Blog
utorok

Beszéljünk iskoláink jövőjéről

Témy týždňa 6. 11. 2017 – 12. 11. 2017 | Odborári sa o vyššie platy handrkujú medzi sebou • Slovenská komora učiteľov sa postavila za Učiace sa Slovensko • Machala na ministerstve po mesiaci skončil • Nedostupnú dopravu zdarma do žilinských škôl kritizuje aj ombudsmanka

Zdroj fotografie: Vernisáž výstavy Beszéljünk iskoláink jövőjéről (Hovorme o budúcnosti školstva)

Výrok týždňa

„Triedy by nemali byť rozdelené tak, že šikovní sem a hlúpi tam, nemali by sa na nás pozerať pohŕdavo, mali by sa zaoberať každým rovnako.“

žiak 9. ročníka základnej školy v Komárne
z vernisáže výstavy Hovorme o budúcnosti školstva | 10. 11. 2017

 

Výber z udalostí

• Nezisková organizácia Tandem v uplynulých dvoch rokoch zorganizovala sériu workshopov o budúcnosti vzdelávania na Slovensku pre deti aj dospelých v maďarčine. Obohatila nimi výstupy z workshopov kampane Chceme vedieť viac, ktoré občianske združenie Nové školstvo spolu s partnerskými organizáciami realizovalo v rokoch 2014 a 2015 v slovenčine. Výstava inovatívnych myšlienok a kreatívnych nápadov, ktorá z workshopov vzišla, je inštalovaná v sídle Csemadoku v Nových Zámkoch do 20. novembra 2017.

• V úvode uplynulého týždňa sa v médiách objavili informácie o tom, že Konfederácia odborových zväzov (KOZ) v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2018 navrhla zvýšenie platov zamestnancom štátnej a verejnej správy o 4,8 %, s výnimkou učiteľov vysokých a regionálnych škôl, ktorí neboli do zmluvy zahrnutí.

Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) vyjadril ostrý nesúhlas. „Žiadame, aby bola do procesu kolektívneho vyjednávania zaradená aj požiadavka na valorizáciu tarifných platov pedagogických a odborných zamestnancov (...) minimálne vo výške, ktorú garantuje programové vyhlásenie vlády,“ povedal vedúci úradu školských odborárov Juraj Stodolovský.

• Školskí odborári považujú vynechanie učiteľov zo zmluvy za hrubé porušenie princípu solidarity v rámci KOZ. Predseda OZPŠaV Pavel Ondek zároveň vyzval, aby na najbližšom sneme školskí odborári požiadali o hlasovanie na vyslovenie nedôvery prezidentovi KOZ Jozefovi Kollárovi.

Uprostred týždňa Rada predsedov KOZ napokon rozhodla, že do návrhu kolektívnej zmluvy budú predsa len zahrnutí aj pedagogickí a odborní zamestnanci regionálneho školstva a vysokých škôl. Od vlády tak budú žiadať navýšenie platov o 6 % tak, ako stanovuje programové vyhlásenie vlády.

• Platy učiteľov na Slovensku hodnotí aj Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2017, ktorý Európska komisia zverejňuje každý rok. Konštatuje v ňom nielen nedostatočné finančné ohodnotenie učiteľov, ale aj nízku atraktivitu profesie a slabo financované vzdelávanie na všetkých úrovniach.

• O výdavkoch štátu na vzdelávanie a vedu v budúcom roku bude parlament rokovať na najbližšej schôdzi. Aj keď sa v rámci regionálneho školstva majú navýšiť výdavky o 4 milióny eur, celkovo bude mať rezort k dispozícii o 70 miliónov eur menej než v tomto roku.

Reformné zámery Učiaceho sa Slovenska (UsS) sa do rozpočtu zrejme nepretavia.

