Blog
streda

Argumenty pre a proti priamej demokracii

Posledný rok, presnejšie už len posledných šesť mesiacov bolo akoby dôkazom pre všetkých klasických liberálov a iných ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že ľudia nedozreli, inak povedané, antidemokratov, že otváranie dverí smerom k demokracii je zlá cesta.

predchádzajúca časť – Žijeme v demokracii?, link: https://dennikn.sk/blog/zijeme-v-demokracii/

Najčerstvejšie tu máme maďarské referendum, predtým referendum vo Veľkej Británii a predtým to holandské o vstupe Ukrajiny do asociačnej dohody s EÚ. Médiá, aspoň tak sa mi zdá a verejnosť, ktorá s výsledkami nesúhlasila, tieto príklady uvádza k tomu, prečo táto cesta vedie k "populizmu", zlým rozhodnutiam. Veď sa tí ľudia nevedia ani rozhodnúť, alebo sa rozhodnú sprosto, z trucu (alebo to je aj tak neplatné). Sú ako také deti, nemôžete ich pustiť k zodpovednosti, nemôžete im pripustiť slobodu, nesmiete im dať moc, lebo ako opice alebo náckovia to hneď zneužijú. Ešte viac sa utvrdzujú vo viere v liberálnej "zastupiteľskej demokracie". V skutočnosti tieto referendá nie sú ale prejavom toho, že táto forma demokracie je zlá, ale sú prejavom nedostatku demokracie a diskusie. Väčšina tých argumentov sú práveže argumenty proti demokracii ako takej. Britské referendum nebolo pre tých ľudí len o výstupe krajiny z EÚ, ale bolo náhradou za všetky chýbajúce referendá v posledných tridsiatich rokoch, bolo protestným výkrikom za celé vedenie krajiny a všetky zákony a rozhodnutia, ktoré padli v posledných tridsiatich rokoch proti vôli ľudu. Bolo to najmä vyjadrenie nespokojnosti s ekonomickou situáciou. A tiež to bolo vyjadrenie nesúhlasu s vedením krajiny dovtedy, s pravicovou politikou privatizácie, škrtov, vojny v Iraku. Vôbec, nástup krajnej pravice v celom západnom svete je prejavom materiálnej krízy. Je prejavom, áno, musíte si to priznať, esenciálnej nespravodlivosti a neudržateľnosti kapitalistického systému. Dôvodom Trumpovej výhry a toho, prečo sa šovinizmus ľuďom ukazuje ako riešenie ich materiálnej situácie je, že už 30 rokov sa im znižuje reálna mzda za odvedenú prácu, znižujú sa im vyhliadky na to, môcť si dovoliť vlastniť dom alebo byt, vyhliadky na to, vôbec niekedy splatiť dlhy. Je to 30 rokov neoliberalizmu. 30 rokov zvyšovania produktivity a skoro žiadneho nárastu reálnej mzdy. Rast HDP, toľko ospevovaný celou vládnucou triedou, je len podvod, lebo ten rast je skoro úplne len v rámci vyšších príjmových skupín, skoro úplne novodobej aristokracie, kapitalistov a aristokratického proletariátu (pardon za použitie zlej ideológie). Spojenie imigrácie ako zdanlivý dôvod tohto vývoja je len prejavom toho, že žiadne iné mediálne riešenie nie je voličom poskytované. Majú voliť, ale nemôžu predsa voliť to, čo ich doteraz podvádza. Neinformovanosť a nedostatok kompetencií voličov je len prejavom ich funkcie v zastupiteľskej demokracii a tou je len voliť, čo znie pekne, ale nakoniec skončíte len so "zástupcom", ktorý vás vie presvedčiť. Ako môžete od ľudí žiadať, aby sa vyznali v tých zákonoch, keď nemajú vplyv na to, ako sa tvoria a schvaľujú. Samozrejme, môžete to nazývať populizmom, ale je to len prejav toho, že nemajú lepší priestor vyjadriť všeobecný nesúhlas. Protestné hlasy týchto referend sú práve nesúhlasom s celkovou situáciou, politickou aj ekonomickou. Alebo tu máme vysvetlenie vládnucej triedy: oni sú sprostí, nevzdelaní a ničomu nerozumejú.

