Denník N

Asimov & Silverberg: Príchod noci

Veda verzus náboženstvo? A čo keby mali pravdu obe strany?

Americký spisovateľ Robert Silverberg sa pustil do ambiciózneho projektu. Nadšený novelou Isaaca Asimova Nightfall (Súmrak) z 1941 sa rozhodol z nej spraviť román. Písanie románu sprevádzali vyčerpávajúce konzultácie so samotným veľmajstrom Asimovom. A v roku 1990 uzrel svetlo sveta román NightfallPríchod noci. A treba dodať, že román vskutku nezabudnuteľný.

Román, ktorého kulisy a postavy sú vystavené tak, aby neustále zvýrazňovali nosnú myšlienku príbehu. A prekvapivo ňou nie je kontrast medzi vedcami a apokalyptickými náboženskými fanatikmi. Ale otázka, že čo sa stane, keď vedci chtiac-nechtiac potvrdia hlavnú myšlienku najväčšieho náboženstva, ktorého členovia v tomto novom svetle strácajú auru šialencov, ktorí prorokujú koniec sveta. Vedci totiž nielenže potvrdia hlavné náboženské pramene. Potvrdia samotný koniec civilizácie.

Planéta Kalgaš je cudzí svet. Nie je ako Zem. Ale aby sa čitateľ príliš nezaťažoval fantastickými výtvormi cudzej civilizácie a nebol zahltený cudzími pojmami, tak sa používajú slová a kulisy, ktoré sú nám dobre známe. Ľudia na Kalgaši sú ľudia ako my. Používajú rovnaké veci ako my. A rozprávajú ako my. Dobre známe slová sú len ekvivalentmi cudzích výrazov. Aby sa všetko zjednodušilo a aby sa ani na jednej stránke nestratila hlavná myšlienka, resp. „duch“ príbehu.

Kalgaš je svet svetla. Kalgaš je svet, kde nikdy nie je tma. Kde slnká nikdy nezapadajú. Kalgaš je planéta so šiestimi slnkami. Celé ľudstvo má strach z neprítomnosti svetla zakódovaný vo svojej genetike. Je to inštinktívny strach. Reakcie na neprítomnosť svetla sú škodlivé. Ľudia zaspávajú pri zapnutých „nočných“ lampičkách. Nikde nikdy nie je tma. Tma je neprirodzená v svete svitu mnohých sĺnk. V rovnakom čase môžu byť na oblohe štyri slnká naraz. Obvykle sú na oblohe tri a takmer nikdy ich nie je menej než dve. Svetlo ktoréhokoľvek z nich je schopné potlačiť Tmu. Tma je nepriateľ.

Na Kalgaši sú najväčšou náboženskou organizáciou Apoštoli plameňa. Ktorí hlásajú, že každých dvetisíc rokov sa bohovia so zármutkom pozerajú na hriešne ľudstvo, ktoré sa nepoučilo zo svojich chýb a preto musí byť zničené. Ale bohovia majú natoľko zľutovania nad ľuďmi, že im po každý raz, keď príde apokalypsa, keď svet zaplaví oheň, dajú novú šancu. Novú šancu dokázať, koľko dobra v nich je. Majú šancu nezopakovať staré chyby, ktoré ľudstvo, nepoučiteľné, neustále opakuje. Na Kalgaši to vrie. Apoštoli plameňa freneticky hlásajú, že budúci rok, áno, už budúci rok, bude tzv. Rokom zbožnosti, kedy bohovia majú strestať ľudstvo. Ale spoločnosť je rozdelená. Niektorým to je úplne ukradnuté. Niektorí sa pilne na „koniec“ pripravujú a zhromažďujú sa v srdci cirkvi Apoštolov plameňa. A polovica obyvateľov len máva nad tým rukou a ignoruje „náboženských fanatikov“.

nightfall-pre-blog

Jedného dňa Beenay 25, mladý astronóm na univerzite v Saro City, zdesene odkladá svoje výpočty. Podľa jeho výpočtov totiž Univerzálna teória gravitácie, opisujúca komplikovaný obežný systém planéty Kalgaš a jej šiestich sĺnk, nie je správna. Respektíve nie je presná. A to sa považovala za základ modernej vedy. Plný strachu sa však rozhodne svoje výsledky konfrontovať so svojim šéfom, riaditeľom Observatória a autorom Univerzálnej teórie gravitácie, Athorom 77. Spoločnými výpočtami a novými simuláciami napokon zistia pôvod v nepresnosti teórie. Teória nerátala s ďalším prvkom. S ďalším objektom. S mesiacom. Kalgaš má svoj prirodzený satelit. Veľký mesiac. Ktorý však má veľmi výstrednú obežnú dráhu. Len každých 2049 rokov sa priblíži k planéte a potom sa znovu vydá na svoju nekonečnú púť kozmom. Vedci v Observatóriu zdesene na seba pozrú. Mesiac sa priblíži ku Kalgašu každých 2049 rokov. Nehovoria náhodou tí blázni Apoštoli, že každých 2000 rokov nastáva koniec sveta ako ho poznáme? Že príde boží oheň, ktorý spáli celú zem a že prídu smrtonosné Hviezdy? Ale čo sú „hviezdy“? Čo to je za divné archaické slovíčko? A prečo by mal príchod kalgašskej obežnice privodiť koniec sveta?

