Denník N

Ako si Adi postavil mamu z lega

ilustračné foto: TASR
ilustračné foto: TASR

Niekedy sa ani v krajine so špičkovou medicínou nevyhnú procedúram, ktoré nám pripadajú necivilizované, necitlivé a hlavne nezvratné. Stalo sa to aj 23 ročnej Nili. Jej osteosarkóma se nedala riešiť inak ako amputáciou hornej končatiny. Hoci lekári sa dnes snažia vybrať tumor a zachovať končatinu, v prípade Nili to neprichádzalo do úvahy. Nebolo čo zachraňovať, cievy aj nervy už boli napadnuté.

Jedného dňa si nad lakťom nahmatala hrču vo vo veľkosti pingpongovej loptičky, do mesiaca za jej veľkosť asi zdvojnásobila a Nili išla k lekárovi. Diagnostikovali ju pomerne rýchlo, chirurg, ktorý ju operoval ale povedal, že také niečo ešte nevidel. Ani amputáciu už dávnejšie nerobil. Operácia dopadla dobre, Nili začala chodiť na podpornú liečbu a na rehabilitáciu, čakala na špeciálnu protézu.

Osteosarkóm nie je v jej veku až taká netypická onkologická diagnóza, trpia ním aj oveľa mladšie deti. Ona však nebola klasický prípad. Bola už mamou.

Doma mala štvorročného syna Adiho. Vychovávala ho sama, len s rodičmi, otec, s ktorým vlastne nemala ani poriadny vzťah, sa o chlapca nezaujímal. Nili a jej rodičia sa chlapca snažili počas choroby držať mimo. To, že mame chýba ruka sa ale utajiť nedá. Adi to zobral zle. Pýtal sa, kedy bude mať mama ruku späť „z opravy“, hnevala ho jej nešikovnosť a raz na ňu škaredo zagánil a povedal: mama si hrozne škaredá, nepáčiš sa mi takto.

Keď to Nili rozprávala na podpornej skupine, plakali všetci, lebo vedeli, že Adi nie je krutý, ale skôr vystrašený. Plakali aj preto, že Nili bola príliš mladá, aby musela prechádzať takýmito situáciami. Každý, kto mal deti sa jej snažil dávať nejaké rady, lebo každý okrem nekonečnej lásky a dobroty od svojich potomkov zažil  priame aj nepriame výčitky za svoju chorobu. Tak to je, aj deti sú len ľudia.

Nili prišla na skupinu potom ešte dva razy. Bohužiaľ rakovina jej zasiahla aj pľúca. Nedožila sa ani 24 rokov. Na úplne posledné stretnutie doniesla fotky lega, ktoré staval Adi. Všetkým postavičkám chýbala jedna ruka. „Staval som ich pre teba, mama. Aby si mala kamarátov ako si ty.“

 

Teraz najčítanejšie

Jana Shemesh

  • Vyštudovala žurnalistiku na UK v Bratislave. Pracovala v zahraničnej redakcii Slovenského rozhlasu, neskôr v denníku SME, odkiaľ prešla do Denníka N.
  • Od roku 2006 žije v Izraeli, odkiaľ písala nielen o Blízkom východe. Momentálne sa stále viac venuje textom o feminizme, rodových otázkach, rodine a spoločenských fenoménoch. Roky blogovala, je autorkou štyroch kníh.
  • Viackrát bola nominovaná na Novinársku cenu, v roku 2008 ju aj získala na sériu stĺpčekov o živote v Izraeli.