Berieme
iba niekde.
~ ~ ~
Berieme
zvláštne podelený svet.
Aj keď len nežijeme,
ako si to predstavuješ,
vzpínajúc ramená
sviečkami,
málokto nezabúda
príčiny, následky,
verše,
a keď oplývame motívmi…
*
Na týchto
chladná jarná vôňa
Z Tvojich hviezd
hneď trochu iná
je matéria
na krémy, na diamant,
do každej z lámp
krok nekazíme od cieľa.
~ ~ ~
Nie si nikde,
iba niekde,
a aj v mojom srdci
dýchame lásku.
Bez rámu zakvitnuté
jarné otázky
vytrhli od strachu.
Pozdvihujú radosť
nad svoju silu.
~ ~ ~
Máš slová
na dotyk duše.
Trochu plnšie
trochu rastiem.
Ako prenikáš
môj svet,
ako plynieme
v sebe,
*
naučili sme sa
ustáť veci na nohách.
Je raj
Na hojdačku a balans,
na pár,
nie na rad
tešíme sa,
ako sa najskôr tešili z nás.
~ ~ ~