Denník N

Ako sa Širokého Váhostav k miliónom na vedu dostal

Slávnostné poklepanie základného kameňa vedeckého parku UK. Foto: uniba.sk
Slávnostné poklepanie základného kameňa vedeckého parku UK. Foto: uniba.sk

O zákazke na stavbu vedeckého parku za 20 miliónov eur rozhodoval aj Širokého spoločník vo firme. Parku teraz šéfuje.

Keď sa začiatkom tohto roka otvárala nová budova Univerzity Komenského (UK) v bratislavskej Karlovej Vsi, vedúci činitelia školy často skloňovali Silicon Valley. Pekná stavba, ktorá vyrástla v priebehu jedného roka, má byť základovým kameňom Univerzitného vedeckého parku našej najstaršej univerzity. Projekt z drvivej väčšiny financovný z eurofondov zatiaľ stál daňových poplatníkov 42 miliónov eur a výskum, ktorý v ňom bude prebiehať, sa zameria najmä na biomedicínu, biotechnológie a enviro-medicínu. No ako odznelo počas otvorenia parku, miesto tu má mať vyárendovaný aj výskum zameraný na “sociálne výzvy 21. storočia.” Jednou z veľkých výziev tejto krajiny ostatných dvadsať rokov je otázka, ako míňať verejné peniaze bez toho, aby na konci dňa nevisel nad dokončeným projektom tieň podozrenia, že niekto sa na ňom nečestne obohatil. Podarilo sa to pri “slovenskom Silicon Valley”?

Silný závan pochybností by človek nadobudol už pri informácii, že modernú budovu vedeckého parku na Ilkovičovej ulici postavila neslávne známa spoločnosť Váhostav-SK. Lenže málokto vie, že Juraj Široký st. má k vede blízko. Ešte v roku 1999 kúpil podiel vo firme Slovgen, ktorá sa dnes zaoberá najmä analýzou DNA zvierat molekulárno-biologickými metódami. Spolu s ním do firmy zainvestoval aj Širokého známy Vladimír Balaník – dlhoročný člen orgánov Váhostavu-SK a niekoľkých ďalších firiem z impéria údajného sponzora strany Smer-SD. Obaja sa podielu v Slovgene zbavili v júli 2015.

Silicon Valley v Karlovej Vsi
Silicon Valley v Karlovej Vsi

V tom čase už moderná stavba vedeckého parku napredovala – komisia, ktorá rozhodovala o ponukách stavebných firiem uchádzajúcich sa o biznis za 19,8 milióna eur, priklepla Váhostavu-SK zákazku už vo februári 2014. Komisii predsedal Ján Turňa, ktorý bol v tom čase prorektorom Univerzity Komenského a zároveň šéfom Centra vedecko-technických informácií. Súčasne však v čase verejného obstarávania na dodávateľa stavby bol cez inú svoju firmu spolumajiteľom firmy Slovgen. Tej istej firmy, ktorej podiel vlastnili aj J. Široký s V. Balaníkom z Váhostavu. Nepovažoval to za konflikt záujmov a nemal sa z komisie vylúčiť? Na stretnutí s Nadáciou Zastavme korupciu pripustil, že možno o tom mal informovať ostatných členov komisie. “Ale môj úmysel bol vždy čistý,” bráni sa J. Turňa. Inak sa na to pozerá Ján Lantay, ktorý na UK vedie oddelenie verejného obstarávania a bol zapojený aj do hľadania dodávateľa modernej budovy vedeckého parku. “Takúto vedomosť sme nemali, lebo ak by sme ju mali, určite by pán Turňa nemohol byť členom komisie,” tvrdí J. Lantay.

Nielen podľa J. Lantaya, ale aj podľa zákona o verejnom obstarávaní to vyzerá, že profesor J. Turňa členom komisie byť nemal. “Konflikt záujmov zahŕňa najmä situáciu, ak zainteresovaná osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním,” píše sa v zákone. J. Turňa zainteresovanou osobou bol. A ak mohol mať nejaký záujem ovplyvniť hľadanie dodávateľa stavby, potom osobný. Odvďačiť sa.

Vstup J. Širokého do Turňovej firmy Slovgen totiž vedec opisuje ako pomoc v núdzi. Na prelome milénií sa mu nedarilo získať dostatok peňazí na kúpu DNA sekvenátora a dostal doporučenie osloviť so žiadosťou o finančnú injekciu Juraja Širokého. Ten spolu s V. Balaníkom vložil do Slovgenu zhruba 2 milióny slovenských korún a spolu získali štvorpätinový podiel vo firme. DNA sekvenátor sa mohol objednať.

