Sirotinec slečny Peregrinovej mohol byť kultom, keby nevznikol po Harrym Potterovi

Keď som sa pred pár rokmi začítal do románového debutu amerického autora Ransoma Riggsa s názvom Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej, mal som taký mierne rozčarovaný pocit. Nepodkutý súčasnými trendmi literatúry fantasy som totiž akosi nedokázal celkom spracovať rozpor medzi očakávaním a skutočnosťou.

Zaujala ma totižto úvodná rovina príbehu, založená na spomienkach starého otca Abrahama Portmana, ktorý počas druhej svetovej vojny na území nacistami okupovaného Poľska stratil všetkých príbuzných. Domovom vojnovej siroty sa potom stal neobyčajný sirotinec na území Walesu, ktorý obývali ešte podivnejší obyvatelia.

Myslím si, že rukolapným dôkazom o originálnosti príbehu je aj fakt, že okamžite po vydaní prvej knihy sa rozpútala v Hollywoode búrlivá aukcia o filmové práva, v ktorej zvíťazila spoločnosť 20th Century Fox, pričom filmová adaptácia knihy bola zverená filmovému mágovi Timovi Burtonovi.

Ransom Riggs však na svoj debut nachytal aj množstvo bežných čitateľov, a to aj kvôli tomu, že vsadil na bizarnosť a panoptické postavičky, pričom aj samotná kniha je doplnená o ilustračné čierno-biele fotografie, zobrazujúce osadenstvo výchovného zariadenia uvedeného aj v názve knihy. Fotografie sú podľa príbehu aj súčasťou pozostalosti starého pána Abrahama Portmana, čím sa stanú súčasťou deja a očaria aj románového vnuka Jacoba.

Ten sa po smrti starého otca rozhodne navštíviť miesta, ktoré sú späté s dedkovou tajomnou minulosťou, a tak na kopci, nad mestečkom Cairnholm objaví ruiny sirotinca, o ktorom miestni obyvatelia vedia iba toľko, že bol počas vojny zbombardovaný nacistami a jediným preživším bol mladý muž, ktorý bol rozhodnutý pomstiť nielen svoju pôvodnú židovskú rodinu v Poľsku, ale aj tú novú, ktorú pochovali trosky azylového domova.

Na tomto mieste sa otvára druhá rovina príbehu, postavená na žánrových znakoch literatúry fantasy. Azylantmi sirotinca sú totižto deti s výnimočnými schopnosťami, ktoré sú vraj skrytou vetvou ľudstva, tzv. krypto sapiens. Dokážu sa pohybovať v rôznych časových slučkách, a aj preto sa mi darí unikať pred bytosťami (Nemŕtvymi) z temných zákutí sveta, ktoré v časovej slučke z obdobia druhej svetovej vojny slúžia nacistickým záujmom, respektíve sú nacistami samými.

„Tie obludy navlečené do vojenských uniforiem boli stokrát horšie od zvierat, obludnejšie než Bezduchí, ktorých ovládali. Nemŕtvi totiž vládli rozumom – no svoju inteligenciu a tvorivosť použili len a len na to, aby zničili svet. Aby všetko živé zmenili na mŕtvy kus hmoty. A prečo? Iba preto, aby oni mohli žiť o čosi dlhšie. Aby získali o čosi viac moci na svetom okolo seba a ostatnými stvoreniami, ktoré v ňom žijú a na ktorých im tak pramálo záleží“.

Do takejto slučky padne aj maloletý Jacob a tým sa pre súčasnosť a realitu stane strateným. Po napadnutí nacistami sa spolu s podivnými obyvateľmi sirotinca vydáva na útek pred Bezduchými a Nemŕtvymi. Začína sa druhé pokračovanie príbehu, ktoré vyšlo pod názvom Bezduché mesto, pričom musím podotknúť, že bez prečítania prvej knihy nedáva celkom zmysel.

Ransom Riggs v tomto románe ešte viac využíva fotografický materiál, ktorého už samotný pôvod vyvoláva rozčarovanie. Zobrazujú totižto často veľmi eskapické bytosti a veci, pričom sa zdá, že fotografie boli spúšťačom aj autorových tvorivých asociácií. Každá ďalšia fotografia je akoby smerovou tabuľkou k ďalšiemu vývoju príbehu a generuje vždy ešte fantastickejší obsah.

Prvky fantasy sú samozrejme pre autora prostriedkom na predstavenie klasického zápasu dobra so zlom, svetla s temnotou, no zároveň slúžia ako stavebný materiál na vystavenie alegórie o inakosti a konfliktoch, ktoré odlišnosti vyvolávajú v každej majoritnej spoločnosti.

Neobyčajní nie však sú prenasledovaní iba Nemŕtvymi, ale celé stáročia ich démonizujú aj ich Obyčajní susedia. Je preto celkom pochopiteľné, že autor zasadil väčšinu deja do časových slučiek druhej svetovej vojny, keďže práve v tomto období dosiahla xenofóbia tie najobludnejšie rozmery.

Young adult literatúra (literatúra pre mládež alebo dospievajúcich) s prvkami fantasy je možno dobrá cesta ako poukazovať na tienisté historické epochy ľudskej spoločnosti, otázne však je, nakoľko súčasní čitatelia dokážu identifikovať inotaj v prozaických textoch.

Verím, že túto schopnosť nestrácame ani v modernom veku, a ak by s tým predsa len bol problém, stále to môžu zachrániť filmári. Filmová adaptácia prvej knihy Ransoma Riggsa prichádza do kín už v septembri 2016.

 

 

Ransom Riggs: Bezduché mesto, Vydavateľstvo: Plus, 2016, Séria: Neobyčajné deti slečny Peregrinovej