Bavorské zámky s Turancarom

Ľahké zavádzanie
Prvý deň bol venovaný ceste do Bavorska, Hitlerovmu Orliemu hniezdu a jazeru Koningsee. Cesta prebiehala bez komplikácií, k Hitlerovmu Orliemu hniezdu sme sa dostali presne včas. (Bez ohľadu na to, že to je len skutočne preceňovaná horská chata, chcel som ho vidieť. Videl som a utvrdil som sa v tom.) Po prehliadke sme sa presunuli k jazeru. V itinerári bola uvedená fakultatívne plavba loďou. Tí, ktorí sa na plavbu chystali a tešili, boli sklamaní. Nedá sa to stihnúť. Nijako. Ak sa na zájazde nájdu ľudia, ktorí majú zaplatenú i večeru (čo sa so 100 % pravdepodobnosťou nájdu vždy), musí nasledovať presun do hotela vzdialeného tri hodiny cesty a mal by sa stihnúť príchod o 20.00, keď sa podáva večera. To je problém už i bez plavby loďou. Ak to nestihnete (my sme prišli až o 21.00), vypočujete si na adresu nezodpovedných turistov zopár šťavnatých nemeckých nadávok od hotelového personálu. Ak teda pôjdete s Turancarom na zájazd, ktorý sa volá Bavorské zámky, na plavbu loďou po jazere Koningsee rýchlo zabudnite. Pre mnohých je to nepodstatný detail, niektorí sa na tú plavbu naozaj tešili a boli sklamaní, keďže neexistovala nijaká reálna možnosť užiť si ju. Turancar ju dal do programu úplne zbytočne, a tým hneď prvý deň sklamal niekoľko klientov. Niečo, čo sa nedá stihnúť, by sa do programu jednoducho dávať nemalo.

Ubytovanie – najväčší fail
Hotel, v ktorom budete ubytovaní, leží na križovatke dvoch ciest. Jednej hlavnej, jednej vedľajšej a kolorit dopĺňa benzínka. Ak budete mať šťastie, dostanete izbu bez balkóna s výhľadom na vedľajšiu cestu, ak menšie, na hlavnú, a ak sa vám bohovia obrátia chrbtom, tak izbu síce s balkónom, ale hneď vedľa pumpy. Doslova. Ak natiahnete ruku, dotknete sa jej rozsvietenej strechy. Tá svieti celú noc, autá jazdia celú noc. Škrípu brzdy, gumy pri rozbiehaní a toto všetko je sprevádzané neutíchajúcou hlasitou vravou. Samozrejme, môžete si zatvoriť v noci okno i dvere, v tom prípade síce nebudete počuť nič, pri vyšších teplotách sa tam udusíte. Úplný bonbónik na záver zažijete, keď sa v noci zobudíte na čudný hukot a pochopíte, že chyžná vysáva. Fakt, o polnoci. Jediné, čo potešilo, boli široké, mäkké a pohodlné matrace.

Hotelová strava pozostáva väčšinou z Liptovskej (rozumej múčnej) salámy v jej nekonečných variantoch, čiže Liptovská s kápiou, olivami, bylinkami, syrom a podobne. Zriedkavo sa nájde i trvanlivá. V prípade, ak sa Liptovská minie. A syry. Tiež asi dva druhy. A vajce natvrdo. Na zeleninu a ovocie zabudnite. Na doplnenie máte ešte cereálie a pomerne dobré džemy. Situáciu zachraňujú teplé žemle. I celozrnné. Ak si myslíte, že jedlo sa obmieňa, tak nie, každý deň budete mať to isté. Úplne to isté. Ani jedna jediná zmena. Fakt. I tie dva džúsy a horká káva sú rovnaké.

Ak budete mať kvôli vstupom naplánovaný odchod z hotela skôr, nečakajte, že vás aj skôr pustia na raňajky. Nie. Tie sú o siedmej ráno a basta. Ak budete chcieť vstúpiť do jedálne o 3 minúty sedem, keďže vidíte, že sa tam už nič nedeje a obsluha (jedna pani, každý deň tá istá, niečo ako Liptovská saláma) sa tam len tak tmolí, vyhodia vás z jedálne. Bez pardonu. Ešte nie je predsa sedem. Neviete, či je to skutočne tá nemecká dokonalosť a precíznosť, alebo ide o ľudskú hlúposť a stupiditu a aroganciu majiteľov hotela.

Keď si neviete celkom dobre predstaviť, ako vyzerajú zombíci, treba sa ubytovať presne v tomto hoteli. Chyžná, obsluha v jedálni a vraj i majiteľka hotela. Vyzerali, akoby ani nežili, mátožne sa pohybovali po chodbách, síce pozdravili, ale bez elánu, energie a úsmevu. Bledé zachmúrené tváre motajúce sa niekde na rozhraní dvoch svetov. Možno preto bol problém dohovoriť sa na skoršom otvorení jedálne. Išiel z nich strach. Jeden pokus a dosť. Báli ste sa, že keď to na nich budete skúšať, uhryznú vás. A vy už nikdy nebudete môcť zaspať. A budete mať chuť na ľudské mäso. Také echtovné. Nie na parizer.

Ubytovanie je najväčšia slabina celého zájazdu. Hotel situovaný úplne zle, personál nepríjemný, strava biedna. Viem, prečo je to tak, ale nie som si istý, či je to správna cesta, ako si udržať klienta.

Silné stránky zájazdu
Nabitý a pestrý program. Ak sa viete povzniesť nad skutočne zlé ubytovanie, z tejto poznávačky budete mať radosť. Uvidíte veľa. Navštívite hrady a zámky Ľudovíta II., prejdete sa po rokline Partnachklamm (tá je skutočne krásna), predsa len zažijete plavbu loďou, keď sa budete prepravovať k zámku Herrenchiemsee, ktorý leží na ostrove. Získate mnoho zážitkov za celkom rozumnú cenu.

Skutočne výborná a nadupaná sprievodkyňa. Ústa sa jej nezastavili od rakúskej hranice. Dostanete aj informácie, ktoré nepotrebujete. Porozpráva vám o všetkom, obšírne a zrozumiteľne. Vysvetlí vám súvislosti, porozpráva pikošky, o ktorých sa možno nikde v oficiálnych materiáloch nedočítate.

Na koho sa nemyslí
Tí, ktorí nemajú objednanú večeru v hoteli, majú jednoducho smolu. Buď uvidia všetko, čo ponúka zájazd, alebo sa niekde odpoja a pôjdu sa najesť. Alebo sa prestravujú na pumpách a rôznych kioskoch, alebo vydržia až do večera a jedlo si kúpia až v hoteli. Počas dňa a plne nabitého programu sa jednoducho nemyslí na nákup bežných potravín a zástavky niekde v supermarketoch. To je ale práve daň za bohatý program, ktorý pre vás cestovka pripravila.

Záver
I keď som sa i s ďalšími piatimi spolucestujúcimi druhý deň ráno zaprisahával, že s Turancarom nikdy viac, nakoniec to nebolo také strašné. Výborná Marta Dolinská a skvelý program vyvážili určité nedokonalosti v organizácii. Navštívil som s niekoľkými cestovkami viacero krajín, logisticky omnoho zložitejších, napriek tomu som bol spokojnejší. Ja s Turancarom už zrejme nepôjdem, ale vás odhovárať nebudem. Dalo sa to prežiť a zážitky, ktoré absorbujete na Bavorských zámkoch, za trochu tej nepohody možno stoja.