcim názvom „Uprostred Zeme môže byť ukrytý paralelný svet“ (server topky.sk, 24. Júl 2011). Ten by sa dal vybaviť veľmi rýchlo – nemôže a nie je. Sú totiž veľmi silné dôkazy o opaku. Zaujímavý a zábavný je však rozbor celého článku, ktorý je ukážkou toho, ako logicky nemyslieť. Prvá veta nás uvádza do problematiky: „Zdá sa, že vedci nachádzajú nové a nové dôkazy existencie paralelných svetov„. Problém číslo jedna – nenachádzajú. Vedecký dôkaz je veľmi jasne definovaný a to, čo vedci nachádzajú, sú hypotézy a modely, ktoré umožňujú teoreticky skúmať univerzum, či skôr hypotetické multiverzum z hľadiska teórie, alebo presnejšie hypotézy paralelných vesmírov. Reálny dôkaz o ich existencii nemáme. Pokračujme ďalej: „Fyzici zo stanfordskej univerzity vypočítali, že pri Veľkom tresku mohlo vzniknúť až 10¹⁰¹⁶ vesmírov„. To je pekné, naozaj ich mohlo vzniknúť toľko, rovnako ako mohol vzniknúť len ten jeden. Opäť sme pri tom, že páni fyzici zo Stanfordu iba vytvorili model, v rámci ktorého vypočítali toto horibilné číslo. „Je teda celkom dobre možné, že uprostred Zeme sa skrýva jeden z nich„. Nie je. Je to krajne nepravdepodobné. Respektíve je rovnako pravdepodobné, že jeden taký paralelný vesmír sa môže skrývať v šálke čaju alebo kávy, ktoré ste dnes ráno vypili. Otázka je, kde ten vypitý vesmír skončí, možností je viacero. Druhá otázka je, ako súvisí teória paralelných vesmírov s tým, že by jeden taký mal byť v strede Zeme. Možno sa dozvieme v texte, keďže zatiaľ sme prešli len tri vety perexu.

Tak poďme na to: „Podobné teórie nachádzame v dejinách ľudskej civilizácie už od antického Grécka, kedy sa do popredia dostal mýtus o Tartare – zlovestnom podsvetí“. Podobné a aj všelijaké iné. Naši predkovia totiž mali veľkú fantáziu a málo prístrojov, ktoré by im mohli dať exaktné dôkazy o fungovaní sveta, takže sa museli spoliehať len na vlastné zmysly, ktoré mimochodom majú záľubu v klamaní. „Filozof Anaxagoras (5. storočie n.l.) písal o tom, že Zem má plochý tvár, je dutá a pod ňou sa nachádzajú hviezdy.“ Je plochá a dutá súčasne? Veľmi zvláštne. Ale tu si môžeme zopakovať to, čo pri predošlej vete. Aj sám veľký Aristoteles sa vo svojich teóriách o fungovaní prírody často až zásadne mýlil, takže čo potom taký oveľa menší Anaxagoras… „Hypotézy o existencii dutého priestoru vo vnútri Zeme sa objavili aj neskôr. Boli predložené vedcami ako Galilei, Franklin či Lichtenberg.“ Malý historický exkurz, ktorého pravdivosť sa mi zisťovať nechce, ale je známe, že aj tí najlepší vedci mali nejakú tú chybnú hypotézu. Čo je podstatné, vo vede sa žiadna autorita okrem autority dôkazu nerešpektuje, takže veľké mená by v tomto prípade nemali nikoho ohúriť. „V roku 1818 John Cleves Symmes zasypal americký Kongres, vysoké školy a popredných vedcov správami, v ktorých sa snažil dokázať, že Zem bola vyrobená z niekoľkých sústredených zemegulí s otvormi v blízkosti pólov.“ Ja môžem zasypať všetky svetové inštitúcie správami, v ktorých budem dokazovať, že jadro Zeme je tvorené z cukrovej vaty obalenej karamelom a jediná reakcia, ktorú by som pokladal za adekvátnu, by bol súdny príkaz na psychiatrické vyšetrenie.

