Denník N

Bagre v srdci bratislavského lesoparku

Prvé nasrdené podnety od ľudí nám na stránku Naše Karpaty začali chodiť pred dvoma týždňami. Otázky, čo sa to deje pri Vydrici, fotky bagrov, stavebných strojov a tatroviek, ale aj fotky stavebného odpadu rôzneho druhu (sklo, plasty, železo, tehly) vysypané rovno pri riečke Vydrica.

Hneď ráno som sa šiel pozrieť na miesto na bicykli. Za 30 minút ma obehli minimálne 4 smradiace tatrovky, plne naložené niečím nápadne pripomínajúcim stavebný odpad. Vedľa sídla Mestských lesov v Bratislave, kde stoja ohyzdné betónové skelety a čakajú, kedy sa zmenia na megalomanskú reštauráciu a hotel, bol čulý ruch. Jedna mašina drvila kusy betónu, ďalšie to odvážali do najkrajšej časti lesoparku. Na križovatke U Slivu som zabočil do lesa…

Miesto, kde bola kedysi útulná lesná cesta a cyklotrasa, kľukatiaca sa popri riečke Vydrica, kde som chodil pozorovať vzácneho bociana čierneho, daniele či muflóny, bola diaľnica. Ako inak nazvať širokú lesnú cestu, na ktorej pokojne vedľa seba prejdú 2 nákladné autá, vysypanú zmesou kameňa, rozdrveného betónu, tehál, s prímesami skla či železa. Naozaj smutný, až priam desivý pohľad.

Cesta rovno pri Vydrici drasticky rozšírená bagrami.
Sklo, kusy plastov, kusy tehál, vodovodné trúbky či ostré kusy plechu trčiace z tejto „opravenej cesty“.

Čo sa to teda deje v srdci lesoparku? Bude sa tu ťažiť drevo? Alebo sa niekto zbavuje stavebného odpadu?

Mestské lesy deklarujú, že z ich strany ide o opravu lesnej cesty, po sťažnostiach cyklistov a turistov na blato. Avšak spôsob a intenzita stavebných činností, je ďaleko za čiarou zdravého rozumu. Hulvátsky a primitívny spôsob, akým bola cesta vybagrovaná, rozšírená a zavezená, ukazuje na úplné nepochopenie potrieb rekreácie a športu v prírode v tomto, pre Bratislavu tak cennom, území. Práve cyklisti, bežci a turisti vyhľadávali toto územie pre jeho pomerne zachovalý prírodný ráz.

Je tu dôvodná obava, vzhľadom na podobné aktivity v minulosti, že turisti a cyklisti sú nepodarená zámienka a ide o budovanie odvozných ciest pre nákladiaky naložené vyťaženým drevom. Sklad dreva je neďaleko vybudovaný už dlhšie. Pritom práve nenarušené, až divoké prírodné prostredie sem láka ľudí na bicykli či pešo. Treba si uvedomiť, že aj z prírodného hľadiska je to najhodnotnejšie územie, aké v lesoparku máme.

Úplný vrchol je fakt, že sa tu na cestu sype nie len kameň, ale aj hrubé kusy betónu, tehál s prímesami železa či plastov. A to miestami pol metra od toku Vydrice. Keď som tam bol pred pár dňami so synom v cyklosedačke, radšej som to otočil, lebo kusy železa trčali z cesty a bál som sa, že dostanem defekt. Je smutné, že ani po rokoch vedenie mesta nevníma potenciál rekreácie svojich lesov a tieto úpravy v médiách obhajujú.

Bagre rozšírili útulnú cestu miestami meter po každej strane tesne pri Vydrici. Tatrovky tam veselo vozia cez celú Železnú studienku zmes drveného betónu, ktoré sa drtia priamo pri betónových skeletoch na Železnej studničke pri sídle MLB. Čo môže byť krajšie ako za pol hodinu stretnúť 4 smradiace tatrovky rútiace sa do zákrut. Rekreačná funkcia na poslednom mieste…

 

Systémové riešenia

Už niekoľko rokov sa ako občianske združenie snažíme priniesť koncepčné a systémové riešenia do mestských lesov v Bratislave. Podarilo sa nám presadiť koncepciu rozvoja rekreácie, vďaka ktorej sa od roku 2015 znížila ťažba dreva z cca 18 000 metrov kubických na cca 5 000. Vypracovali sme aj návrh šetrných metód ťažby dreva tak, aby pri ťažbe a približovaní stromov neprichádzalo k ničeniu turistických či cyklistických chodníkov, lúk a okolitej prírody.

Aj tu býva občas blato. Zmení sa aj táto cestička na dvojprúdovú vybagrovanú cestu?

Dôležité je však jasne stanoviť mantinely, čo a kde v lesoparku ešte chceme, čo už nie. Kde majú byť bufety, široké spevnené cesty, ihriská, reštaurácie, atrakcie a kam už nepatria. V našich návrhoch je územie okolo Vydrice, pri Malom Slavíne či Panovej Lúke územím kľudu. Ide o prírodné prostredie, kde by nemala byť hospodárska ťažba dreva, mal by byť minimalizovaný pohyb motorových vozidiel, poľovníctva a developerských projektov. Malo by ísť o prírodné územie, prioritne určené na rekreáciu, šport v prírode, ako aj samotnú ochranu prírody tejto časti Malých Karpát.

Autor je člen občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty

[email protected]

Teraz najčítanejšie

Jakub Mrva

Som ochranár, cyklista, turista, otec 2 detí a predseda občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty, ktoré sa dlhodobo venuje boju proti nadmernej a nešetrnej ťažbe dreva, nevhodným developerským projektom a zároveň snahe podporovať rekreáciu v súlade s princípmi ochrany prírody. Som spoluautorom Koncepcie rozvoja bratislavských mestských lesov, Zonácie mestských lesov a Dohody medzi hlavným mestom a LESMI SR ohľadom zníženia ťažby dreva. Od roku 2018 pôsobím ako poslanec mestského zastupiteľstva hl. mesta SR Bratislavy za Team Bratislava (Team Vallo) a miestneho zastupiteľstva mestskej časti Nové Mesto.