Denník N

Americkí vojaci na našej strane Železnej opony

Za 40 rokov existencie Železnej opony sa pochopiteľne stali prípady, kedy na naše územie prešli osoby zo Západu. Nebudeme sa teraz venovať agentom-chodcom, ktorí boli na začiatku studenej vojny posielaní cez zelenú hranicu, aby v Československu plnili svoje spravodajské úlohy. Máme tu príbehy ľudí, čo z rôznych dôvodov prešli nelegálne hranice do Československa dobrovoľne a nikým nevyslaní. Prípady vojakov americkej armády, ktorí sa do Východného bloku dostali cez československé hranice na Železnej opone.

Za celé obdobie studenej vojny medzi Východom a Západom sú zdokumentované prípady celkovo 29 amerických vojakov, ktorí sa dobrovoľne a nelegálne dostali na československé územie. Čo ich sem priviedlo? Aj keď sú v niektorých prípadoch ich dôvody nejasné, či v dokumentácii veľmi poznamenané komunistickou propagandou, jedno sa dá povedať s určitosťou: nešlo o ekonomické dôvody. V päťdesiatych rokoch minulého storočia boli na tom vojaci americkej armády v Nemecku s platom oveľa lepšie než naši občania. Väčšinou išlo o ľahkovážnosť, zvedavosť (pozrieť sa na Železnú oponu…) a často aj o strach pred trestom za nejaký disciplinárny priestupok, či dokonca len obyčajnú opitosť. Dá sa povedať, že konali impulzívne, ale dôsledky si veľmi rýchlo uvedomili. Svedčí o tom aj to, že z tých 29 vojakov sa až na dve výnimky všetci čo najskôr vrátili naspäť – dobrovoľne alebo boli vyhostení. Pre začiatok sa pozrieme na jeden ilustračný príklad, ktorý bol svojím spôsobom nezvyčajný. Okrem iného preto, že sa aj dnes medzi nami môžu nájsť jeho pamätníci. Prípad slobodníka I. triedy americkej armády Andrewa Alberta Bellricharda bol totiž celé roky komunistickým režimom prezentovaný v skreslenej podobe návštevníkom múzea v Prahe.

Andrew Albert Bellrichard (* 9. 2. 1939 Wisconsin, USA – † 25. 7. 1999 Wisconsin, USA) bol príslušníkom 4. obrnenej divízie v západonemeckom meste Rötz. 7. júla 1958 bol na hliadke na československej hranici a údajne zaspal. Takto ho prichytil nadriadený dôstojník, vzal mu zbraň a priamemu Bellrichardovmu nadriadenému pôddostojníkovi povedal, že nedisciplinovaného slobodníka pošle pred vojenského prokurátora. Poddôstojník poslal Bellricharda za trest na inú hliadku, do ktorej ho vyzbrojil ľahkým guľometom. Slobodník Bellrichard však zo stanoviska na pozorovacom bunkri odišiel smerom na československé územie, na ktoré prenikol do hĺbky 300 metrov. Tu vystrelil z guľometu tri krátke dávky. Ako neskôr povedal, zľakol sa šramotu v kroví. Potom výpoveď pred československými úradmi zmenil a tvrdil, že prešiel do Československa v strachu pred trestom a streľbou k sebe privolával Pohraničnú stráž.

Americký vojak bol prevezený do Plzne, kde ho vyšetrovala Štátna bezpečnosť. Jeho nadriadení po ňom už nasledujúci deň po zadržaní pátrali v okolí československej hranice. Až po priamej otázke americkej strany informovalo 19. júla československé ministerstvo zahraničných vecí, že slobodník Bellrichard bol zadržaný na našom území. Súdny proces prebehol veľmi rýchlo. Už 15. augusta 1958 odsúdil Krajský súd v Plzni slobodníka A. A. Bellricharda na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. V tejto súvislosti je zvláštne to, že až do roku 1956 československý trestný zákon vôbec neobsahoval paragraf neoprávneného vniknutia na naše územie, bol to len priestupok. Naproti tomu trestný čin opustenia republiky bol v zákone na ochranu ľudovo-demokratickej republiky už od roku 1948. Zaujímavosťou tiež je, že prokurátorkou bola v Bellrichardovom prípade Ludmila Brožová-Polednová, známa z prípadu justičnej vraždy Milady Horákovej. Prokurátorku režim „upratal“ do Plzne po vlne politických procesov v 50. rokoch.

Bellrichard 003

Odsúdený Andrew Bellrichard

Americké veľvyslanectvo udržiavalo s väzneným vojakom kontakty a občas sa im podarilo doručiť mu do väzenia balíček. Bellrichard si odsedel celé dva roky, okrem iného v ilavskej väznici. Tam ho často zatvárali na samotku, pretože porušoval väzenský poriadok. Nepomohla mu ani veľká amnestia v roku 1960. Síce sa na jeho prípad vzťahovala, ale bol z amnestie vylúčený práve za zlé správanie. Vyhostený z Československa bol presne na deň po 2 rokoch od vstupu na československé územie, 7. júla 1960. Úrady ho z republiky prepustili na hraničnom priechode v Rozvadove.

Bellrichard 001Vďaka administratívnemu nedopatreniu zostala československému štátu jeho zbraň, ľahký guľomet Browning. Podľa predpisov mu mala byť pri vyhostení vrátená, pretože bola majetkom americkej armády. Podobne ako sa to robilo so zbraňami a technikou, ktoré pri svojich prechodoch na Západ použili československí občania. Formálne ju teda potom súd zabavil v prospech štátu a bola vystavovaná v Múzeu Pohraničnej a Vnútornej stráže v Prahe, kde ju obdivovali školské výpravy. Asi spolu s nejakým propagandistickým komentárom o americkom záškodníkovi, ktorý po zuby ozbrojený prenikol do Československa, ale bol zadržaný bdelými pohraničníkmi.


Zdroje:

Obrázky: ABS

Historie a vojenství 3/2009 (str. 72-87)/Prokop Tomek: Osudy amerických vojáků v Československu po únoru 1948

Paměť a dějiny: Jaroslav Rokoský: Amnestie 1960

Teraz najčítanejšie