Denník N

Biskupi ECAV konali správne

Dôvod, pre ktorý je na stole táto „kauza“ je najmä ten, že vnútri Cirkvi existujú rôzne názory na to, ako by mala vyzerať Cirkevná diskusia a (žiaľ) asi aj poslanie Cirkvi samotnej. A dôvod tohto článku je, že by mal zaznieť aj názor druhej strany.

Napriek tomu, že mnohé veci sa dajú vytknúť nášmu cirkevnému vedeniu v ECAV (áno mnohé, ale o tom nie je podstata tohto článku), v tomto konkrétnom prípade sa zachovali tak, ako by sa Cirkevná autorita so zreteľom na svoju zodpovednosť, ktorá jej bola zverená, zachovať mala.

Pán Prostredník a ľudia, ktorí sa cítia pobúrení týmto „stredovekom“ a „cenzúrou“ jednoducho nechcú prijať objektívnu skutočnosť o ktorej predsa každý vie a ktorá je platná v rámci schválených mantinelov či už štátnej legislatívy (vzťah Cirkev-Univerzita, viď zákon o VŠ) alebo vnútro-cirkevnej. Tou skutočnosťou je, že Cirkev má právo zasahovať do záležitostí, týkajúcich sa jej duchovných (napr.: odňať kánonickú misiu) pokiaľ na to vidí dôvod. Nedošlo tu ku žiadnemu obmedzeniu slobody bádania, výskumu či tvorivej činnosti. Doc. Prostredník môže naďalej byť zamestnancom fakulty, produkovať vedecké články, verejne sa vyjadrovať či formulovať vlastné teologické východiská.

Ako uviedol v komentári na Denníku N aj Samuel Jezný (avšak s opačným pohľadom na vec), v šatúte EBF UK je jednoznačne napísané, že: „EBF UK zaručuje na svojej pôde slobodu vedeckého bádania, výskumu, vývoja, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a zverejňovania ich výsledkov pri zachovaní práva Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku udeliť a odňať poverenie na vykonávanie pedagogickej činnosti na fakulte.“. Cirkev vo vzťahu ku EBF UK, aj vo vzťahu ku doc. Prostredníkovi teda má bezpochyby nárok na takýto krok a ten je v takejto situácií úplne legitímny. Môžeme sa nanajvýš baviť o tom, či by to urobil niekto iný na mieste zboru biskupov ináč. To je celé. Akékoľvek osočovanie a prehlasovanie za cenzorov a spiatočníkov je podľa mojej mienky len prejav emócií bez reálneho základu, pretože pravidlá boli nastavené jasne a každý ich prijal s plným vedomím. Preto akýkoľvek apel na nespravodlivosť, prípadne nezákonnosť či neférovosť takéhoto kroku je len neznalosťou toho, aký je vecný stav situácie.

Ak nie sme stotožnení, či už ako občania, alebo ako člen(ovia) ECAV, s tým, ako sú nastavené mantinely fungovania cirkví a štátu, treba sa ozvať a žiadať aby sa stav vecí zmenil – napríklad cestou čiastočnej, či úplnej odluky cirkví od štátu. Alebo väčšou osobnou angažovanosťou a službou v Cirkvi samotnej. Ale vyčítať niekomu konanie v rámci platných noriem nie je na mieste. Navyše sa tu nedá baviť ani o nemorálnosti, či neetickosti takéhoto konania.

Dôvod, pre ktorý je na stole táto „kauza“ je najmä ten, že vnútri Cirkvi existujú rôzne názory na to, ako by mala vyzerať Cirkevná diskusia a asi aj poslanie Cirkvi samotnej. Je nepochybné, že existuje množstvo teologických názorov na kopu vecí, líšiacich sa rôznou mierou. Takéto veci sú preto často predmetom viac či menej ostrých diskusií aj vnútri Cirkvi. Do istej miery je takáto diskusia zdravá a potrebná (a často je na škodu veci umelo dusená a potláčaná).