Vedci spúšťajú nové a nové simulácie, až napokon zistia hroznú pravdu. V dobe, kedy sa Mesiac priblíži k planéte tak, že ho bude vidno, zároveň nastane vzácny astronomický jav, kedy na oblohe bude svietiť len jedno slnko. A akurát to najslabšie… Dovim – červený trpaslík, ktorý ako slabá červená žiarovka svieti na nebi. Dovim bude na oblohe sám. A príde Mesiac. Nastane zatmenie slnka! Príde skutočná Tma.

Dobre. Na pár hodín nastane na Kalgaši tma. Tma, ktorú žiadny obyvateľ nezažil ani nepamätá. Tma, ktorá príde raz za 2049 rokov vďaka vzácnej astronomickej konštelácii. Ale čo to má spoločné s ohňom  a tými smiešnymi mystickými „hviezdami“, o ktorých hovoria Apoštoli plameňa?

Psychológ Sheerin 501 má v tom jasno. On je najväčšou vedeckou kapacitou, čo sa týka psychických porúch vyvolaných tmou. „Zatmenie znamená Tmu. Tma znamená šialenstvo. A šialenstvo znamená ohne. Na Kalgaši nezostane jediné nezničené mesto“ (Příchod noci, Laser-books, Plzeň 2011). Keď nastane Tma, ľudia automaticky budú chcieť svetlo. Ale keďže nebude nikto, kto by obsluhoval elektrárne, pretože aj tí pracovníci z Tmy zošalejú, tak budú veľké výpadky. A ako najrýchlejšie spraviť svetlo? Tým, že sa založí oheň. Oheň znamená svetlo. Znamená spaľujúce plamene. A chcete viac svetla. Ale ako založíte ohne v meste? Podpálite všetko, čo horí. A tak, kým znovu nastane svetlo, ktoré bude trvať ďalších dvetisíc rokov, budú všetky mestá na Kalgaši v plameňoch. A môžeme len odhadovať devastačné následky, ktoré niekoľkohodinová tma bude mať na psychiku ľudí. Niektorí od šoku zomrú. Niektorí upadnú do katatónie. Niektorí sa proste len zbláznia. Niektorí sa z toho dostanú. Ale civilizácia po tomto dni temnoty už nebude taká ako pred tým. Všetko bude iné. Nastane znova zákon džungle. Keď sa nespravia dostatočné preventívne opatrenia. Ale vláda a ľudia o tom nechcú ani počuť. Kto nie je vedec alebo prívrženec Apoštolov, ten sa na nich pozerá s odporom. To ako teraz vedci potvrdili nezmysli Apoštolov? Čo sa už všetci zbláznili? Tým vedátorom sa nikdy nemalo venovať toľko pozornosti. Sú to rovnakí šialenci ako Apoštoli. A vláda má na to rovnaký názor. Hlúpostiam netreba venovať prílišnú pozornosť. A v takejto vyhrotenej a stiesnenej atmosfére sa pomaly, ale isto blíži skutočný príchod noci.

Kniha, ktorá sa na nezmyselný spor vedy a náboženstva pozerá originálnym spôsobom. A jej odkaz je silnejší ako niektoré literárne nedostatky tohto inak kvalitného diela science fiction. Ach ozaj, zabudli sme na „hviezdy“… O nich totiž nikto na Kalgaši nevie. Ľudia si mysleli, že oni a ich šesť sĺnk a pár asteroidov je celý vesmír. Keď zistia pravdu, nedokážu ju ustáť. Oslňujúci štít desivého hviezdneho svetla osvieti na chvíľu svet pravdou – otvorí ľuďom oči, odkryje nekonečnú ľahostajnosť kozmu – a zakalí ľuďom zrak šialenstvom rozumu, ktorý túto pravdu nedokáže spracovať. Hviezdy! Všetky tie hviezdy! A my nič o nich nevieme!

Mením svoj názor. Kašľať na literárne kritéria. Myšlienka príbehu je silnejšia než čokoľvek ostatné. A preto to  je grandiózna kniha. Je to vo svojom vnútri typický Asimov. Aj v časoch armagedonu a všeobecného šialenstva vyzdvihuje zdravý rozum. Nádej tu je. A proti tomu niet čo namietať.

 

Teraz najčítanejšie