 Slovenská komora učiteľov (SKU) vyjadrila koncom týždňa podporu dokumentu Učiace sa Slovensko (UsS) a vyzvala k jeho realizácii. „Žiadame, aby sa program (...) začal realizovať v čo najkratšom čase ako prioritný apolitický dokument, nevyhnutný pre efektívne fungovanie a rozvoj školstva na Slovensku,“ vyhlásila komora.

Zároveň SKU nesúhlasí s tým, že reformný materiál je nerealizovateľný v podobe, v akej bol odovzdaný expertným tímom ministerke školstva Martine Lubyovej (nom. SNS). „Neustále odkladanie termínu realizácie programu (...) vníma odborná i laická verejnosť s veľkým znepokojením a vyhodnocuje to ako neochotu vlády a parlamentu pristúpiť k uskutočneniu konkrétnych krokov vedúcich k záchrane školstva na Slovensku,“ dodala SKU.

Kritický blog na adresu KOZ a školských odborárov uverejnila Iniciatíva slovenských učiteľov. Jej zástupca a zároveň šéf SKU Vladimír Crmoman koncom týždňa poskytol rozhovor, v ktorom skritizoval reformnú nečinnosť vlády.

 UsS odovzdali experti ministerke Lubyovej už pred mesiacom. V súčasnosti sa má vytvárať expertná skupina na premenu dokumentu na Národný plán rozvoja výchovy a vzdelávania.

Jeden zo spoluautorov reformného dokumentu Ivan Juráš na margo jeho realizácie skonštatoval, že „kým nebude známy prioritizovaný dokument na desať rokov a akčný plán na dva roky, nebude ani známe, čo sa dá počas ostávajúcich rokov volebného obdobia realizovať.“

Podľa ďalšieho spoluautora, Juraja Vantucha, Slovensko nerobí reformy, len zmeny a hlbokú reformu nemožno robiť v chvate a kompromisne podľa tlaku vplyvných.

Poslankyňa Zuzana Zimenová, ktorá s tímom spolupracovala v úvodnej fáze pri tvorbe téz, dodala, že neverí v realizáciu ani polovice opatrení UsS do konca funkčného obdobia tejto vlády.

• Jednou zo zmien, ktoré UsS navrhuje, je aj zavedenie povinného vzdelávania pre žiakov od 5 rokov. Ide o návrh, ktorému už pred týždňom vyjadrili podporu aj ministerka Lubyová a splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd).

Mimoparlamentné KDH na margo návrhu skonštatovalo, že ide o nekoncepčný krok, ktorý deťom z osád nepomôže a situáciu nerieši. Strana vo svojom volebnom programe navrhovala zmenu povinnej 10-ročnej školskej dochádzky na povinné vzdelávanie a jeho predĺženie od 6. do 18. roku.

Čo ohľadom ranej starostlivosti a predškolskej prípravy navrhovali iné strany, si môžete pozrieť v našom prehľade volebných programov tutu.

• Inou čiastkovou témou, ktorej sa UsS taktiež dotýka, je výučba etiky a náboženstva v školách. Dokument navrhuje zvážiť zrušenie alternácie predmetov etická výchova a náboženská výchova a zaviesť etickú výchovu ako povinný predmet pre všetkých žiakov.“ (s. 59) Podľa dokumentu je výber medzi etikou a náboženstvom v školách prekonaný a dnes tieto dva predmety netreba stavať do protikladu, pretože v skutočnosti nie sú alternatívou jeden k druhému. Podporu takémuto návrhu v blogu vyjadril Ivan Balluch.

• Prvé výsledky kontroly prerozdeľovania eurofondov na vedu a výskum podľa Denníka N obsahuje čiastková správa, ktorá opisuje administratívny postup vyhodnocovania žiadostí. Podľa správy došlo pri hodnotení k takmer 40 pochybeniam, 30 z nich bolo závažných.

