Autor apokalypsy: William Burroughs

William Seward Burroughs sa narodil v St. Louis v Missouri. V tridsiatich rokoch 20. storočia študoval na Harvarde antopológiu, komparatívnu lingvistiku a anglickú literatúru. Po roku 1936 jeden semester študoval medicínu vo Viedni. V roku 1939 študoval u Alfreda Korzybského, poľsko-amerického lingvistu a tvorcu všeobecnej sémantiky. V roku 1944 prichádza prvýkrát do kontaktu s heroínom, spoznáva Jacka Kerouaca a Allena Ginsberga. V roku 1951 nešťastnou náhodou v mexickom byte zastrelil svoju partnerku Joan Wollmer, keď opití hrali scénu z Williama Tella. Potom precestoval Južnú Ameriku pátrajúc po magickej droge domorodých indiánov ayahuasce  a korešpondencia, ktorá behom tohto obdobia prebiehala s Ginsbergom v 1963 vyšla pod menom The yage letters. V roku 1954 odišiel do Tangeru v Alžírsku, kde za štyri roky v oxykodónovom stave napísal rukopis Nahého obeda, ktorého stránky poletovali po celom tangerskom byte a záhrade – kniha, ktorá Ginsbergovými slovami „dovedie každého k šialenstvu.“ Kniha vyšla v roku 1959 v parížskom vydavateľstve Olympia Press Maurica Girodiasa, syna prvého vydavateľa Henryho Millera, neskôr Samuela Becketta, Vladimira Nabokova a ďalších. V rokoch 1958 až 1960 žil v Paríži, kde s umelcom Brionom Gysinom experimentovali s metódou strihu (cut-up method), kedy sa napísaný text rozstrihá a jednotlivé časti znovu poskladajú a tak vznikne úplne nový text, ktorý určite privádza každého prekladateľa k šialenstvu. Knihy, ktoré touto metódou vznikli (napr. Nova Trilógia – The Nova Trilogy) nielenže narúšajú bežné vnímanie jazyka a asociácii ustálených slovných väzieb, posúvajú hranice jazyka a literatúry až do hraničných oblastí ako to urobili napr. W. Faulkner v Hluku a vrave a J. Joyce v knihách Ulysses a Plačky nad Finneganom.

No Burroughsove knihy sú hlavne manifestáciou hlavného cieľa, ktorým je boj proti mnohotvárnej totalite a kontrole. Po pätnástich rokoch ťažkej závislosti na drogách sa stal ich odporcom, čo dokazuje aj v knihe Nova Express, kde so svojráznou originálnou genialitou opisuje fungovanie drogy. Jeho práca ovplyvnila umelcov ako David Bowie, Lou Reed, Bob Dylan, Tom Waits, kapely ako The Beatles, Sonic Youth, Joy Division, Nirvana, ale aj spisovateľov ako J. G. Ballarda, Williama Gibsona, Kena Kesseyho a Normana Mailera. A dá sa povedať, že viac menej spopularizoval slovo hudobného štýlu: heavy metal.

Zásadný leitmotív, jadro jeho práce je boj proti ovládaniu, kontrole, manipulácii, ktoré pomaly a elegantne totalizujú spoločnosť. Ako uvádza Hannah Arendtová v knihe Pôvod totalitarizmu: spoločnosť, keď je atomizovaná, rozdrobená a človek je viac osamoteno-samostatný, je náchylná na extrémizmus a konšpirácie. Človek hľadá nejaký širší kontext, do ktorého by zapadal. Aj keď to je len nenávisť voči druhým…

„Tvárou zla je vždy tvár absolútnej potreby. Ovládanie nemôže nikdy byť prostriedkom vedúcim k nejakým praktickým cieľom… Nemôže viesť k ničomu inému než k ešte väčšiemu ovládaniu. Ako droga.“ (Nahý obed)

Burroughsove knihy svojim nekonvenčným spôsobom nielenže oslobodzujú, kritizujú, ale hlavne nútia čitateľa rozmýšľať. Nejde o čajovú relaxačnú literatúru, ale literatúru, ktorá čitateľa prinúti lámať si nad tým hlavu. a možno aj vylomiť si zuby ako sa snaží tým prehrýzť. A taká literatúra je len dobrá, pretože nepredpokladá, že čitateľ je sprostý konzument, ktorý prijíma všetko ako mu to je hodené a ktorý vlastne len zbiera omrvinky z „veľkej žranice tam hore“, ktorý si nechá diktovať čo si má myslieť, čo ma nakupovať, ako tráviť voľný čas a ani o tom vlastne nevie.

