Denník N

Ako sa učíme II.

Pokračovanie reflexie knihy How we learn od Benedicta Careyho.

Posledným poznatkom, ktorý som opísal minulý týždeň bolo robenie prestávok počas učenia. Keďže chcem, aby ste sa aj z môjho blogu naučili, dal som pred druhým pokračovaním týždňovú prestávku. Ak ste prvú časť môjho blogu nečítali, môžete tak učiniť. No ale bez zbytočného naťahovania sa poďme pozrieť na ďalšie vedomosti o tom, ako sa učíme.

 

f) Prokrastinácia (Percolation) 

Prokrastinácia pri plnení našich bežných úloh je vnímaná ako zlozvyk. Tiež mám rád úlohy dnešného dňa dokončené dnes a nie až zajtra. Avšak dôležitý poznatok ohľadom učenia je, že náš mozog si oveľa lepšie pamätá úlohy, ktoré sú nedokončené, ako tie, ktoré sme si odškrkli ako hotové. Prerušovanie úlohy udržuje našu myseľ v pozornosti. Ba čo viac, tieto nedokončené úlohy sú na popredných priečkach toho, na čo neustále podvedome myslíme.

Používajme prokrastináciu v náš prospech. Na náročnom projekte začnime pracovať  čo najskôr je to možné a snažme sa každý deň trochu posunúť, najlepšie až do bodov, kde narazíme na zložitejšie problémy. Pri nich je prácu potrebné prerušiť a nechať mozog pozvoľna pracovať (bod e) z minula – robenie prestávok pomáha reorganizovať nadobudnuté informácie a prináša nové pohľady na známe skutočnosti).

inception-paris

 

g) Pestrá prax (Varied practice)

Obľúbená ilúzia pri učení je neustále opakovanie, dril. Keď nám niečo nejde, skúšame to 10-krát, 100-krát až kým sa nám to nepodarí. Napríklad, ako mladí basketbalisti sme hádzali na kôš nespočetne veľa krát, často ma až krk bolel z toľkého pozerania hore. Na tréningu sme precvičovali rôzne strelecké cvičenia, kde sme na kôš strieľali z tých istých pozícií. Opäť moderné poznatky z toho, ako sa učíme hovoria, že to bol nesprávny spôsobom tréningu. Oveľa lepší výsledok by sme dosiahli striedaním rôznych streleckých pozícií. Pestrejšia prax vedie k lepšiemu a širšiemu pochopeniu, kedy porozumieme rôznym aspektom problému. Pohľad na problém z toho istého jedného bodu nám neponúkne to, čo nám ponúknu rôzne pohľady na problém z rôznych uhlov.

Opakovanie je teda ďalším obľúbeným mýtom o učení, ktorí si zväčša pestujeme od malička. Samozrejme, niektoré poznatky nadobudneme opakovaním a praxou v rámci toho istého riešenia problému. Avšak týmto spôsobom sa nikdy nepriblížeme k dokonalosti – k tej sa priblížime až skúšaním iných variantov riešenia. Moja odvážna hypotéza pri tomto bode je: Nie je vhodné ostať celý život pri jednej a tej istej práci, lepšie je po niekoľko ročných cykloch svoje pracovné pozície obmieňať. Veď sa pozrite na tých politikov, čo sú tam už 20 rokov. Stávajú sa izolovanými od reálneho prostredia a potom nimi navrhované politiky sú rovnako vytrhnuté z reálneho kontextu, ako sú oni sami.

 

h) Miešanie previazaných ale odlišných materiálov. (interleaving)

Môj obľúbený bod, ktorý vnímam asi ako najväčší problém môjho štúdia na strednej a vysokej škole. Štúdium v oboch týchto inštitúciách prebiehalo v blokoch (nemyslím, že sa výrazne zmenilo za posledné roky). Predmety, napríklad históriu sa učíme vždy podľa časovo-tematických období, po jednotlivých blokoch. Avšak tento spôsob učenia sa ukazuje ako menej efektívny, ako učenie sa naprieč týmito blokmi o konkrétnej téme. Miešanie previazaných, ale odlišných tematických blokov je efektívnejšie, pretože všeobecne platné poznatky sa dajú aplikovať na rôzne ciele. Síce sa naučíme ako propaganda prebiehala v Hitlerovom Nemecku, ale čo z toho, keď tieto poznatky nevieme uplatniť na dnešné výroky politikov a kriticky zhodnotiť podobné a odlišné znaky týchto dvoch faktov.

Nemožno však ostať iba pri jednom predmete histórie, pretože to je tiež v podstate jeden blok. Efektívnejšie učenie zdôrazňuje previazanosť rôznych druhov vedomostí – teda okrem historických faktov o propagande, by sme sa mali sústrediť aj na retóriku, na matematiku (cez rast a pokles % politikov), prípadne vmiešať ďalšie bloky. Efektívne učenie prebieha pracovaním na úlohách, ktoré preverujú rôzne druhy našich znalostí naprieč týmito blokmi.

