Balkónová lovestory
Samozrejme, že je to nemravné.
Seniorka v úvode balkónového videa Eugena Kordu predstavuje partikulárny typ voliča. Je to volič, ktorý chce, aby bolo presne tak, ako bolo. Nechce ísť dopredu, ale dozadu. Nevníma kontexty, ale totalitne – bez uznania legitimity čo i len potencie iných názorov – prezentuje svoju mienku ako jedinú správnu. Takýto prístup mnohých ľudí iritoval viac než samotný príbeh balkóna a nahromadený afekt už len čakal na to, aby sa mohol obrátiť práve proti „babičke“, ktorá sa navyše veľmi nešťastne stala aj materializovanou fotografiou tejto nevkusnej balkónovej príhody.
Preto je ňou aktuálne zaplavený celý slovenský internet. Proti takejto záplave môžeme reagovať slušnosťou či morálkou, ako to urobila napríklad Jana Shemesh, a iste má pravdu. Pretože celá vec má nesporne i svoj mravný rozmer. Ale verejnosť v nej len degradovane odpovedá na degradovanú situáciu. Preto sa musím tak trochu zastať tejto drobnej nemravnosti. Nie preto, že by sa mi páčila, ani preto, že by som mal rád generalizácie. Nevznikla predsa sama od seba a nezrodila sa z čírej roztopaše.
Hovoríme o konkrétnom type voliča, ktorý si často stvárňujeme do podoby starších dám (ach, tá naša úbohá a obmedzená predstavivosť!), momentálne dokonca do postavy jednej skutočnej pani. Je to voči nej veľmi nespravodlivé, pretože sa nedobrovoľne stala hromozvodom hnevu, ktorý patrí niekomu inému, ale zároveň patrí presne ľuďom ako je ona, pretože práve vďaka nim tu tí, ktorým tento hnev naozaj patrí, sú, a zrejme aj naďalej budú.
Som proti tomu.
Lebo samozrejme, že je to nemravné.
Samozrejme, že je to všetko ad hominem.
Ale.
