Denník N

Banskobystrické spiknutia a poslanecké prieskumy

Ilustračná foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračná foto N – Tomáš Benedikovič

Minulý týždeň ukázal, ako to dopadne keď sa stretne paranoidné a konšpiračné vnímanie sveta s pocitom nadradenosti nad zákonom.

Prípad základnej školy Slobodného vysielača v Banskej Bystrici ukázal dve zaujímavé myšlienky vo svetonázore jeho hlavných aktérov. Rozhorčený rodič Jaroslav Kuracina spojil dohromady aktivity základnej školy, ktorú navštevujú jeho deti, s mesiacom LGBTI v Banskej Bystrici a zároveň vďaka mandátu poslaneckého prieskumu sa to rozhodol vyšetrovať. Viera v zlovoľné spiknutie diabolských mimovládok s vedením základnej školy spolu s pocitom pôsobenia nad zákonom tvoria prinajmenšom nebezpečnú kombináciu.

Na videu, ktoré na stránke ĽSNS zverejnil Kuracina vidieť riaditeľku základnej školy, Zuzanu Sedláčekovú, ako pokojne a ústretovo odpovedá na otázky. Pani riaditeľka si nepamätá rozpis na týždeň, musí sa dívať do kalendára, pretože táto informácia nie je natoľko dôležitá aby ju držala v hlave. Neskôr pokojne súhlasí s tým, že teda zmení program a deti budú robiť niečo iné, s čím bude pán Kuracina súhlasiť. No komentáre ĽSNS pôsobia úplne opačným dojmom. Podľa nich si mimovládne organizácie najali riaditeľku základnej školy aby prostredníctvom prezliekania sa za opačné pohlavie uplatňovala zlovestný plán sociálneho inžinierstva a ovplyvnila sexualitu detí. Ak dokážu tieto mimovládky presadiť niečo takto efektívne, ich schopnosti v našom tápajúcom školstve potrebujeme ako soľ.

Zarážajúcim faktom je aj ako pristúpili páni Mora a Kuracina k problému. Vyrastal som v učiteľskej rodine a preto by som vedel hodiny hovoriť o problémoch a náročných rozhovoroch ktoré mávajú učitelia na základných školách s rodičmi. Od známok, cez školské výlety až k rómskym spolužiakom, je prirodzené, že rodič chce chrániť svoje dieťa. Pán Kuracina, mestský poslanec, však nešiel za riaditeľkou z titulu rodičovstva, ale použil svoj mandát na legitimizáciu presadzovania jeho interpretácie spravodlivosti či zákona.

Žiaci si v študentskom parlamente po rozhovore s výchovnou poradkyňou zvolili aktivity, ktoré chceli počas týždňa robiť. I keď limitovane, išlo o formu demokracie, čo páni poslanci nerešpektovali a rozhodli sa urobiť si skorú kampaň na vymyslenom prípade, pretože oni rozhodujú, čo je zákon, podobne ako pri hliadkach vo vlakoch. Podľa mňa je toto nebezpečnejšie pre deti než prezliekanie sa za opačné pohlavie.

Kotlebovci pritom vôbec nerozumejú, čo je to rodová rovnosť. Na Slovensku akékoľvek skloňovanie ihneď dostane nálepku neoliberalizmus či neomarxizmus a zaobchádzanie pripomína Kladivo na čarodejnice. V skutočnosti sa téma rodovej rovnosti vôbec nemusí týkať LGBTI, ale najmä očakávaní, ktoré spoločnosť vytvára pre pohlavia. Tieto očkávania limitujú možnosti ľudí, ktorí majú záujem o kariéru mimo spoločenských očakávaní pre ich pohlavie. Prejavom rodovej rovnosti by napríklad bolo, ak by sa syn pána Kuracinu aj napriek značnému množstvu pištolí okolo seba nechcel stať obchodníkom so zbraňami ako jeho otec, ale ošetrovateľom či vychovávateľom v škôlke a bolo by mu to umožnené bez spoločenského odsudzovania.

V praveku a nedostatkovej ekonomike sa samice starali o reprodukčnú sféru, teda zabezpečovanie potomstva, a samci o sféru produkčnú – zabezpečovanie potravy. Bolo to prirodzené, keďže kvôli vysokej novorodeneckej úmrtnosti museli mať ženy na bezpečné zachovanie rodu veľké množstvo detí a teda nemali čas na nič iné. Dnes, vďaka pokrokom v medicíne a existencii verejného školstva, ženy nemusia stráviť všetok čas v plodnom veku iba rodením a staraním sa o deti. Limitovanie ich pôsobenia na reprodukčnú sféru je zlé pre rozvoj celej spoločnosti, pretože nevyužívame schopnosti polovice nášho obyvateľstva.

Apokalyptický deň prezliekania sa za opačné pohlavie bol naplánovaný na dnes. Ostáva dúfať, že si z tohto týždňa deti odnesú niečo iné, než že muži v zelených polokošeľach sú nad zákonom.

Teraz najčítanejšie