Ale už ideme do finále. „Sovietsky akademik V. Obruchev predložil hypotézu o obrom meteorite, ktorý narazil do Zeme v praveku. Podľa neho mohol preraziť až do zemskej kôry a vytvoriť tam ‚prázdnotu‘„. Keď si odmyslíme, s čím všetkým dokázali prísť všelijakí, veľmi často vodkou opití sovietski akademici, niečo na to pravdy bude. Ono sa niečo podobné naozaj stalo a hneď niekoľko krát. Raz po dopade menšej planéty veľkosti Marsu pravdepodobne vznikol Mesiac, keďže dopad rozorval Zem až do plášťa a poslal na obežnú dráhu množstvo hmoty, ktorá sa postupne pekne zhlukla a zaguľatila. O pár stoviek miliónov rokov neskôr dopadol na územie dnešnej Kanady (presnejšie do oblasti Sudbury) ďalší asteroid, prenikol až do zemského plášťa a na povrch Zeme sa predralo množstvo plášťového materiálu, ktorý je dnes základom kanadskej ťažby niklu. Ložisko prázdnoty sme zatiaľ neobjavili, hoci mám pocit, že na Slovensku aspoň jedno také ťažíme. Ono je to s tou prázdnotou komplikované, už pár kilometrov pod zemským povrchom je taký tlak, že pre nejakú prázdnotu nie je veľmi miesto. „Americký výskumník Cyrus Teed povedal, že povrch Zeme by mohol byť vnútorným plášťom, na ktorom všetci žijeme. Ide o hypotézu tzv. „konkávnej dutej Zeme“.“ Odmyslime si, že konkávny je synonymom dutého, takže ide o teóriu dutej dutej Zeme, táto hypotéza hovorí, že vlastne my žijeme vo vnútri dutej dutej Zeme. Takže vlastne my sme v paralelnom vesmíre? A kto je potom v tom neparalelnom? Mimochodom, takýchto hypotéz, v súčasnosti pokladaných za totálne absurdné, vzniklo v 19. storočí veľa. „Ak je však pravda, čo i len zrnko z týchto teórií, ako by asi vyzerali „ľudia“, ktorí v takomto svete žijú?„. To je síce pekná téma na zamyslenie, keď človek nemá nič dôležitejšie na práci  (ako napríklad žehlenie ponožiek alebo vystrihovanie kvetín z toaletného papiera), ale neexistuje jediný dôvod, prečo by práve v tom jednom z 10¹⁰⁶⁰ vesmírov, ktorý sa usadil v strede našej planéty, mal vôbec byť život a nieto ešte žiť bytosti podobné ľuďom.

Človek sa však vôbec nedozvedel, ako súvisí matematický výpočet fyzikov zo Stanfordu so v súčasnosti už dávno vyvrátenými hypotézami o dutej Zemi. Toto je klasický príklad „novinárskej“ práce, keď zoberiete dve navzájom nesúvisiace veci, spojíte ich, uvediete pár známych mien, zopár menej známych, ale o to senzačnejšie znejúcich teórií, a „vedecká“ zaujímavosť je na svete.

Druhý článok sa dostal dokonca do rubriky Veda na serveri pluska.sk. Má názov „Mimozemšťania sú, Boh nie: Najzaujímavejšie teórie Stephena Hawkinga„. Toto vyzerá byť v poriadku, Stephen Hawking predsa je vedec a teda musí mať aj teórie. A aj má, jeho práce na tému čiernych dier a najmä príspevok k teórii big bangu boli prelomové. Kto chce o ňom vedieť viac, nech si pozrie film.

