Asistenti budú v školách aj naďalej chýbať

Výrok týždňa

„V centre záujmu celej reformy školstva musí byť dieťa, musí byť žiak. Nie učiteľ, jeho pohoda, jeho plat. Áno, aj to, ale to riešime len preto, že chceme, aby sa to dieťa cítilo v škole dobre, aby sa tam veľa naučilo a vyrástol z neho dobrý a vzdelaný občan. O tom to celé je a základným predpokladom je to, aby sa učiteľ k žiakovi aj tak správal.“   

Veronika Remišová
poslankyňa NR SR (OĽANO-NOVA)
v diskusnej relácii TA3 | 2. 4. 2017

Výber z udalostí

• Aj v uplynulom týždni pokračovala debata o Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV), do ktorej sa zapojili politici, odborníci a učitelia. „Najväčšiu reformu školstva za posledných 25 rokov“ v spoločnom rozhovore pre časopis .týždeň zhodnotili učiteľ Branislav Kočan, poslanec parlamentu Branislav Gröhling (SaS) a jeden z tvorcov Učiaceho sa Slovenska Vladimír Burjan.

Podľa Kočana dokument pokrýva takmer všetky aspekty, ktoré by mal a „prvýkrát máme ako učitelia dojem, že náš hlas bol pri pripomienkovaní rešpektovaný.“ Dokument podľa neho nenápadným spôsobom pomenúva problémy školstva, ktoré sa dlhodobo neriešia.

Gröhling rozlišuje medzi dokumentom, „v ktorom nie je jediný bod, s ktorým by som zásadne nesúhlasil,“ a zvláštnym postojom ministerstva školstva. Ministra Petra Plavčana (nom. SNS) označil za „nemého reformátora,“ ktorý dokument neobhajuje a nepočítal s tým, že ho bude musieť presadiť do praxe.

Burjan popri vyzdvihnutí tém individualizácie či väčšej podpory školám reformný proces prirovnal k súťaži na stavbu, na ktorú treba architektov, investora aj stavebnú firmu. „Samozrejme, že nikto nemôže mávať architektonickým návrhom a hovoriť, že toto je ten najzaujímavejší dom. Je to len návrh. A my sme len tí architekti, ktorí ideovo povedali, čo by sa malo urobiť,“ konštatoval Burjan, ktorý v inom rozhovore opísal, ako by mohlo vyzerať vyučovanie v budúcnosti.

• O Učiacom sa Slovensku v relácii TA3 V politike diskutovali koaliční aj opoziční členovia školského výboru parlamentu Ľubomír Petrák (SMER-SD), Eva Smolíková (SNS), Veronika Remišová (OĽaNO-NOVA) a Branislav Gröhling (SaS). Diskusia sa venovala najmä financiám a učiteľom, záznam z nej si môžete pozrieť tu.

• Na vybrané návrhy reformného dokumentu reagovali aj ďalšie médiá a odborníci. Portál aktuality.sk sa venoval domácemu vzdelávaniu a zámeru predĺžiť povinné vzdelávanie. Kritiku zrušenia povinnej maturity zo slovenčiny vzniesol Vladimír Urban v komentári pre denník Pravda. Za nepodarené rétorické cvičenie dokument označil Branislav Pupala v článku pre postoj.sk, v ktorom kritizoval individualizáciu vzdelávania a poukázal aj na idey, ktoré sa do dokumentu z pôvodne zverejnených téz v závere minulého roka nedostali.

• K NPRVV sa vyjadril aj predseda opozičnej strany SaS Richard Sulík, podľa ktorého je plánovaná reforma len krásnou teóriou na papieri. Zároveň skonštatoval, že premiér Robert Fico nerobí nič pre to, aby bola reforma uvedená do praxe. SaS preto avizuje, že bude podávať vlastné legislatívne návrhy, ktoré majú školstvo meniť po častiach a v postupných krokoch.

