Ako sme kúpili najlepšie ojazdené auto (vlastná skúsenosť)

1. Auto doslúžilo. Investovať do nového nechceme

Pred troma týždňami sa otcovi – dôchodcovi pokazilo auto. Ostalo úplne stáť. Do motora sa dostala voda… a zrazu ostal zo dňa na deň bez auta. Auto slúžilo celkom dobre. Na prepravu i ako „pojazdná dielňa“. Čo-to človek do auta investoval, aby ešte jazdilo v rámci jedného malého okresu na severovýchode Slovenska. No zrazu koniec. Investícia do 22 ročného motora sa jednoducho neoplatí. A tak sme začali uvažovať, ako pomôcť otcovi kúpiť nové auto.

2. Bazár?

Po pár týždňoch som sa do procesu hľadania ojazdeného auta zapojil aj ja. Pozrel inetrenetové stránky na Slovensku i v krajinách V4. Lepšie je však raz vidieť ako 100 krát počuť… V sobotu prišiel otec do Bratislavy a my sme prešli prvý obrovský bazár – na konci Petržalky. „Toto je celkom dobré. A radšej priplatiť o 1 000 EUR za novší ročník, ako kúpiť staršie,“ zahlásil som pri pohľade na prvé auta, ktoré malo rok výroby 2007. No o chvíľu sme videli aj auto s dátumom výroby 2012 a iné. A opäť zvažovanie, či sa neoplatí priplatiť ešte viac… Na bazár sme mali 30 min. Tak sme len pozreli autá a nakoniec sa rozlúčili s autobazárom i neochotným pánom, ktorého som sa pýtal na možnosti prezretia auta vlastným mechanikom. Nechal som na seba telefónne číslo… že čo ak by sa niečo našlo v cenovej relácii. V tom čase sme sa uzniesli, že by sme odporúčali otcovi kúpiť auto Fábiu. Pozerať všetky autá a všetky značky je totiž neúnosné.

V pondelok otec prešiel niekoľko bazárov, no nič nenašiel, čo by zodpovedalo nízkej cene a jeho prestavám. Predajcovia boli ochotní, láskaví.

Zároveň sme zvažovali, či kupovať už teraz, alebo počkať ešte týždeň, dva keď bude väčšia ponuka tesne pred Vianocami.

3. Byť verný zásadám

V nedeľu som mal už dva neprijaté hovory z jeného bazáru, no povedal som si, že v nedeľu nebudem riešiť tému „auto“ …lebo veď je nedeľa. OK. Musím sa priznať, som zástancom „voľnej nedele“, a tak sa mi zdalo legitímne to držať aj v tomto mojom prípade. Aj keď „len zavolať predajcovi“, či len „sedieť za internetom“ asi niekto nebude považovať za nedodržanie voľnej nedele.

Zároveň som si bol vedomí, že otec chcel ísť v pondelok domov, a tak som uvažoval, že by bolo asi prejavom lásky mu pomôcť aj v nedeľu.

Tak ako na to? „Na ne/šťastie“ som si spomenul na príbeh jedného svätca, ktorý chcel byť verný zásadam, no zároveň neopomenúť „lásku k druhému“. Viete čo sa stalo v jeho prípade? Prišiel na obed šľachtica, ktorý mu ponúkol skvelé mäso z bažanta. No bol práve piatok. Ako neuraziť hostiteľa a zároveň byť verný zásade nejesť mäso? Životopises uvádza: „Svätec sa pomodlil a bažant vzlietol“. Keď pôjdete niekedy do Prahy – navštívte kláštor premoštrátov – nájdete tam toho viac o tomto svätcovi. Tam, kde je človek verní príkazu lásky a aj svojim zásadám, tam sa dejú zázraky.

Možno si poviete, že je to zbytočná vsuka, veď kúpa auta nie je témou nedele, či prežívania nábožnosti. OK, beriem. Tak teda dávam to podstatné aj pre ostatných – aj pri kúpe auta je potrebné vedieť, čo chcem kúpiť, lebo potom sa človek „utopí“ v možnostiach, ktoré sa mu ponúkajú.

V rodine sme sa dohodli, že by to mala byť Fábia. Ideálne 1,4. Najazdených 120 000 km max. A od jedného majiteľa. Kde však také auto nájsť?

4. Osobný predaj, či priatelia

A tak sa hlavne sestra pustila do hľadania auta cez osobnú inzerciu. „Našla som skvelé auto z Hlohovca.. Ale už ho predali.“ Neskôr povedala, že až jej bolo do plaču, že to nevyšlo. Švagor prešiel s mechanikom ďalšie autá v okolí. No nič. Ja som sa ozval pánovi do Banskej Bystrice. Predával dve autá. Inzerát bol zverejnený asi 5 hodín… no predané.

