Denník N

Ako sa z tranzitu utekalo do Kanady

Po Prahe sa v osemdesiatych rokoch šírila pravdivá fáma. Dovolenkové charterové lety z Prahy do Havany síce boli v letovom pláne uvedené ako nepretržité, ale sovietsky stroj Iľjušin Il-62 nedokázal prekonať vzdialenosť 9529 kilometrov bez dotankovania paliva. Stroje teda pristávali na montrealskom letisku Mirabel. A to bola príležitosť požiadať imigračného úradníka o azyl. Využili ju stovky pasažierov.

Dovolenka na Kube nebola lacná záležitosť. Bol na ňu potrebný aj ročný plat. Zakúpenie zájazdu však asi nebolo nijako zvlášť obmedzované. Bola to predsa spriatelená komunistická krajina. Problém bol v tom, že sa nachádzala na západnej pologuli a všade naokolo bol kapitalistický Západ. Sovietske stroje palivom nešetrili a tak bolo potrebné počas letu na Kubu niekde natankovať. Pretože priame lety z USA na Kubu neboli z dôvodu embarga možné, museli československé lietadlá pristávať v Kanade. Zvyčajne na medzinárodnom letisku MirabelMontreale. Pritom pri letoch naspäť z Havany do Prahy toto medzipristátie nebolo nutné, vďaka vzdušným prúdom postačovalo palivo na celý let.

V súčasnosti už nepoužívaný osobný terminál letiska Mirabel (zdroj: huffingtonpost.ca)

Kanadské prepravné predpisy prikazovali, že pred tankovaním paliva musia cestujúci z lietadla vystúpiť a počkať v tranzitnej hale. Do nej museli prejsť cez imigračného úradníka. Stačilo požiadať ho o pomoc a úradník odviedol pasažiera do kancelárie. Prípadne bolo možné osloviť príslušníka kanadskej jazdnej polície, ktorí zabezpečovali ochranu letiska. Letová posádka bola dokonca povinná na požiadanie kanadskej strany vyložiť z lietadla batožinu tých ľudí, čo nehodlali pokračovať ďalej v lete na Kubu. Inak nedostalo lietadlo povolenie na štart.

Mountie

Ilustračná snímka (zdroj: jamie-morrow.com)

Kým sa však potenciálny emigrant dostal až sem, musel sa ešte doma v Československu vyhnúť nástrahám úradov. V prvom rade sa nikto nepovolaný nesmel dozvedieť, že má človek v pláne emigrovať. Udavačstvo v zamestnaní, medzi susedmi a niekedy aj v rodine bolo rozšírené. Emigrant sa musel pred dovolenkou správať nenápadne. Často doma zanechal zariadený byt, auto a úspory v banke. Keď sa už dostal na pražské letisko, čakali ho dve dôkladné kontroly. Mať v batožine napríklad hrubé ponožky (do kanadského podnebia), či anglický alebo francúzsky slovník, bolo nerozumné. Nezriedka sa stalo, že pasažiera na poslednú chvíľu bez vysvetlenia do lietadla nepustili. Emigrant jednoducho musel vyzerať presne ako človek, ktorý ide na dva týždne na dovolenku na Ostrov slobody.

Pasažieri v lietadle sa až hodinu pred Montrealom dozvedeli, že tam lietadlo pristane, aby dotankovalo palivo. Emigranti si tiež neboli istí, či ich kanadský úradník prijme a neposadí znova do lietadla. Kanada to však utečencom uľahčovala. Po hale chodili uniformovaní policajti a sledovali pasažierov. Ak niektorý z nich prejavil slovom alebo gestom náznak, že chce v Kanade zostať, okamžite ho odviedli do imigračnej kancelárie. Zostali deň-dva v jednom krídle hotela Holiday Inn, ktoré sa premenilo na imigračné centrum, a potom bola ich žiadosť o azyl spracovávaná podľa štandardného postupu. Žiadnemu pasažierovi nebol pobyt v Kanade zamietnutý. Po dobu týchto letov na Kubu išlo priemerne za týždeň o 2 pasažierov. V polovici osemdesiatych rokov bola v Kanade početná komunita 80 000 Čechov a Slovákov. Tí nových emigrantov, ktorí utiekli z letu na Kubu, volali „Kubánci“.

Immigration

Ilustračná snímka z r. 2014, kanadský minister pre imigráciu (zdroj: newcanadianmedia.ca)

Tento kanadský priechod do slobodného sveta však nemal trvať naveky. Československé aerolínie mali dostať nové sovietske stroje, ktoré by nemuseli v Kanade pristávať. K tomu však už asi ani do pádu režimu nedošlo. Len v rokoch 1982 až 1986 takto na Západ cez montrealské letisko utieklo minimálne 350 ľudí.


„Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.“

(Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)

Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť.


Titulný obrázok: Wikimedia Commons

Zdroje:

Flying to freedom via a Canadian fuel stop

The Montreal Gazette z 29. októbra 1985

Teraz najčítanejšie