735348_orig

Tieto vedomosti o učení boli podstatou sporu nazvaného „Math wars“ v USA. Podstatou sporu bolo to, ako učiť matematiku, pretože USA v medzinárodných porovnaniach nevychádzali najlepšie. Na jednej strane sporu boli kozervatívni matematikári, ktorí chceli ostať verní blokovej výučbe matematických okruhov, na druhej strane stáli Phd. študenti venujúci sa učeniu, najmä psychológovia, ktorí argumentovali ich vedeckým skúmaním a boli za zmenu učenia predmetov naprieč existujúcimi učebnými blokmi. Spor síce dodnes nemá jasného víťaza, ilustruje však to, ako by mohla vyzerať debata o moderných kurikulách aj na Slovensku.

 

i)  Učenie prostredníctvom zmyslov (Perceptual learning)

Tento bod jemne nadväzuje na predchádzajúci. Pozrime sa na obrázok pilotnej kabíny lietadla.

10942520-20030413_v_projekt-concorde-pilotna-kabina

Je efektívnejšie pilota učiť každú jednu kontrolku alebo naučiť ho metódou pokusu a omylu (samozrejme v simulátore) nastavenie všetkých kontroliek pre jednotlivé fázy letu? Ukázalo sa, že techniku letu skôr zvládne druhým spôsobom ako prvým. Učenie prostredníctvom nášho zraku, bez rozmýšlania naviac v spojení s rýchlym testovaním (ako metódou spomínanou minule) vedie k efektívnejšiemu a rýchlejšiemu porozumeniu dôležitých aspektov tohto obrazu. Nemusíme poznať význam každej jednej kontrolky, aby sme dokázali s lietadlom vzlietnuť a udržať ho vo vzduchu.

Učenie pomocou zmyslov je učením bez rozmýšľania. Je automatické a samokorektné. V kombinácii s testovaním je jeho budúcnosť pri nadobúdaní špecifických vedomostí – pilotovaní lietadiel, rozlišovaní umeleckých diel (nie učenie po jednom maliarovi alebo jednom umeleckom období, ale učenie sa rozoznania jednotlivých diel a ich priradenie k autorom cez testovanie – metódu pokusu a omylu), a pod.

 

j) Spánok (snoozing and sleeping)

Spánok zaberá približne tretinu nášho života a dodnes je to veľmi neprebádaná oblasť ľudského života. Čo však už vieme je, že spánok sa skladá z niekoľkých fáz, počas ktorých sa konsolidujú a filtrujú informácie rôznymi spôsobmi. Fáza „hlbokého spánku“ sa koncentruje v prvej polovici noci a je dôležité pre pamätanie si tvrdých faktov (mien, dátumov, konceptov). Fázy spánku, ktoré konsolidujú motorické schopnosti a kreatívne myslenie prebiehajú skôr v skorých ranných hodinách pred zobudením. Pre test náročný na opakovanie faktov je teda lepšie ísť spať skôr večer a ráno sa skôr zobudiť, pre prípravu na kreatívne alebo športové testy je lepšie ostať dlhšie hore a ráno si dlhšie pospať.

10537134_295407630642258_8655376013968119758_n

Spanie je učenie. Ľudia ukracujúci sa o spánok a učiaci sa dlho na úkor spánku robia chybu. Počas spánku sa naše podvedomie upevňuje a uskladňuje to, čo sme sa naučili cez deň a upevňuje zručnosti, ktoré sme nadobudli.

Driemanie na hodinku cez deň plný učenia tiež nie je na zahodenie. Spánok na približne hodinu a pol nám umožní prejsť štádium hlbokého spánku a uložiť faktografické informácie. Výsledky večerného testu lepšie zvládli študenti, ktorí si okolo poobedia na hodinu pospali po celom doobedí učenia, ako tí, ktorí si šlofíka nedali.

 

Poučenie z tejto knihy sú podľa mňa vhodné nie len pre študentov, ale celkovo pre policy-makerov, ktorý reformujú vzdelávacie inštitúcie. Školstvo, podobne ako ani iné sektory politík by nemalo podliehať poverám o učení, ktoré fungujú len preto, že to tak funguje odkedy si pamätáme. Ak chceme zlepšovať naše školstvo v porovnaní s ostatnými krajinami, nemožno pri procese reforiem ignorovať vedecké poznatky z tohto odboru. Myslime na to pri ďalších pokusoch o zmenu nášho systému vzdelávania.

Benedict Carey: How We Learn: The Surprising Truth About When, Where, and Why It Happens, 2014.

Teraz najčítanejšie