Avšak Cirkev nie je na tomto svete preto, aby sa v maximálnej možnej miere prispôsobovala duchu doby, či najnovším spoločenským konsenzom. Povedané na tvrdo – Cirkev o niektorých veciach nediskutuje. Pretože diskusia nie je liekom na všetko. Tým je Pravda, ktorú Cirkev hlása. Môžeme napríklad diskutovať o forme hlásania Božieho Slova, ale nie o tom či to je potrebné. Môžeme sa baviť o fungovaní Cirkevného zboru, ale nie o tom, či vôbec Cirkevné spoločenstvá treba. Pravda nesená Cirkvou nám bola zjavená v osobe Ježiša Krista a v Božom spasiteľnom pláne pre človeka. Túto pravdu vyjadruje a ohlasuje Božie Slovo – Biblia. A táto Pravda je nemenná. V tom vidím „kameň úrazu“. Ten tkvie v tom, že existuje už dlhodobo teologický smer, ktorý relativizuje absolútnu autoritu Božieho Slova – tá sa musí prispôsobovať najnovším teologickým, či sociologickým výskumom, ktoré ale z povahy veci nemôžu priniesť absolútne objektívne a kvantifikovateľné závery.

Cirkev, jej vedenie, ale aj hlavy zborov, farári – to všetko sú Cirkevné autority, ktoré sú v Cirkvi potrebné a Biblia hovorí o úcte a rešpekte k týmto ľuďom, ktorým bola zverená duchovná zodpovednosť za vedenie spoločenstva kresťanov. Ale aj ich autorita pramení práve a len z toho, že svoj úrad zastávajú v autorite Božieho Slova. Ak nechceme aby do Cirkvi prišla absolútna erózia a rozklad, je úplne nevyhnutné pokladať Autoritu a celistvosť Božieho Slova – Biblie za niečo, čo je fakt a čomu sa treba bezpodmienečne podriadiť. Tu nastáva problém, ak Bibliu nepovažujeme kompletne za Božie zjavenie, ale začíname v nej identifikovať veci čo Božím zjavením sú a čo nie. A tak sa táto absolútna autorita zrazu presúva z Božieho Slova na človeka, ktorý určuje čo je správne a čo je nesprávne. Čo platí a čo neplatí. Ovocím takéhoto prístupu je to, že zo „skaly“ sa stane „piesok“ a z piesku nakoniec nezostane nič. Následne sa relativizuje hriech, filozofuje sa o podstate evanjelia, pričom tieto veci Ježiš Kristus aj apoštoli skrz Novú Zmluvu jasne identifikujú a vysvetľujú.

Docent Prostredník ale aj mnohí ďalší zástancovia tohto uvažovania sa tak ocitajú na veľmi šikmej ploche. Tu chcem pripomenúť, že ich názory a teologické pohľady nie sú predmetom kritiky len u inštitucionálnej vrchnosti ECAV (ktorá sa prejavila teraz tým že konala), ale aj medzi rádovými veriacimi či farármi, ale aj teológmi, ktorí sa s nimi nestotožňujú a nesie sa naprieč denomináciami. Nejde pritom o kritiku neopodstatnenú. Nikto predsa nevraví, že Bibliu treba vykladať bezhlavo, bez ohľadu na kontext doby. Avšak napriek tomu Biblia nesie duchovné pravdy ako Božia spravodlivosť, hriešnosť človeka, potreba pokánia či Božia nekonečná Láska a milosť, ktoré sú nemenné, večne platné a tvoria základ Kristovho Evanjelia. Ak sa tieto pravdy začnú obmieňať či fabulovať, je to zlé. Biskupi ECAV preto, nech je ich doterajšie počínanie akékoľvek, v tomto prípade postupovali presne tak, ako by človek nesúci pred Bohom zodpovednosť za učenie mnohých postupovať mal.

FOTO: SITA

Teraz najčítanejšie