Prvých 20 opatrení opísal tímlíder strany pre školstvo Branislav Gröhling vo svojom blogu. Sú medzi nimi zakupovanie učebníc samotnými školami, povolenie domáceho vzdelávania na druhom stupni základnej školy, zjednodušenie podmienok pre duálne vzdelávanie či rušenie nekvalitných a zlučovanie malých škôl. SaS bude tiež presadzovať, aby sa každoročne zverejňovali informácie o zamestnanosti a príjme absolventov, aj aby základný plat učiteľov kopíroval priemernú hrubú mzdu v národnom hospodárstve namiesto súčasného „vekového automatu“.

• O tom, že školstvo treba aj debyrokratizovať, hovorili poslanci OĽaNO-NOVA Veronika Remišová a Miroslav Sopko. „Chceme začať dialóg s odbornou verejnosťou a pripraviť konkrétne kroky na odstránenie zbytočnej byrokracie na školách. Učitelia by mali hlavne učiť a venovať sa svojim žiakom, nie zbytočným papierom,“ povedala Remišová.

• Na ministerstve školstva sa uskutočnilo rozporové konanie k hromadnej pripomienke presadzujúcej nárokovateľné financovanie asistentov učiteľov, pod ktorú sa podpísalo vyše dvetisíc občanov. Pripomienka bola predložená k návrhu novely zákona o financovaní základných a stredných škôl.

Na stretnutí s predstaviteľmi rezortu sa zástupcom verejnosti a poslancom parlamentu Zuzane Zimenovej (nez.) a Ondrejovi Dostálovi (OKS, klub SaS) nepodarilo dosiahnuť dohodu ani kompromis, preto bude návrh zákona predložený na rokovanie vlády s rozporom. Pozrite si reflexie zástupcov verejnosti a poslancov po stretnutí na ministerstve.

O hlavnej prekážke systémového financovania asistentov učiteľov blogovala poslankyňa Zimenová. Požiadavka podľa nej nebola prijatá nie preto, že by rezort školstva nemal vôľu problém riešiť, ale kvôli tomu, že ďalšie prostriedky na asistentov odmieta z našich daní vyčleniť ministerstvo financií.

• Pokrok v súvislosti s pôsobením asistentov dosiahli v Českej republike. Novela tamojšieho školského zákona obsahuje ustanovenia, podľa ktorých na obsadenie miesta asistenta škola nepotrebuje súhlas ministerstva, ani krajského úradu. Rozhodovacia právomoc po novom prislúcha riaditeľovi školy.

„Inklúzii po slovensky“ sa venuje Veronika Klindová, ktorá konštatuje, že súčasné školstvo je šité skôr pre šikovné Katky, než pre kolektívy rôznych detí, i keď „práve schopnosť pracovať v heterogénnych skupinách je jednou zo zručností, ktoré na pracovnom trhu naberajú na dôležitosti.“ O tom, že aj deti s autizmom sú pri včasnom podchytení schopné začleniť sa do bežného života, písal Matúš Ritomský.

Slovensko sa aj tento rok pripojilo k celosvetovej kampani Rozsvieť modrú, ktorá vychádza z iniciatívy jednej z najvýznamnejších svetových organizácií Autism Speaks. Druhý apríl bol rezolúciou Organizácie Spojených národov prijatý ako Svetový deň povedomia o autizme.

• 28. marca sme si pripomenuli Medzinárodný deň učiteľov. Pri tejto príležitosti udelil minister školstva Peter Plavčan medaily sv. Gorazda a ďakovné listy desiatkam pedagógov a osobnostiam z oblasti školstva. Zoznam ocenených si môžete pozrieť tu.

Ku dňu učiteľov vydalo vyhlásenie Združenie miest a obcí Slovenska. Niekoľko znepokojujúcich údajov o učiteľskej profesii na Slovensku zverejnil projekt To dá rozum. O tom, že učitelia potrebujú slobodu, vrátane ekonomickej, písal Ondrej Prostredník.