Môj úmysel bol vždy čistý
Môj úmysel bol vždy čistý

Slovgenu sa podľa dostupných informácií aj podľa J. Turňu dlho nie veľmi darilo. Zlom nastáva v roku 2013, keď dovtedy pár desaťtisícové tržby začínajú narastať až na minuloročných 200 tisíc a zisk 64 tisíc eur. Pozoruhodné je, že práve v roku 2015, keď sa firme darilo ako nikdy, spoločníci z Váhostavu-SK predávajú svoj 80-percentný podiel späť J. Turňovi za “akciových” 27 tisíc eur.

Ako sme napísali, v tom čase už Váhostav-SK staval budovu nového vedeckého parku. Ako vyzerala súťaž na jej dodávateľa, ktorú ako predseda hodnotiacej komisie ovplyvňoval aj J. Turňa? Prihlásilo sa do nej osem firiem, no dve (INGSTEEL a OHL Pozemné stavby) boli vylúčené hneď na začiatku, keďže k žiadosti nepriložili potrebné čestné vyhlásenia. Vylučovalo sa aj ďalej, zo zvyšných šiestich firiem rovná polovica. Dôvod bol vo všetkých troch prípadoch prakticky rovnaký: jeden z uchádzačov nedodržal predurčenú štruktúru výkazu výmer, ostatným sa stalo, že neocenili aktuálny výkaz výmer, keďže ten obstarávateľ upravoval až šesťkrát. Šancu opraviť si tieto chyby uchádzači nedostali, rozhodnutie o vylúčení s podpisom rektora UK Karola Mičietu im v októbri 2013 pristálo v schránke. “Boj” zvyšných troch firiem o mesiac neskôr v elektronickej aukcii dopadol tak, že dve firmy nedokázali ísť s cenou pod očakávanú hodnotu zákazky a vyhral Váhostav-SK s cenou nižšou od predpokladnej ceny o “závratných” 25 tisíc, resp. 0,15 percenta.

Mimochodom, keď už spomíname detaily ako výkaz výmer: autorom projektu inkriminovanej budovy vedeckého parku bola žilinská firma Proma. Výkonným riaditeľom bol v nej pred vstupom do politiky Igor Choma (Smer-SD) – počas prvej vlády R. Fica šéf Národnej diaľničnej spoločnosti, momentálne žilinský primátor.

Ako sa Širokého Váhostav k miliónom na vedu dostal
Ako sa Širokého Váhostav k miliónom na vedu dostal

Keby sa príbeh o “slovenskom Silicon Valley” skončil tu, stačilo by to na vyvodenie zodpovednosti voči J. Turňovi: Pri rozhodovaní o dodávateľovi stavby bol v konflikte záujmov, na ktorý nikoho neupozornil a výsledkom “súťaže” je mikroskopická úspora verejných financií.

Lenže príbeh pokračuje.

J. Turňa sa po tom všetkom stal predsedom rady vedeckého parku. Kto do neho zavíta, bude sa cítiť viac v Death Valley ako v silikónovom údolí. V priestrannej vstupnej hale väčšinu času nestretne okrem SBS-károv nikoho a roll-upy troch firiem (vrátane spoločnosti Medirex) nasvedčujú, že zámer pritiahnuť do parku špičkové firmy s aplikovaným výskumom sa zatiaľ nie veľmi darí. Na stránke vedeckého parku sa k tej informácii nepreklikáte, ale jednou z firiem sídliacich v modernej budove je aj Turňov Slovgen. Firma zaoberajúca sa predovšetkým komerčnou diagnostikou je výnimočná v tom smere, že štvornásobne vyššie tržby za ostatné štyri roky dosiahla s jedným, resp. dvomi (v minulom roku) zamestnancami. Jedným z nich a zároveň prokuristkou Slovgenu je Marcela Bieliková, ktorá je súčasne zamestnankyňou Prírodovedeckej fakulty UK na Katedre molekulárnej biológie. Počas stretnutia s Nadáciou Zastavme korupciu potvrdila, že o nájomnej zmluve pre Slovgen vo vedeckom parku vyjednávala s J. Turňom – majiteľom Slovgenu a šéfom vedeckého parku zároveň. A taktiež, že na aktivitách Slovgenu sa odvedenou prácou podieľajú aj doktorandi fakulty.

V Nadácii Zastavme korupciu si myslíme, že školstvo a veda sú tie oblasti, kde by sa predovšetkým mali dodržiavať pravidlá a zákony. Ak mladí ľudia vidia už počas školských rokov, ako sa pravidlá obchádzajú a peniaze rozhodujú aj tam, kde by nemali, sotva sa v dospelosti budú správať inak.

So skutočnosťami uverejnenými v tomto článku sme sa rozhodli obrátiť na Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

Text: Martin Turček, Pavel Sibyla

Foto a infografika: Vladimír Kuric, uniba.sk (1, 2), Nadácia Zastavme korupciu (3)

Tento článok nebol financovaný z eurofondov. Ale množstvo projektov za 18 miliárd eur bude. Pomôžte nám kontrolovať ich využívanie, podporte náš projekt. Ďakujeme!

podporte nas

Teraz najčítanejšie