Ja som „náhodou“ našiel vo svojej schránke mail v znení: „Priatelia, prepacte, ze s takou – ne-adventnou temou. Nizsie preposielam ponuku predaja auta od dobreho priatela. Pozehnany adventny cas.kh“.

Je pravda, že som napísal na nejaké fóra, či vyvesil info aj na svoj facebook, no tento mail prišiel úplne od iného človeka, z iného fóra, ktorý iste netušil, že hľadáme auto. Inzercia vyzeralo super, no chýbalo tam tel. číslo. A po info od sestry, že treba jednať čím skôr som chcel kontaktovať do 4 hodín majiteľa auta. A tak sa začala „detektívka“ hľadania priameho kontaktu na majiteľa auta.

5. Nájsť priamy kontakt čím skôr

Ak už viete, že dané auto zodpovedá vaším predstavám. Hneď volajte! Iste nájdete „kľúč“ ako sa k danému človeku dopracovať.

Ja som sa cez tri telefonáty dostal k človeku, čo nám poslal mail, no šoféroval a nemal čas mi dať priamy kontakt. Tu sa prejavila moja netrpezlivosť. Vygooglil som tel. čísla podľa priezviska majiteľa a cez druhý telelonát som sa dostal k neterke predávajúceho. Večer som už mal SMS, že ráno sa nám ozve majiteľ auta. A tak sa aj stalo.

Utorok. Niečo pred 15 hod. sa blížime k autu, kde nás čakala jeho majiteľka. Vo dverách bola aj jej dcéra, ktorú som „náhodou“ poznal. Ba aj daná pani „náhodou“ poznala mňa. Toto si už človek, ale nijako nevymyslí, že?

Medzi tým aj facebook začal „fungovať“ a ozvali sa viacerí priatelia s ponukami. No žiadna nezodpovedala tej, pri ktorej sme sa v utorok o 15 hod. ocitli. Niekto by predal neskôr, niekto iný typ vozidla a pod. Prehliadka auta trvala 5 min.

6. Zmluva je základ

Prezreli sme auto, len tak zbežne. To, že malo pod 40 000 najazdených km hovorí zaveľa. „Tuto táto preliatčeninka a pokazené páčka na dverách“, to boli „veľké“ nedostatky, ktoré nám pani predávajúca prezradila. Proste mali sme pred sebou auto, ktoré pani mohla reálne predať aj o 1/3 drahšie. A vlastne ani neviem, prečo nešla cestou „predať čím drahšie“. To je pre mňa dnes ešte tajomstvo. Auto presne ako sme chceli. 1,4 motor (tel. som predtým kontaktoval 1.2 motor, lebo 1,4 ani veľmi na predaj neboli) a ako nové. Pre mňa to bol zázrak.

Inak, ak Vás to zaujíma… v pondelok večer (keď som ešte nemal tel. kontakt) som majiteľom auta (vlastníkom je manželský pár) poslal tento mail: „Pekny den prajem pan XY, v tychto dnoch je u nas na navsteve otec, ktoremu dosluzilo auto, a tak sme zacali nieco hladat, no oco si urobil aj put k don Titusovi Zemanovi, aby mu pomohol vybrat dopravny prostriedok. :) Dnes presiel bazary a nic prijatelne nenašiel… a hladala aj sestra so svagrom. Asi aj oni Vam uz pisali. Ak sa da auto rezervovat, tak by som ho s otcom rad pozrel zajtra okolo obeda a pripadne aj hned kupil. Srdečne“.

V deň prejaka nás pani výtala so slovami: „Ja som neter (ak si dobre pamätám) don Titusa Zemana.“ Nuž neverte na zázraky. Nuž, nesnažte sa nebyť verný zásadám…

A tak namiesto premýšľania o tom, kde a čo treba zmluvne doladiť sme sa pomodlili spoločne ruženec k Božiemu milosrdenstvu, zložili požadovanú sumu, dohodli sa o prepise auta a na ďalší deň sa už viezlo aj s ešte trvajúcou platnou diaľničnou nálepkou do Tatier.

Iste, pre tých, ktorí neveria v takéto zázraky je potrebné všetko trikrát preveriť, overiť, potvrdiť, zmluvne dotiahnuť…

Namiesto záveru…

A snáď niekomu tento príbeh pomôže dôverovať nie tak ako deti, „ktoré chcú, stále to, čo nemajú“, „sú stále nespokojné“, ale v duchu vnímania, že aj v bežných veciach nie sme sami. Je tu Niekto, kto vie o tých hviezdach na nebi a niekde sa dokonca píše „že sa stará aj o poľné vtáky, či ľálie,“ tak prečo to brať ako „bájku“? Je to realita, do ktorej sa je dobré ponoriť sa, nie? Veď čoskori sú Vianoce.

Proste (zázrak) a dostanete! Hľadajte a nájdete. Tak nech sa darí! :)