• Zástupcovia iniciatívy Slovensko.Digital vyzvali ministerstvo školstva, aby nepodpisovalo zmluvu k projektu Edunet, ktorým sa má zabezpečiť internetové pripojenie pre školy. Podľa kritikov je súťaž za 80 miliónov eur diskriminačná, pretože neumožňuje zapojenie menších poskytovateľov.

Ministerstvo zverejnilo cenové ponuky na realizáciu projektu. Najnižšiu ministerstvom akceptovanú cenu predložila spoločnosť Swan. Spoločnosť O2 bola zo súťaže vylúčená, avšak jej zástupcovia vyhlásili, že ich ponuka spĺňala požiadavky „za cenu výrazne nižšiu, ako je víťazná cena.“

• Vedecká grantová agentúra (VEGA) a Kultúrna a edukačná grantová agentúra (KEGA) budú mať k dispozícii o milión, resp. pol milióna eur viac ako v minulom roku. Na otázku, prečo investovať do základného výskumu na Slovensku, odpovedal predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík.

• Stredoeurópska univerzita (CEU) v Budapešti, ktorá patrí v spoločenských a humanitných vedách medzi najlepšie vysoké školy v strednej a východnej Európe, bojuje o svoje zotrvanie v Maďarsku. Zákon, ktorý navrhla vláda Viktora Orbána, sprísňuje podmienky na pôsobenie zahraničných univerzít v krajine, zasiahne najmä CEU, čo si všimli slovenské aj svetové médiá (napr. tu a tu). Univerzita návrh považuje za neprijateľné ohrozenie akademickej slobody.

Na podporu CEU vznikla kampaň na sociálnych sieťach aj petícia, ktorú za niekoľko dní podpísalo takmer 40 tisíc ľudí, stovky renomovaných akademikov, vrátane laureátov Nobelovej ceny. Podporu vyjadrili aj desiatky univerzít a akademických pracovísk v Maďarsku i vo svete.

K výzve na solidaritu so školou sa pripojili aj osobnosti a absolventi školy zo Slovenska, ktorí zároveň vyzvali slovenského prezidenta, premiéra a členov vlády, aby univerzite vyslovili verejnú podporu, vrátane možnosti presídliť sa na Slovensko. Na skutočnosť, že v 90-tych rokoch sa medzi možnými sídlami univerzity zvažovala aj Bratislava, poukázali viaceré médiá (napr. tu a tu).

Všimli sme si

• O tom, že pre inšpirácie k zmenám v školstve netreba zachádzať až do severských krajín, písala Lucia Brezovská pre portál eduworld.sk. Citujúc z dávnejšieho rozhovoru s Maciejom Jakubowskim z Ekonomickej univerzity v Poznani, dobré výsledky poľských žiakov sú výsledkom dlhodobých a občas i bolestivých zmien. V Poľsku sa v rámci nich zreorganizovala štruktúra základného a stredného školstva, skvalitnila sa príprava učiteľov, zväčšila ich autonómia a zmenilo sa aj hodnotenie učiteľskej práce.

• Na uctenie si pamiatky bývalého hlavného ekonóma ministerstva financií a exriaditeľa Inštitútu finančnej politiky vláda schválila zmenu názvu grantového programu na posilnenie analytických kapacít vo verejnej správe. O Štipendium Martina Filka môžu žiadať študenti aj uchádzači o štúdium na najlepších svetových univerzitách. Žiadosti možno posielať do 2. mája, viac informácií nájdete tu.

Pripravujeme

• Spracúvame výstupy z workshopov o budúcnosti vzdelávania, ktoré v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku počas jesene v maďarčine realizovala nezisková organizácia Tandem v národnostne zmiešaných mestách Slovenska.

• Na jar pripravujeme ďalšie podujatia pre odbornú i rodičovskú verejnosť venované špeciálnemu a inkluzívnemu vzdelávaniu a pomoci deťom so zdravotným znevýhodnením pri učení.

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk