Denník N

Anton Hrnko a starý lišiak

Nový rok začal zostra. Pred Kaliňákovými zvratkami, dokonca ešte pred búrkou v cocacolovej plechovke reakcií koaličných poslancov na rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku udeliť štátne vyznamenania Fedorovi Gálovi a ďalším ľuďom Novembra 89, ktorí sa začiatkom 90. rokov stavali za zachovanie spoločného štátu, sa spôsobom jemu vlastným predviedol podpredseda SNS Anton Hrnko.

Rozčúlilo ho, že RTVS si do diskusie k 25. výročiu osamostatnenia SR pozvala sociologičku Zoru Bútorovú a ďalšie osobnosti, ktoré boli proti rozdeleniu Československa. Označil to za „úplné dno“ a na svoj facebookový profil napísal: „Len tých pár perál, čo mi poslali moji rozčúlení priatelia ma, utvrdzuje v tom, čo v blahej pamäti povedal po reštaurácii Bourbonovcov starý lišiak Tayelrand: Nič nepochopili, z ničoho sa nepoučili.“

Hrnkov Talleyrand

Historik Hrnko napriek dôverne sa tváriacemu označeniu za starého lišiaka skomolil nielen meno slávneho francúzskeho politika a diplomata, ale aj jeho výrok. Talleyrand (nie Tayelrand) totiž nepovedal „Nič nepochopili, z ničoho sa nepoučili“, ale „Nič sa nenaučili a nič nezabudli“.  Alebo sa mu minimálne tento výrok zvykne pripisovať. Rozdiel medzi dvoma verziami je na prvý pohľad drobný, ale v skutočnosti zásadný.

Talleyrandov výrok je totiž výnimočný najmä svojou zdanlivou protirečivosťou (nenaučiť sa vs. nezabudnúť), ktorá britko charakterizovala dobu po páde Napoleona a reštaurácii Bourbonovcov. Hovoril o tom, že časť aristokracie po návrate z emigrácie a obnovení kráľovstva nebola schopná brať do úvahy zmeny, ktorými Francúzsko prešlo počas Francúzskej revolúcie a Napoleonovej vlády a ktoré krajinu zásadným spôsobom a natrvalo zmenili (nič sa nenaučili), a zároveň prechovávala zúrivú nenávisť a túžbu po pomste voči všetkým aktérom revolúcie a napoleonskej éry (nič nezabudli).

Charles Maurice de Talleyrand-Périgord (1754 – 1838) pochádzal z aristokratickej rodiny. Pred revolúciou bol vysvätený za kňaza a stal sa biskupom. Počas Francúzskej revolúcie, ktorá sa začala v roku 1789, bol jedným z revolučných politikov, zasadal v Generálnych stavoch a Národnom zhromaždení. V období Direktória sa stal ministrom zahraničných vecí (1797). V roku 1799 podporil štátny prevrat Napoleona Bonaparta a aj jemu slúžil ako minister zahraničných vecí. Neskôr prispel k jeho pádu a obnoveniu vlády dynastie Bourbonov, post ministra zahraničných vecí zastával istý čas aj za kráľa Ľudovíta XVIII.

Talleyrandov Hrnko

Hrnkovská skomolenina oproti tomu iba fádne dvakrát opakuje v podstate to isté (nepochopili, nepoučili sa) a ťažko by sa z nej stal bonmot, ktorý je používaný ešte aj po dvoch storočiach. Hrnko skrátka nie je žiadny starý lišiak. Avšak to, že nemá Talleyrandov ostrovtip a trochu komolí historické výroky, by sme mu mohli ľahko odpustiť. Horšie je, že Talleyrandov bonmot sedí ako riť na šerbeľ aj naňho a jemu podobných.

Ani Hrnko nič nezabudol. Stále hodnotí ľudí podľa toho, ako sa pred štvťstoročím stavali k rozdeleniu Československa a osamostatneniu Slovenska. A nič sa nenaučil. Slovensko má za sebou zápas s mečiarizmom, demokratizáciu pomerov, reformy, vstup do EÚ a NATO, je postihnuté korupčnou rakovinou a únosom štátu, prežilo rozpad tradičného politického spektra, čelí extrémizmu a ohrozeniu liberálnej demokracie. No Hrnko stále vidí svet ako boj „dobrých Slovákov“ a „zlých čechoslovakistov“.

