Akú máme hodnotu?

Americký kozmonaut James Irving, ktorý bol po návrate z vesmíru oslavovaný svojimi známymi, ich obdiv odmietol so slovami: „Nie je ani tak úžasné, že ja som vystúpil do kozmu, oveľa úžasnejšie je, že Boh zostúpil na Zem.“ Skromnosť jeho výpovede bola výrazom pokory človeka, ktorý spoznal, že nie je pánom vesmíru. Možno aj mal byť na čo hrdý, ale nepodľahol sláve a pýche a vyvýšil Božie dielo nad svoje vlastné.

Naše dielo
Žijeme v dobe, v ktorej je naše vlastné dielo určujúcim faktorom, ktorý dáva zmysel životu. Hodnota človeka je potom taká veľká, ako veľké je jeho dielo. Ľudia „s menšou hodnotou“ sú frustrovaní, zatiaľ čo tí „hodnotnejší“ dosahujú v práci, alebo v inej oblasti svojho života „kozmické úspechy“ a závratnou rýchlosťou strácajú orientáciu vo vesmíre. Výsledok je vždy podobný – mení sa charakter, vzťahy s ľuďmi, prichádza egoizmus, pýcha, úpadok morálky, nenormálna deformácia ľudských hodnôt. Nemáme čas pýtať sa – odkiaľ, kam a za akú cenu. Za cenu rozvrátených manželstiev, zdrogovaných detí, infarktov, samovrážd? Väčšinou, keď chceme zakričať – Za tú cenu nie! býva už neskoro. A tak, hoci sme zaplatili vysokú cenu – a možno práve preto – už sa ani nepýtame odkiaľ a kam. Žijeme – podľa slov z básne Daniela Heviera – zo dna na dno. Pachtíme sa za kariérou, za tým „naším dielom“, ktoré nám priradí spoločenskú hodnotu človeka a zatemňuje nám pohľad na dielo väčšie od nás.

Dielo väčšie od nás
Ak sa človek zamyslí nad množstvom zákonitostí vo vesmíre, na Zemi, v prírode a v ľudskom tele, je ťažké prijať, že by tento presne a pravidelne fugujúci systém mohol vzniknúť z veľkého výbuchu, (chce to veľkú dávku viery :) a neprijať tento zázrak stvorenia ako jedinečné dielo osobnosti, ktorá prevyšuje naše vedomie a chápanie a mala presnú koncepciu všetkého, čo stvorila. Sú ľudia, ktorí pripúšťajú, že svet stvoril Boh, ale tým vo svojich úvahách končia. Ak však z toho vychádzame a pripustíme toto tvrdenie, tento Boh musí teraz niekde byť. Tak ako my tvoríme účelovo, tak aj Boh, ktorý stvoril svet, si po šiestom dni nepovedal: „Tak, skončil som, žite si ako viete! Odchádzam. “

Slobodná vôľa
Boh nám dal jednu úžasnú schopnosť. Mohol nás stvoriť ako stroje, ktoré budú presne vykonávať jeho pokyny, ale dal nám slobodnú vôľu. Možnosť sami sa rozhodovať pri svojom konaní, slobodu povedať Mu áno, ale aj nie. Možno ste už počuli spojenie Boh je láska a kládli ste sebe, (alebo jemu) desiatky rozhorčených otázok. „Ak si láska, prečo sa toto deje? Prečo dopúšťaš toľko neprávosti? Kde si a prečo nezasiahneš?“ Ale práve v tom je podstata lásky: povedať – Milujem ťa a preto ťa nebudem obmedzovať v tom, ako sa rozhoduješ. Nebudem si vynucovať tvoju poslušnosť, lebo túžim po vzťahu s tebou, nie primárne po dodržiavaní mojich pravidiel.

A tak, hoci Boh ako stvoriteľ mal pre človeka dobrý plán pre život v plnosti, zmysle a radosti, prví ľudia sa rozhodli neriadiť sa Božím návodom ako takýto život dosiahnuť. Výsledok bol podobný, ako keď si kúpite nejaký výrobok a rozhodnete sa ho používať ako sa vám páči, bez toho, aby ste si prečítali návod na používanie. Môže to chvíľu fungovať, ale začne sa veľmi rýchlo kaziť. Boží návod na život, Biblia, dáva okrem dejín sveta odpoveď aj na to, kde Boh teraz je, čo robí a hlavne – aký je Jeho vzťah k Nám.

Vzťah Boha k nám
Myslím, že žiadne ľudské slová to nevyjadria lepšie, ako slová samotného Boha: “A milujem ťa večnou láskou, preto ti ustavične činím milosť.“ (Jeremiáš 31:3) Čo je Božia milosť? Je to najlepšie poznanie, k akému človek môže dospieť. Je to stav, keď si uvedomíte, že žiaden váš čin, ani ten najlepší, ani ten najhorší, nezmení a neovplyvní osobný vzťah lásky Boha k vám, ako k svojmu milovanému stvoreniu. Je to stav, keď uznáte, že ste bez Božieho návodu pokazili, čo sa dalo, a začnete hľadať cestu. Božia milosť je čas, ktorý práve teraz prežívame. Čas, keď nám Boh ponúka túto cestu naplneného života úplne zadarmo. Netreba nič platiť. On už zaplatil za nás, ako hovorí Biblia. „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby každý kto uverí v Neho nezahynul, ale mal život večný.“ (Ev. Jána 3:16) To bola obeť Kristova a tí, ktorí ju prijali ako výkupné za svoje hriechy sú od slova Christ – kresťania.

Akú máme teda skutočnú hodnotu?
Ako bolo napísané na začiatku, nie je ani tak dôležité, ako vysoko my vystúpime, oveľa dôležitejšie je, že Boh zostúpil na Zem. Povedať nám, že nás miluje takých akí sme, a že máme pre Neho veľkú hodnotu. Kristovho života. Kresťania, ktorí sú si vedomí tejto svojej hodnoty, nemajú problém s orientáciou vo vesmíre, aj keď stúpajú do akýchkoľvek výšok. Nepotrebujú si nasadzovať pokrytecké masky pseudozbožnosti, aby svetu dokazovali, že skutočná cirkev funguje a Kristus žije. Oni sami sú vôňou Kristovou a garantujem vám, že až sa raz s takýmto kresťanom stretnete, budete to cítiť a poznať. (aj keď slová ako cirkev a Boh vás v tejto chvíli možno nadvihujú zo stoličky).

Záverom
Je veľa ciest a spôsobov, ako si ľudia liečia trhliny svojho života, a hoci sa im to občas aj podarí, vždy je to len zlepená trhlina, ktorá (ak je vystavovaná neustálemu tlaku) dlho nevydrží. Ježiš je Cesta, Pravda a Život. On jediný uzdravuje trhliny v ľudských srdciach tak, že ich zacelí bez stopy. Môžete sa o tom sami presvedčiť. Nie cez náboženstvo, duchovné rituály, dodržiavanie príkazov a zákazov, ale cez osobný vzťah s Ježišom, ktorý žije a hovorí: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.“ (Zj. Jána 3:20). Dôsledkom poznania Krista je láska k Nemu a v neposlednom rade aj dodržiavanie prikázaní 1-10 :). Pretože ak niekoho milujem, úplne prirodzene nerobím nič, o čom viem, že ho zraňuje.