Medzi Trumpom a Brexitom narážame na ďalší problém, nevyriešený v súčasnom systéme a to je kultúra úplných alebo neúplných klamstiev. Nájsť médium alebo politika, ktorý neklame je ako nájsť podnikateľa, ktorý nevykorisťuje, oberá sa o výhodu na trhu.

brexit-blog10-tmagarticle
Klamlivá kampaň sa v oboch prípadoch stala jedným z dôvodom výsledku referenda a základným obsahom, spolu s vyzývaniu k násiliu a k porušeniu všetkých ústavných princípov, krajnej pravice na celom svete.

Prípad maďarského referenda je podľa mňa hlavne výrazom inej skutočnosti a to veľmi hlboko usadeného šovinizmu a rasizmu v bloku bývalej Varšavskej zmluvy, ktorá bola spôsobená čiastočne stalinizmom a čiastočne chýbajúcou slobodou prejavu a demokracie. A od pádu opony sa tieto problémy vôbec neriešili, len tolerovali. Šovinizmus je častokrát len prejavom absencie riešenia ekonomických problémov pracujúcej triedy v rámci dlhodobej politiky štátu a systému, ktorá potom hľadá vinníka v chudobnejších a slabších a absenciou marxistickej alternatívy. Tvrdenia o neplatnosti sú formálne správne, ale logický blud. V tomto prípade volilo proti kvótam 41 percent oprávnených voličov. Len s predpokladom, že všetci, ktorí bojkotovali, s výsledkami nesúhlasili a že ich bolo rovnako 41 percent alebo viac, by bolo hlasovanie neplatné. V takom prípade by ale muselo mať účasť minimálne 86 percent. Taká účasť je v krajine, v ktorej je účasť v parlamentných voľbách 70-61 percent, takmer nemožná. Navyše, tento príklad najlepšie ilustruje skutočnú podstatu kvóra, pri ktorom je referendum platné len s 50 percentnou účasťou. Takéto kvórum v skutočnosti robí každé referendum neplatným. Pretože jediné, čo protistrane referenda, strane oligarchického vedenia vlády alebo strane menšiny k neplatnosti stačí, je nezúčastniť sa referenda. Bojkot sa tak stáva najúspešnejšou taktikou, ktorou aj menšina môže dosiahnuť svoje. Jediná cesta, ktorou v takom prípade môžu iniciátori referenda dosiahnuť svoje, je, že by mali nadpolovičnú podporu oprávnených voličov, čo je podpora, o ktorej neviem, že by sa vôbec niekedy v dejinách našla. Preto, prvým krokom k správnemu smeru by bolo, toto kvórum zrušiť alebo naopak spraviť hlasovanie povinným.

szeged_vasarhelyi_utca_nepszavazasi_oriasplakatok_2016-08-08

Referendá, ktoré sme doteraz videli preto nemajú veľa spoločného s priamou demokraciou, aj kvôli tomu, že vládnuca trieda ich potom vždy odignoruje. Naopak, sú práve prejavom toho, že nežijeme skutočne v demokratickom systéme a sú protestným výkrikom proti celkovej situácii. Protesty a všeobecná nespokojnosť s politickým systémom sú tiež prejavom toho, že demokracia nefunguje, ak by fungovala, nemali by sme dnešnú situáciu. Podmienky hlasovania sú však len jedna polovica alebo jedna tretina celého systému priameho rozhodovania. Ďalšie, možno dôležitejšie časti rozhodovania sú diskusia a financovanie kampaní. V súčasnom systéme hlasovania neexistuje skutočná spoločenská diskusia. Čiastočne je to spôsobené aj tým, že volebné tajomstvo je brané veľmi vážne. Čo namiesto toho máme, je tiež zastupiteľská diskusia. Ešte k tomu, tieto zastupované diskusie v médiách sú častokrát fixované na osobnosti, sympatie a len vágne, neurčité, nekonkrétne predstavy a návrhy. K správnemu fungovaniu hlasovania ja potrebná skutočná spoločenská diskusia a lepšia zastupovaná diskusia. To znamená, ľudia by mali diskutovať medzi sebou intenzívne a bez strachu a k tomu sú potrebné aj k tomu vyhradené verejné priestory a fyzické budovy a miestnosti v miestnych samosprávach. Ďalší problém v zastupovanej diskusii je, že sa do nej dostane len určitá skupina ľudí postupovaním po sociálnom a finančnom rebríku, konkurenciou a trhom. Rozhodovanie o tom, kto v týchto diskusiách je prítomný a kto nie, by malo byť transparentné a demokraticky rozhodované, prípadne principiálne rozhodované. Financovanie volebných kampaní je jedným z problémov, ktoré sa vôbec neoslovuje, ale ktoré predstavuje jeden zo základných kameňov úrazu súčasného systému. Súčasný systému súkromného financovania spôsobuje, že sa poslancami stávajú skoro úplne len ľudia s kontaktami, s vyššími príjmami a so závislosťou na kapitále. Vyriešiť toto možno len vytvorením rovného verejného prideľovania prostriedkov pre kampane a rovného priestoru vo verejnej diskusii pre všetky politické strany, ktoré sa zúčastňujú v parlamentných voľbách.