Hrnkov Mečiar

Hrnko patril k tým politikom SNS, ktorí v roku 1994 Slotovu SNS opustili a prešli do opozície voči Mečiarovi. Dnes sa však v podstate k Mečiarovi hlási: „V tom bola veľkosť V. Mečiara a V. Klausa, politikov HZDS, SNS a ODS, že v danom momente pochopili najlepšie, kde je záujem občana, kam majú slovensko-české spolužitie posunúť.“

Veď prečo by v rybníku mečiarovskej nostalgie mali loviť iba kotlebovci a konšpiračné médiá, keď si čosi môže skúsiť urvať aj „nová“ SNS?

V roku 1992 Mečiarovo HZDS a SNS, za ktorú bol Hrnko v parlamente, rozdelili Československo. V rokoch 1994 – 1998 bol Hrnko v NR SR v opozícii voči tretej Mečiarovej vláde HZDS – SNS – ZRS. V roku 2014 sa Hrnko do SNS vrátil a stal sa jej podpredsedom. Minulý rok sa Hrnko postavil proti zrušeniu Mečiarových amnestií.

Mečiarov Hrnko

Hrnko tvrdí, že „politici sú povinní rozhodnúť v záujme občanov aj vtedy, keď si občania v danom momente myslia iné. A záujmom českého a slovenského občana bolo vyriešenie vzťahu Slovákov a Čechov tak, aby sa ich vzťahy narovnali, zlepšili, a nevytvorili sa dlhodobé prekážky vo vzájomných vzťahoch tak, ako sa to stalo napr. vo vzťahu Srbov a Chorvátov“. O tom má vraj byť tá Mečiarova veľkosť.

Lenže to je úplný blud. Nie to, že politici môžu rozhodovať aj inak, ako si myslia občania, ak sú presvedčení, že je to správne. Môžu a majú. Blud je konštrukcia o nevyhnutnosti rozdelenia Československa, aby sa vzťahy Slovákov a Čechov narovnali a zlepšili. A nehorázne je, ak to tvrdí niekto ako Hrnko.

V Československu totiž neboli zlé vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi. Napätie vo vzťahoch medzi časťou slovenských a českých politikov, ktoré sa prenieslo aj na niektorých voličov, totiž vyvolávali práve politici typu Mečiara a Hrnka a ich kumpánov z HZDS a SNS. Rozdúcham nevraživosť voči Čechom, Prahe a spoločnému štátu a potom ho rozdelím, aby som zlepšil vzťahy s Čechmi. Geniálne!

Iný Mečiar

Pred pár dňami tento spôsob argumentácie rozobral na drobné Mečiar. Nie ten Hrnkov Vladimír. Náš Jozef Mečiar zo Šale: „Argumentuje sa často tým, že za spoločného štátu neboli naše vzťahy dobré a dnes sú oveľa lepšie. Čudný argument. Je pravda, že nejaké trenice občas boli. Ale tie sú a budú aj v EÚ. Rozpustíme ju? …

Po revolúcii naši politici hrali českou kartou často a sprosto. Hlupáci zo Slovenska nadávali na Čechov (okrádajú nás a podobne) a hlupáci z Čiech sa sťažovali, že doplácajú na Slovákov. Po rozdelení si už cez hranicu nenadávame. To ale nie sú dôvody na rozbitie republiky. Keď sa súrodenci občas posekajú, tak ich treba rozdeliť? Toto bol zmysel rozbitia republiky? Veď tí hlupáci predsa zostali, akurát nadávajú na niečo iné. Tí naši najprv na Maďarov, potom na Rómov, aktuálne na migrantov.“

Dokonale výstižné. Hrnkovskou logikou by skrátka v 90. rokoch bolo možné ospravedlniť aj vysťahovanie Maďarov za Dunaj. Lebo veď slovensko-maďarské vzťahy boli zlé a keby sme nežili v jednom štáte, časom by sa určite zlepšili, nie?

Správnou cestou však nie je nenávisti ustupovať, ale postaviť sa jej. Preto bolo pred štvrťstoročím správne postaviť sa nenávisti šírenej slovenskými nacionalistami a obhajovať zachovanie spoločného štátu. Na tom postoji nie je nič diskvalifikujúce, či spochybňujúce. Nech si už Hrnko a spol. myslia, čo chcú.

Teraz najčítanejšie