Áno, potrebujeme Spotify a Netflix pre elektronické knihy

Priaznivcom elektronickej literatúry v slovenčine zatiaľ chýba „Spotify a Netflix“ pre digitálnu literatúru – teda možnosť čítať neobmedzený počet elektronických kníh za paušálny mesačný poplatok.

V dnešnej dobe je pomaly zázrak, ak ľudia (a najmä mládež) vôbec ešte nejaké knihy čítajú. Preto treba čítanie kníh (vrátane elektronických) uľahčiť, aj na finančnej rovine – nehádzať potenciálnym záujemcom o literatúru polená pod nohy.

Čo všetko nám (ne)ponúkneš, Slovakiana?

Z rozsiahleho článku Daniela Vraždu o pripravovanom plnohodnotnom spustení národného digitalizačného portálu Slovakiana vyplýva, že členstvo v Slovakiane (uvažuje sa o symbolickej – možno až prinízkej – čiastke do 2,50 € mesačne) umožní čitateľom prístup len k tým dielam, ktoré sú v súčasnosti „obchodne nedostupné“ (ak aj tento „zredukovaný“ zámer ešte nezmaria verdikty európskych súdov). Pravda, aj takejto „obchodne nedostupnej“ slovenskej literatúry sú gigantické množstvá – a aj takéto zredukované sprístupnenie by bolo pre slovenskú kultúru fenomenálnym míľnikom, ktorý by nám mohol závidieť zvyšok Európy i sveta.

K ideálu by však aj takýto model mal ďaleko. Použime analógiu s kamennou knižnicou a papierovými knihami. Vie si niekto predstaviť, že by si v knižnici vypočul od knihovníka nasledujúcu vetu? „Prepáčte, ale v našej knižnici si smiete požičať len tie knihy, ktoré sa už nedajú kúpiť v kníhkupectve.“ Logickou reakciou návštevníka knižnice by boli vypleštené oči a nechápanie. Prečo by mal mať člen digitálnej knižnice znížené nároky oproti členovi kamennej knižnice?

Ideálna digitálna knižnica teda musí umožňovať prístup ku všetkým knihám – „obchodne nedostupným“ aj „obchodne dostupným“. Že knižničný prístup k „obchodne dostupným“ knihám musí byť spoplatnený vyššími ako symbolickými sumami, je jasné. Riešením by mohli byť viaceré úrovne digitálneho predplatného. Kto by si chcel digitálne požičiavať aj „obchodne dostupné“ knihy, musel by si za taký luxus priplatiť, z čoho by pri vhodnom nastavení ceny pre všetky zúčastnené strany mohli profitovať aj autori príslušných kníh. Osobne by som zniesol trebárs aj poplatok 15 € mesačne, kým za nižší poplatok by sa dali požičať napríklad len 3 ľubovoľné elektronické knihy mesačne. Mne by to nestačilo, priplatil by som si za prémiové predplatné, ale mnohým ľuďom (ak nie dokonca väčšine ľudí) by zrejme najnižšia úroveň mesačného predplatného postačila.

Zároveň by muselo ísť len o časovo obmedzené zapožičanie digitálnej knihy (o toto zabezpečenie sa musia postarať softvéroví vývojári) – kto by chcel „obchodne dostupnú“ digitálnu knižku vlastniť permanentne, naďalej by si ju musel zakúpiť cez elektronické kníhkupectvo typu Martinus či Amazon. Takéto nastavenie by mohlo motivovať i samotných autorov (či ich dedičov), aby svoje momentálne „obchodne nedostupné“ knihy čo najskôr preniesli do statusu „obchodne dostupné“ – aspoň v podobe elektronickej knihy.

V súčasnosti je totiž aj obchodná dostupnosť slovenskej literatúry v elektronickom formáte žalostná. Nie je celonárodným pokrytectvom, že na všetkých stupňoch škôl ospevujeme našich literárnych klasikov (a nielen tých, ktorým – ako je typické pre Zlatý fond SME – už vypršali autorské práva), ale zároveň sa nepostaráme o to, aby boli všetky diela našej klasickej literatúry (vrátane „modernej klasiky“) ľahko dostupné aspoň v elektronických kníhkupectvách, v textologicky spoľahlivých elektronických vydaniach?

Nemajme prehnané očakávania

Slovakiana plánuje sprístupňovať knihy primárne pomocou „streamovania“, čo sa v podstate rovná „vnucovaniu konkrétneho softvéru“ na čítanie kníh. Zároveň však má Slovakiana za dodatočný poplatok umožniť čitateľovi aj stiahnutie ľubovoľnej knihy (zrejme len takej, ktorá je „obchodne nedostupná“), čo by potom čitateľovi pravdepodobne umožnilo študovať knihu v ľubovoľnom softvéri podľa vlastného výberu (a to je želaný stav). Ako to celé bude fungovať v praxi, sa v optimistickom scenári ukáže ešte do konca roka 2017.