Decenas de miles de personas se manifestaron en Madrid bajo el lema Democracia Real Ya. Finalizada la manifestacion unos centenares de personas intentaron cortar la Gran Via lo cual impidio la Policia Nacional usando una gran brutalidad, cargando contra los manifestantes y disparando botes de humo.
Protesty v Španielsku v rokoch 2011-2014, v ktorých sa zúčastnilo 6 až 8.5 milióna ľudí, boli práve proti ekonomickej politike vtedajšej vlády, politike, ktorá dodnes v Európe vládne a za priamu demokraciu. Ako vždy, boli ignorované a vďaka tomu, že socialisti v Španielsku nie sú ochotní ísť do vlády s Podemos, sa pravdepodobne veľa nezmení.

Ľudové hlasovania v dnešnej forme tiež nevystihujú priamu demokraciu. Najmä vtedy, ak sa konajú len raz za jednu generáciu alebo päť rokov, sú skôr dôkazom pre cynizmus a pesimizmus. To, že sa konajú najmä na populistické témy je dané vysokými požiadavkami k ich vyhláseniu. Vo väčšine krajín boli tieto požiadavky práve na to vytvorené, aby k hlasovaniu dochádzalo prakticky nikdy a ak áno, boli vedené v kontrolovanom prostredí. Preto, jedným krokom by bolo drasticky znížiť potrebný počet podpisov k vypísaniu hlasovania, zo súčasných 350 tisíc podpisov na variabilných jedno percento oprávnených voličov, súčasne 44,267 podpisov. Súčasné podmienky k vypísaniu hlasovania spôsobujú, že nie je možné hlasovanie vyhlásiť, alebo je to možné len pre otázky "populistické". Sú vytvorené práve na to, aby sa hlasovania nestali alebo boli veľmi zriedkavé. Ja navrhujem také nízke požiadavky, aby boli časté. Zvýšená frekvencia týchto hlasovaní spôsobí, že sa stanú materiálnou položkou vo výdavkoch. Znížiť výdavky je však vždy možnosť a nie skutočný argument proti hlasovaniu. Znížiť výdavky by bolo možné buď rozdelením hlasovania na viacero dní a tým pádom hlasovania na miestnych úradoch, zriadením hlasovania na verejných zhromaždeniach, viacerých verejných hlasovaní v jeden deň, kombinácia s elektronickým hlasovaním. Dnešné vysoké výdavky sú spôsobené najmä centralizovaným a jednorazovým formátom, tlačou, poštovným a platom pre volebných dozorcov.

2011_wisconsin_budget_protests_1_jo
Protesty v roku 2011 vo Wisconsine.