„Vyrazili sme na New Orleans, okolo meňavých jazier a oranžových zábleskov horiaceho plynu, močiarov a hromád odpadkov; medzi rozbitými fľašami a plechovkami sa plazia aligátory, neónové arabesky motelov, pofľakujúci sa pasáci vreštia z ostrovčekov odpadu oplzlosti na prechádzajúce autá. New Orleans je mŕtva galéria.“ (Nahý obed)

To zvrátené v nás rieši Burroughs vo svojich prvých knihách, teda v autobiografickom Feťákovi, Nahom obede, Lístku, ktorý explodoval, Hebkej mašinke, Nova express, ale v iných podobách aj v Divokých chlapcoch a ďalších dielach. Burroughs nechce šokovať, a ak šokuje, šokuje tým, čo vlastne človek len nechce o sebe prezradiť. Burroughs je psychická hygiena, výplach mozgu. Napriek všetkým vymedzeniam sa nemožno tomu uprieť istú umeleckú kvalitu. Alebo sa na tom budete len náramne zabávať, alebo si tou knihou vytriete riť. Človek často koná z iracionálnych pohnútok a  Burroughs to preženie a  predostrie kondenzovaný iracionálny svet, kde je „ničené akékoľvek racionálne uvažovanie.“

Zatiaľ čo Hubert Selby podáva šokujúcu výpoveď z „reálneho sveta“ – z vesmíru „ulice“ a ľudí žijúcich na okraji spoločnosti v knihe Posledná odbočka na Brooklyn, tak William Burroughs všetko doťahuje až „do krajnosti“ – „miesta slepých uličiek“ odkiaľ niet akéhokoľvek návratu – do mŕtvych uličiek mŕtvych spomienok, ktoré strašia v snovej realite – absurdná existencia na Mobiovej páske nezmyselného zla a nepochopiteľných rozhodnutí, svet pozbavený akejkoľvek morálky a etických hodnôt. Vy nemáte byť takí a nemáte sa podieľať na budovaní takéhoto sveta… aspoň nemali by ste… či „Vy by ste to neurobili?“

„Program vládnucej elity v Orwellovej 1984 znel takto: Čižmy, ktoré dupajú po ľudskej tvári večne! Je to naivné a optimistické. Žiadny druh by nedokázal prežiť ani generáciu pod takýmto programom. To nie je program večnej ani dlhodobej dominancie. Je to jednoznačne vyhladzovací program.“ (Západní země, 2004, nakladatelství Maťa)

Okrem delirických asociácii a halucinogénnych nočných môr Burroughsovo dielo ponúka oveľa viac. V neskorších dielach je toho viac z dobrodružného románu so šialenými dejovými líniami, pred ktorými by zbledol aj Edgar Allan Poe ako trebárs v Mestách červených nocí (Cities of the Red Night), ktoré sú po Nahom obede zrejme jeho najlepším dielom a nekonvenčnej meditácie ako v Západných krajinách (The Western Lands), či kaleidoskopického anarchického westernu ako v Divokých chlapcoch (The Wild Boys), či v Mieste slepých ciest (The Place of  Dead Roads).

,,Spôsob, ako zlikvidovať nejakého človeka alebo celý národ, spočíva v odstránení jeho snov – podobne ako ničia belosi Indiánov: zabíjajú ich sny, ich mágiu, ich dôverne známych duchoch. Čas i banalita zasahujú tými najtvrdšími údermi.“ (Miesto slepých ciest)

Jeden z významných amerických spisovateľov, ktorý svojou prácou ovplyvnil generácie čitateľov, spisovateľov, výtvarníkov, hudobníkov a mnohých ďalších. Síce sa najčastejšie uvádza medzi spisovateľov tzv. beat generation, medzi ktorých patria napr. A. Ginsberg, J. Kerouac, G. Corso, jeho knihy sú zvláštne, sugestívne, grafické, napísané spoločensko satirickým reportérskym štýlom. A vo svojej zvrátenej podstate sú celkom humorné.

„Spomínam si na posledné otcove slová. ,Synu, vyhýbaj sa cirkvám. Jediné, k čomu majú kľúč, je hajzeľ. A prisahaj mi, že nikdy nebudeš nosiť policajný odznak.’“ (Miesto slepých ciest)