Ako uľahčíte život slabozrakým
Ako slabozraká sa niekedy ocitám v situáciách, ktoré nie sú pre mňa veľmi príjemné. Niekedy ide len o nevedomosť, ak napríklad neviem prečítať odkaz na nástenke, niekedy sa len preveziem o zastávku ďalej, ale niekedy ma to môže stáť aj zdravie, ak vrazím do nesprávne označených sklenených dverí. Preto píšem zopár rád, na ktoré si v budúcnosti môžete dať pozor.
Označené dvere
Sklenené dvere sú pre mňa nepriateľom, pretože nevidím kľučku a neviem ku ktorej časti sa mám vybrať. Vyšším levelom od sklenených dverí je sklenená celá budova, prípadne interiér budovy. Prechádzať sa po sklenenom labyrinte je pre nás ako hľadanie cesty z bludiska.
Hlásenie v električke, autobuse, vlaku, …
Asi od osemnástich rokov je pre mňa dopravný prostriedok druhým domovom. Niektoré miesta už poznám, ale stále túžim poznať ďalšie. Veľkou výzvou bola Bratislava, ktorá má veľa MHD zastávok, niekedy sa mi podarilo nasadnúť do električky, v ktorej bolo hlásenie zreteľné, ale niekedy zase tiché alebo žiadne.
Označené schody
Ak povrch schodov nesplýva s cestou alebo podlahou, ktorá za nimi nasleduje, veľmi rada sa po nich prejdem. Ak splývajú tieto dve veci, nedokážem rozoznať, kde končí schod a kde začína cesta. Minimálne by mal byť označený prvý a posledný schod.
Oznámenia na nástenkách
Pri písaní oznamov alebo plagátov je najlepšie vybrať tučné veľké písmo s dobrým kontrastom. Nástenky, cestovné poriadky a iné tabule by mali byť nízko, v úrovni očí, aby bolo možné prispôsobiť si vzdialenosť od textu. Ak svieti na sklo nástenky slnko, je to výhodné nie len pre slabozrakých.
Predstavte sa
Pri prvom stretnutí je to samozrejmosťou, ale pri stretnutí so slabozrakým alebo aj nevidiacim je dobré sa pri pozdrave aj predstaviť. Niektoré tváre a hlasy rozoznávame síce automaticky, inokedy sa musíte pripomenúť. Ja som raz nespoznala vlastnú mamu stojacu vedľa mňa.
Jedálny lístok
Najčastejšie ma prekvapia reštaurácie, v ktorých sú jedálne lístky napísané malým ozdobným písmom a aby toho nebolo málo tak aj výraznou kurzívou. Vyzerá to síce nádherne, ale je to veľmi nepraktické. Najlepšie je používanie tučných písmen, bez kurzívy.
Väčšina z vás asi nemá tú moc uviesť tieto „zlepšováky“ do praxe, ale hádam sa to dostane aspoň do povedomia ľudí.