Na rozdiel od Daniela Vraždu by som Slovakianu tak príkro nekritizoval za nekvalitu OCR či vydaní EPUB – rovnaké nedostatky sú (žiaľ!) stále bežné aj v americkej, nemeckej, francúzskej či ruskej digitálnej literatúre; s chválou Hungaricany či dokonca slovenskej konkurencie by som bol opatrný. Celosvetovo sa digitálna literatúra nachádza ešte iba v plienkach. Platí to najmä pre digitálne knižnice „altruistického“ zamerania (kam treba zaradiť i Slovakianu), ale aj pre tie komerčné. Zmangľovanie (po stránke preklepov a formátovania) postihlo popri mnohých iných na Amazone dokonca aj zobrané elektronické spisy nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Winstona Churchilla – čitateľ môže len zaplakať.

O tom, že je nerealistické očakávať, že Slovakiana ponúkne významnú časť nášho literárneho dedičstva (už vôbec nie naše kompletné literárne dedičstvo) v kvalitne a štandardne spracovaných vydaniach v optimálnom „natívnom“ formáte elektronických kníh EPUB, som písal v predošlom blogovom článku. No ak nám Slovakiana všetko, čo dokáže ponúknuť, prinesie aspoň v naskenovaných súboroch PDF (čo je oproti formátu EPUB kvalitatívne nižším a náhradným, no zato realistickým riešením), bude to dôvod na oslavu.

V tomto článku hovoríme aj o ideáloch a možno vzdialených vznešených cieľoch, kým portál Slovakiana musí operovať v reálnych podmienkach tu a teraz. Blogerovi sa ľahko píše o vzletných ideáloch, keď ich sám nemusí realizovať. Držme Slovakiane palce – minimálne jej počiatočné zámery vyzerajú veľmi sľubne.

Pes je zakopaný v katalógu

Mesačné predplatné ideálnej digitálnej knižnice sa musí vyhnúť hlavnému nedostatku Spotify a Netflixu: neúplnému či dokonca len symbolicky útržkovitému katalógu. Katalóg digitálnej knižnice musí byť kompletný ako v papierovej knižnici – kompromisy nie sú možné. Ústupky voči požiadavke úplnosti digitálneho knižničného katalógu spôsobia len to, že naďalej budú šarapatiť digitálni piráti.

Zároveň treba zabezpečiť primeranú odmenu pre autorov požičiavaných digitálnych kníh, aby neboli symbolicky útržkovité pre zmenu zas autorské honoráre – čo je častá ponosa hudobných tvorcov voči predplateným službám typu Spotify.

Vie si však niekto predstaviť túto situáciu? Vojdete do kamennej knižnice a tam vám pri pulte oznámia: „Prepáčte, v našej knižnici vedieme len niektorých autorov, ktorí o tom s našou knižnicou podpísali dohodu. Ostatných autorov ponúkajú zas v iných knižniciach, kde sa takisto musíte stať členom a hradiť im mesačné poplatky.“ Vo svete kamenných knižníc by to pôsobilo absurdne – rovnako to však treba vnímať ako neprijateľné aj vo svete digitálnych knižníc. (Tu sa názorovo rozchádzam s Tomášom Ulejom.)

Neúplnosť katalógov je dôvod, prečo zatiaľ nie som predplatiteľom služieb Spotify ani Netflix (najmä katalóg Neflixu je až tragikomicky útržkovitý – na Slovensku ešte viac než doma v USA), hoci predplatené služby tohto druhu principiálne schvaľujem a považujem ich za jediné realistické riešenie do budúcich desaťročí, najmä z hľadiska prevencie digitálneho pirátstva.

Softvérové nástrahy

Ďalším potenciálnym – tentoraz softvérovým – problémom prevádzky kvalitnej digitálnej knižnice je to, ako umožniť čitateľom, ktorí si hradia mesačné členské poplatky, aby požičané knihy smeli čítať v softvéri svojej vlastnej voľby. Zabezpečiť, aby boli elektronické knihy z knižnice naozaj len požičané na obmedzený čas, bude orieškom pre softvérových vývojárov (nielen na strane vydavateľov elektronickej literatúry, ale aj vývojárov hardvérových i softvérových čítačiek). Možno bude treba vyvinúť celkom nové ochranné softvérové riešenie oproti dnešným, typicky príliš obmedzujúcim schémam DRM (zväčša vo finančne nákladnom područí značky Adobe). No je nesporné, že treba uspokojiť nielen čitateľov, ale aj autorov volajúcich po primeranej ochrane svojich autorských práv.

Ak by digitálna knižnica vnucovala čitateľom na čítanie kníh výlučne ňou vybraný konkrétny softvér, bola by nanič. „Korporátne“ softvéry na čítanie elektronických kníh – z dielne Amazonu, Applu, Googlu, Microsoftu, Adobe či iných korporácií – mávajú podpriemernú úroveň. Komu stačí kruto elementárna úroveň hardvérových či softvérových čítačiek ako Kindle, iBooks, Google Play Books, Kobo či ADE/Adobe Reader – nech sa páči, môže knihy čítať aj v takých frustrujúcich softvéroch. Ak si však náročnejší platiaci člen digitálnej knižnice bude želať čítať požičané knihy v kvalitnejších softvéroch svojej vlastnej voľby (niektoré z nich som odporučil v predošlom blogovom článku), digitálna knižnica to má čitateľovi umožniť.