Aký je teda problém s článkom o ňom? Jednoduchý, nie je v ňom žiadna teória. Takže po poriadku: „1. Neexistuje žiadny Stvoriteľ alebo Boh„. Toto je názor pána Hawkinga. Pán svätý otec František si myslí pravý opak. Nech má pravdu jeden, či druhý, toto nemá s vedou nič spoločné, existenciu Boha rovnako ako jeho neexistenciu vedecky dokázať nedokážeme a rovnaký vesmír môže byť výsledkom niečej vôle, ale aj náhody alebo štatistiky. To, že sa niečo môže stať, neznamená, že sa musí.

„2. Po smrti nie je život.“ Rovnako ako v prvom prípade, je to len názor. Hawking ho vraj zdôvodňuje takto: „Považujem mozog za počítač a keď prestane pracovať, je koniec a zlyhá celý systém. Pre pokazený počítač neexistuje žiadne nebo ani život po smrti. To je len rozprávka pre ľudí, ktorí sa boja tmy.“ To, že s tým počítačom to je asi trochu inak, matematicky dokázali už pred vyše polstoročím Kurt Gödel a Alan Turing (kto chce o ňom vedieť viac, nech si pozrie film). O ľudskom mozgu vieme zatiaľ len toľko, že je to najzložitejší systém, aký vo vesmíre poznáme, a pomaličky začíname chápať, ako je spojená jeho fyziológia s psychikou, ale z vedeckého hľadiska sme ďaleko od toho, aby sme jasne vedeli povedať, čo vlastne ten mozog je. Takže opäť sa nedá baviť o vedeckej teórii. Naopak, o počítačoch vieme všetko, máme vďaka Turingovi (tomu z toho filmu) veľmi dobrú teóriu o tom, ako fungujú. Otázkou je, čo o nich vie Stephen z toho druhého filmu.

„3. Vo vesmíre je mimozemský život„. Toto má asi najbližšie k teórii, ale zatiaľ je to len hypotéza. Každopádne to však nie je Hawkingova hypotéza, on sa k nej, rovnako ako ja, iba hlási. „4. Ľudia musia kolonizovať vesmír„. Toto už vôbec nie je teória, to je rada. Asi dobrá, ale len rada. „5. Vládu nad svetom prevezmú stroje„. Ešte že máme Johna Connora… „6. Božská častica ohrozuje vesmír„. „Teórie“ číslo 5 a 6 sú veľmi depresívne a asi aj od reality odtrhnuté varovania. LHC asi kvôli tomu nevypnú. „7. Najväčšou chybou ľudstva je… agresia„. Zásadne súhlasím! Je to dobrý názor. Opakujem – názor. S vedou ani vedeckou teóriou nemá nič spoločné.

Problémom nie je to, čo si Hawking myslí, má na to plné právo, tak ako hocikto má právo s jeho názorom polemizovať. Problémom je, že keď si niečo myslí slávny vedec, vôbec to nemusí byť vedecká teória. Vedecká teória totiž vyžaduje dôkazy, rovnako vyžaduje dôkazy aj jej vyvrátenie. Tu nie je priestor na názory. Názov článku teda nielenže zavádza, on v laickej vedychtivej verejnosti vytvára mylný názor o tom, čo veda je a čo dokáže. Veda je ušľachtilá ľudská činnosť, ktorej sa venujú najlepšie mozgy sveta, ale sú otázky, na ktoré odpovedať principiálne nevie. Každý zodpovedný vedec si to musí uvedomovať.

Ja som vždy rád, keď si môžem prečítať zaujímavý článok o vedeckých objavoch, ktorých sú ročne stovky vo všetkých možných vedných odboroch. Nerozumiem však tomu, prečo sa musí k zaujímavému objavu skoro vždy pribaliť vedecko-fantastická báchorka. A nerozumiem tiež tomu, prečo sa za vedu vydávajú filozofické a teologické úvahy vedcov, ktoré s vedou majú spoločné len to, že dotyčný, pokiaľ práve nefilozofuje, sa venuje vede. Veda si to nezaslúži, veda nepotrebuje senzácie, veda potrebuje úprimný záujem.