Priame hlasovanie by nemalo suplovať rozhodovanie poslancov a byrokracie s voľným mandátom či nevolenou svojvôľou. Naopak, existencia zástupcov by mala byť len praktickým riešením pre fungovanie priamej demokracie, vzhľadom na demografické a logistické problémy, ktoré by vznikli, ak by mala byť demokracia organizovaná ľudovými zhromaždeniami. Preto je imperatívny mandát správny krok v správny smer. Avšak praktické skúsenosti s imperatívnym mandátom ukazujú, že je rovnako ako hlasovanie na iniciatívu závislé od veľkej skupiny ľudí, ktorí majú materiálne podmienky k tomu, iniciovať takéto hlasovanie. Podobne ako aj ľudové hlasovania, aj funkčnosť imperatívneho mandátu závisí od pravidiel, ktoré určujú podmienky vyhlásenia odvolávacieho hlasovania, tieto by som navrhoval na 5 percent voličov, ktorí ho zvolili, 2 percentá voličov, ktorí volili tú stranu alebo 0,5 percent oprávnených voličov. Ja by som videl ďalší správny krok ale v zriadení záväzného mandátu, ktorý by bol súdne vymáhateľný a prekročenie tohto mandátu by malo za následok súdne odvolanie poslanca. V rámci tohto systému by poslanec mohol a musel hlasovať len za ten mandát, s ktorým bol zvolený. Všetky ostatné návrhy a zdržania by musel predložiť buď na hlasovanie svojich voličov, alebo na hlasovanie všetkých voličov. Tento systém by sa mal preložiť do ostatných úrovní štátu, kým by bolo už zbytočné mať starostov alebo poslancov a štát by mohol byť riadený priamo ľudovými zhromaždeniami, alebo výbormi.

direct

Tieto štruktúry by sa mali preložiť aj do exekutívy, ak by to bolo možné. Určite vidím ako demokratické, mať možnosť odvolať členov vlády alebo vládu priamym hlasovaním a nemusieť strpieť niečo donekonečna alebo štyri roky. Zavedenie priameho hlasovania do verejného obstarávania by tiež malo predísť korupcii a mohlo by byť riešením pre dnešnú situáciu na Slovensku. Politické strany by tiež mali fungovať na týchto princípách, programy politických strán by mali byť vytvárané jej členstvom a diskusiou na verejných priestoroch a nominanti týchto strán by mali byť podľa pravidla priamo volení členstvom.

Teraz sa ale dostávame k nedostatkom a ku dôvodu, prečo tomu tak dnes nie je. Jediný nedostatok, ktorý vidím, súvisí s tým, prečo tento systém dnes nefunguje a to je ten, že ho ľudia nechcú. Dôsledok toho, že ho nechcú, je, že keby ho mali, hrozilo by, že by o týchto veciach rozhodovali. Riešenie k tomu je ale najťažšia časť tohto návrhu a to je vytvoriť kultúru, v ktorej je priama účasť nielenže podporovaná, ale normálna a je to dobrý pocit. Averzia ľudí k politike je spôsobená najmä existenciou "zastupiteľskej demokracie" a toho, že vedia, že skutočný vplyv na riadenie štátu nemajú. Túto averziu prekonať, je ťažký kultúrny projekt, podobný tomu, prekonať negramotnosť alebo rasizmus. Zúčastňovať sa na nej musí kolektívne spoločnosť. Tu sa dostávame asi k najväčšiemu problému demokracie a je to aj dôvod, prečo sa doteraz potrebovala vyvíjať a dodnes neexistuje a to je, že si žiada prácu. Demokracia si žiada veľmi veľa času, ktorý v dnešnom hospodárstve by radšej veľa ľudí využilo k pracovným účelom, rekreačným, či vytváraniu obživy. Preto je potrebné k fungovaniu demokraciu tento čas a túto prácu vytvoriť. Potrebné je, aby ľudia boli vzdelaní v zákonoch, pravidlách, v základoch vzdelaní v politológii, sociológii, hospodárstve a filozofii. Potrebné je tiež, aby mali čas sa venovať dovzdelávaniu a študovaniu o témach, o ktorých budú rozhodovať, aby mali vôbec čas na diskusiu a čas na hlasovanie. A tu prichádzam aj k odporu súčasnej vládnucej triedy, ktorá tento čas a vzdelanie nechce uvoľniť väčšine obyvateľstva. Nutným dôsledkom toho musí byť aj to, že ľudia budú musieť menej pracovať a menej sa venovať iným činnostiam, aby mohli sami vládnuť a nebyť ovládaní.

Šiesta časť v sérii - O demokracii

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|

Už viac ako 103524 z vás dostáva správy e-mailom