Bicykloval som sa Kotlebovským detským táborom

Nedávno sme sa s kamarátmi bicyklovali popri Oravskej priehrade. Po náročnom stúpaní poľnými kopcami sme sa na záver cyklotúry konečne spustili lesnou cestou dolu do malebnej dedinky Ústie nad Priehradou. Tmavá lesná cestička sa napája na betónku na okraji obce, kde les spájajú s dedinou staré, a podľa miestnych donedávna aj opustené drevené chatky. Pri posledných stromoch mi kamarát ukazujúc dopredu k chatkám šepkal: „Pozri, tu majú Kotlebovci zorganizovaný detský tábor“.

Hneď ako sme vystrčili nos z lesa nás pri prechode na betónku spozorovali „animátori“ tábora, odetí v zelených straníckych tričkách so znakom Hlinkovej gardy. S otázkou čo tam chceme, lebo oni majú prenajaté tie pozemky a nemáme tam čo hľadať. „Dobre dobre, len prechádzame“ odpovedám slušne, no krátko, uvedomujúc si hrubé oslovenie a nemilý pohľad. O pár minút sme zistili, že môjmu kamarátovi pri prechode z lesa po hrboľoch vypadol mobil a museli sme sa vrátiť späť.

Pri návrate ma už na začiatku kempovej oblasti zastavoval jeden z organizátorov tábora, ktorému som sa predtým slušne pozdravil, a to reakciou takou, že mi chcel zachytiť riadidlá bicykla, načo som mu s úsmevom odpovedal, že ma z neho hádam nechce zhodiť a že sa len vraciame po stratený telefón. Po chvíľke som ho našiel a opúšťal som les s poltuctom podozrievavých a nie moc priateľských pohľadov zvyšku organizátorov, ktorí povyliezali zo svojich chatiek zrejme v reakcii na cyklistických votrelcov.

Večer, keď sme už oddychovali po namáhavom dni, som si skúšal predstavovať rôzne metódy ako deťom nepriamo, zábavným programom, vsugerovať rasovú nenávisť a veru, nebolo to veľmi ťažké. Aj keby tým deťom nepodnecovali priamo nenávisť k iným rasám, stačí, že tie deti si budú spájať sociálizáciu a príjemné prázdninové zážitky s touto skupinou, čo v nich aj vo vyššom veku môže podvedome vyvolať náklonnosť k tejto partii. V smutnej nálade som sa spýtal kamaráta, čo môže viesť rodičov k tomu, aby dali deti do tábora fašistom. „Mišo, tie deti sú z rodín, ktoré žijú z minimálnej mzdy a ten tábor majú zadarmo.“ Nič viac mi hovoriť netrebalo.

Bohužiaľ, týto ľudia naplnení hnevom a zlom sú len symptómom, príznakom chorého štátu, nie chorobou samotnou. A tak ako symptomatická liečba nie je taká účinná ako liečba príčiny, tak ani diskusie a boj proti fašizmu nie sú tak účinné ako vzdelávanie, integrácia a láska k deťom, a to najmä zo sociálne slabších rodín, ktoré sú najľahším cieľom tejto nenávistnej organizácie.

Tak ako to vravel už Gándhi, neskôr Martin Luther King a posledne aj Václav Havel, tak platí aj dnes: Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou. 

…byť dobrý, porozumieť, odpúšťať a pomôcť.

„Darkness cannot drive out darkness: only light can do that. Hate cannot drive out hate: only love can do that. I have decided to stick to love…Hate is too great a burden to bear.“ Martin Luther King Jr.