Tieto zistenia dopĺňajú informácie z kontroly Najvyšším kontrolným úradom SR. „Naše zistenia vo vzťahu k Výskumnej agentúre poukazujú na vážne systémové nedostatky, absenciu vnútornej kontroly a veľkú mieru subjektivizmu v procese prípravy, ako aj realizácie výziev,“ uviedla hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. Kontroly NKÚ ešte ukončené nie sú. S nimi súvisiace podozrenia z korupcie prešetruje aj Národná kriminálna agentúra (NAKA).

 Rozhodovanie o prerozdeľovaní eurofondov v školstve bolo na pretrase aj v súvislosti so zmenami

organizačnej štruktúry ministerstva. Dnes už bývalý generálny tajomník služobného úradu Lukáš Machala sa mal pokúšať dostať eurofondy do svojej pôsobnosti. Ministerka Lubyová to poprela.

Na stredajšie rokovanie vlády prišlanávrhom na odvolanie Machalu z funkcie. Po rokovaní skonštatovala, že šéf služobného úradu odchádza na vlastnú žiadosť. „Keby neodišiel sám, tak by na ministerstve pôsobil doteraz,“ doplnila ministerka.  Machalu, ktorý bude naďalej poradcom predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS), vo funkcii vystrieda Mario Schrenkel.

„Na prvom mieste je pre mňa to, aby ministerka školstva a celý rezort v pokoji mohli plniť svoju prácu a náš politický program. Nebudem sa zúčastňovať na škandalizácii ministerstva a živiť snahu niektorých médií účelovo diskreditovať moju osobu,“ uviedol Machala v súvislosti so svojim odchodom po mesiaci pôsobenia vo funkcii. O tom, čo jeho prípad vypovedá o samotnej ministerke, uvažovali komentátori Peter Schutz (tu) a Peter Morvay (tu).

 Vedenie mesta Žilina čelí kritike za nezabezpečenie dopravy detí zo sociálne znevýhodňujúcich podmienok do škôl. Žilinské zastupiteľstvo prednedávnom schválilo bezplatnú dopravu pre všetky deti, no mohli ju využívať len tie, ktorých rodičia platia poplatky za odpad.

Počas zasadnutia zastupiteľstva, na ktorom sa schvaľovala zmena, primátor Žiliny Igor Choma (Smer-SD) vyhlásil, že bude rešpektovať rozhodnutie poslancov. Nakoniec však uznesenie nepodpísal.

Krok primátora kritizovala verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, ktorá skonštatovala, že dochádza k nerovnému zaobchádzaniu s deťmi a podkopáva to prácu učiteľov aj sociálnych pracovníkov. Podľa Zuzany Števulovej z Ligy za ľudské práva situácia v Žiline pripomína minulý režim, ktorý za chyby rodičov trestal aj ich deti.

Vysokú nerovnosť šancí vo vzdelávaní, ktorá súvisí so socioekonomickým zázemím žiakov, opätovne kritizovala aj Európska komisia v už spomínanom Monitore 2017. Komisia okrem toho konštatuje, že v slovenskom školstve pretrvávajú aj veľké regionálne rozdiely.

 

Všimli sme si

• To, že dnešní mladí ľudia nezažili komunizmus a nepocítili tak „na vlastnej koži, aké to bolo," pretavil Stredoškolský parlament v Trnave do Festivalu slobody. Uskutočňuje sa od 13. do 17. novembra a zahŕňa debaty, výstavy a prednášky na viacerých miestach v centre Trnavy.

• O tom, ako sa môže chlapec s Aspergerovým syndrómom vyrovnávať s vlastným znevýhodnením, študovať na základnej škole, a pritom pomôcť budovať úspešný start-up, rozprával Matej Hošek so svojou mamou v rozhovore pre DVTV.

 

 

• Rada mládeže Slovenska (RmS) organizuje dvanásty ročník ocenenia Most 2017, ktoré môžu získať mladí ľudia, neziskové organizácie a iniciatívy, ktoré svoju činnosť venujú deťom a mládeži. V kategórii Projekty roka možno aj hlasovať, videá nominovaných si môžete pozrieť tu.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|