Denník N

Ako sa Slovensko (ne)mení

Uplynulé týždne a udalosti, ktoré sa v nich odohrali nám jasne ukazujú, že v našej krajine prebiehajú zmeny, ktoré v častiach veci menia, no výsledok ostáva rovnaký.

Václav Mika, ďakujeme !

Prvá zmena nastala prostredníctvom osoby v čele RTVS.  Najprv mal byť Mika odpísaný, zrazu postúpil do druhého kola spolu s Jaroslavom Rezníkom. Samotná voľba však nie je až  taká dôležitá. Dôležité je to, čo Mika dokázal. Všetkým nám ukázal, že poctivá práca sa vypláca. Dokonca v inštitúcii, kde o personálnom rozložení rozhoduje parlament. Ten parlament, ktorý už x rokov ovláda SMER-SD. Opozícia najprv preferovala Michala Ruttkaya, ktorý skončil s 5-timi hlasmi. Potom však otočila a rozhodla sa podporiť Miku. Mika, ktorý 5 rokov vedie RTVS, dokázal televíziu vytiahnuť z dna, čísla neklamú a hovoria jasne. To čo však robí na pozícii marketingu je absolútny zázrak.  Z podceňovanej značky spravil pojem. Svoju osobu a zároveň RTVS dokázal fantasticky pozitívne prezentovať širokej verejnosti či už prostredníctvom sociálnych sietí, alebo v období pred samotnou voľbou účasťou na diskusiách.  Fantastická bola aj jeho komunikačná stratégia. Dokázal, že nevstupovať do politickýh hier je najlepšia možná voľba. Ukázal, že s nezávislosťou verejnoprávneho média to myslí a myslel naozaj vážne. To najpodstatnejšie je, že aj v štátnej inštitúcii môže byť hlavnou komoditou profesionalita, dôslednosť, transparentnosť a nezávislosť na straníckej príslušnosti. To je oproti iným štátnym inštitúciám obrovský rozdiel. Stačí sa pozrieť na jednotlivé ministerstvá, ideálne asi na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Jasné, že porovnávať ministerstvo s médiom je trochu nadnesené, ale som potešený, že sa nemusím hanbiť aspoň za naše médium.  No a zrejme o odborných faktoroch v RTVS netreba ani hovoriť. K tomu sa už vyjadrili mnohí a veľmi pozitívne.

Staré dobré (rovnaké) časy

Bez zmeny však ostalo myslenie našich poltických elít. A rovnako aj našich praslovanov v parlamente (ĽSNS), ktorí zrejme ostali zaseknutí na tej atlantíde, ktorú naši praslovania obývali. Smer-SD a SNS sa jasne postavili za Jaroslava Rezníka, mečiarovského chalana, ktorý bude nezávislý asi tak ako je Braňo Mojsej nezávislý na borovičke. Ale to vlastne naším dvom koaličným stranám absolútne vyhovuje. Veď nezávislosť je len na škodu. Škodí ich záujmom. Viete si predstaviť aká paráda to bude pre Andreja Danka? Viem si kľudne predstaviť, že k jeho tlačovkám dajú aj simultánneho tlmočníka. Konečne mu bude národ rozumieť. Inak vždy som ľutoval tú pani, čo musela Andraja Danka tlmočiť pre nepočujúcich v správach. Fakt jej patrí obrovské uznanie. No a praslovanom zasa vyhovuje, že Rezník ako riaditeľ TASR podpísal  zmluvu o spolupráci s ruským popagandistickým médiom Sputnik. Viete si predstaviť Mariána Kotlebu, ktorý sleduje správy RTVS a v nich zaznie, že „Rusku sa ekonomický darí oveľa lepšie ako kedykoľvek predtým, západné sankcie nemajú žiadny vplyv“? Alebo, že „Moslimská invázia ohrozuje európsku kultúru. Najväčším nebezpečenstvom pre Európu však sú fašisti na ukrajine“ ? Podľa mňa bude potrebovať vreckovky. Na, slzy. Radosti. Samozrejme. Na sráž. Teda, Na stráž.

K tejto udalosti sa však viaže ešte jedna zmena, hoci nepríjemná. Tretia koaličná strana Most-Híd, ktorá svoj postoj jasne vyhranila a to teda „Nebudeme voliť Rezníka“, otočila. Béla Bugár sa vyjadril, že nebude rozbíjať koalíciu, kvôli osobnosti Václava Miku. Zrejme nepochopil, že nejde ani tak o osobu Václava Miku ako o princíp. Princíp stánia si za svojimi hodnotami. Princíp kvality a profesionality v otázke vedenia štátnych inštitúcií. A hlavne princíp „slúženia občanom“. Teraz vieme, že Béla Bugár je asi tak principálny ako bolo principálne „nie“ od Rada Procházku.

A tak si tu žijeme, spokojne, skromne.

Teraz najčítanejšie