Bizarné financovanie stavebných úradov – 1.časť

Cieľom tohto blogu je pomocou rôznych dát za jednotlivé samosprávne celky (kraje) naznačiť, že jednou z hlavných príčin preťaženia mnohých stavebných úradov je ich nedostatočné financovanie, ako dôsledok súčasného bizarného modelu. Pozrime sa spolu bližšie, ako to v stavebnej správe (ne)funguje.

Agenda stavebných úradov od zmeny režimu putovala od národných výborov, cez obvodné úrady životného prostredia až na obce/mestá. Keďže ide o štátnu správu prenesenú na samosprávu, mal by ju financovať štát (§ 5 ods.1 platného a účinného zákona o obecnom zriadení: „S prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky.”) Skutočnosť je, žiaľ, taká, že neposkytuje. A navyše štátna dotácia pre stavebné úrady je rozdeľovaná absurdne. Logika, že úrad, ktorý má viac práce (ak sa na jeho území intenzívnejšie stavia), potrebuje aj viac peňazí, nedostala ani len šancu. Pre lepšie pochopenie, ako je štátna stavebná správa financovaná, je potrebné uviesť zopár čísel. 

Nižšie zverejnené čísla vyplynuli z rôznych databáz, ktoré sa ku mne zhodou okolností dostali po ich zozbieraní viacerými zvedavcami z pomerne veľkej mimovládnej organizácie. Sú natoľko zaujímavé, že sa o ne musím podeliť (s ich súhlasom). Drobná chybovosť pri migrovaní dát od viacerých spracovateľov nie je vylúčená. Zo vzniknutých databáz po niekoľkých nenáročných výpočtoch vyplynuli mnohé zaujímavé zistenia.  Pri tvorbe jednej z databáz bolo oslovených 185 stavebných úradov takmer všetkých miest a niektorých väčších obcí. Z nich údaje poskytlo 144 úradov, čiže 78%. Z toho 107 miest, čo je 76% z celkového počtu 140, zvyšok 37 väčších obcí. Vzorka, z ktorej pri výpočtoch vychádzam, je nepochybne štatisticky významná. Všetky nižšie uvedené výpočty sú odvodené iba z poskytnutých dát.  

Jedným zo zdrojov financovania štátnej stavebnej správy na prvostupňových stavebných úradoch je dotácia zo štátneho rozpočtu, vo výške 0,93 € na obyvateľa (viac vo Vestníku č.1 z roku 2011, § 3 – tu). Ďalšími zdrojmi sú napríklad pokuty a správne poplatky. Niektoré stavebné úrady sú, snáď len výnimočne, financované aj „darmi” (o daroch viac – tu). Mnohé stavebné úrady sú financované na ťarchu rozpočtov samospráv, pretože dotácia od štátu nepokryje ani len mzdy, nehovoriac o ostatných nákladoch. Za rok 2015 bola zo štátneho rozpočtu mestám a obciam, vykonávajúcim prenesený výkon štátnej stavebnej správy (stavebným úradom) vyčlenená dotácia vo výške 5.035.809,57 €. Stavebným úradom zahrnutým do výpočtov uvedených ďalej v blogoch patrí spolu 3.380.022,48 €, čo je 67% z celkovej ročnej dotácie. Na túto časť dotácie sa pokúsim pozrieť z rôznych uhlov pohľadu.

Súčty dotácií pre stavebné úrady podľa samosprávnych celkov (krajov):

Napríklad ak sa dotácia od štátu vydelí počtom nevybavených spisov na stavebných úradoch (počet ku koncu roku 2015), v Bratislavskom kraji pripadne priemerne 137 € na jeden nevybavený spis, v Košickom kraji priemerne až 1.008 €. O 636 % viac. Rozdiel je priepastný.

Vyzerá, že sa „ľahšie” úraduje úradníkom v Nitrianskom kraji, s priemerným počtom 14 nevybavených spisov na 1 úradníka, oproti priemerným 51 nevybaveným spisom na 1 úradníka v Bratislavskom kraji. Takmer štvornásobne viac. Opäť výrazný rozdiel.

Ak dotáciu vydelíme počtom úradníkov, pripadá na 1 úradníka v Bratislavskom kraji priemerne 350 €/mesiac, v Prešovskom kraji až cca 710 €/mesiac. Čo je o 102% viac. Ide opäť o vysoký rozdiel, ak nemá mať logické opodstatnenie.

Súčty za samosprávne celky ukazujú, že stavebným úradom a úradníkom v Bratislavskom kraji nie je čo závidieť. Nielenže evidujú priemerne najviac nevybavených spisov na jedného úradníka, navyše štátna dotácia nepokrýva ani len mzdové náklady. Účet za túto „zábavu“ preto musia zatiahnuť samosprávne rozpočty. A to je závažný problém. Samsoprávne rozpočty na stavebnú agendu nemajú dostatočné príjmy, v čoho dôsledku sú stavebné úrady personálne a materiálne poddimenzované. Začarovaný kruh sa uzatvára – preťaženie úradov, prieťahy v konaniach, znižovanie kvality práce, vysoká fluktuácia zamestnancov, priestor pre korupciu atď.

Keďže ide o priemerné čísla za jednotlivé kraje, rozdiely medzi jednotlivými úradmi sú ešte výraznejšie.

Ak sa dotácia od štátu rozdelí počtom úradníkov pracujúcich na konkrétnych stavebných úradoch (nie podľa priemeru v krajoch), rozdiel medzi stavebným úradom s najnižšou a najvyššou dotáciou, v podiele na jedného úradníka, je viac ako 2.540 %-ný! Tiež rozdelenie dotácie na počet nevybavených spisov evidovaných na jednotlivých úradoch ku koncu roka 2015, čo je relatívnou veličinou pri posudzovaní zaťaženosti jednotlivého úradu/úradníka, ukazuje, že kým v jednej konkrétnej obci pripadne z dotácie 15 € na 1 nevybavený spis, v inej konkrétnej obci až 8.170 €, čo je viac ako 54.000 %-ný rozdiel! Ťažko sa mi hľadá čo i len vtipná poznámka k takýmto rozdielom.

Zdá sa, že počet obyvateľov nie je optimálnym menovateľom pri rozdeľovaní dotácie od štátu pre stavebné úrady. A počas posledných 12-tich rokov asi nikdy ani nebol. Iba konštatujem, že za celý ten čas si zjavnú nevhodnosť súčasného modelu financovania štát akosi nestihol všimnúť.

Niektoré úrady majú v porovnaní s inými podstatne, ale podstatne menej agendy, a súčasne dostávajú od štátu, v prepočte na úradníka, alebo na spis, podstatne viac peňazí. A to hovoríme až o niekoľko tisíc percentných rozdieloch. Logický záver (aj za predpokladu istých nepresností v údajoch poskytnutých úradmi) z uvedených čísel vyplýva jediný: NIEKDE PENIAZE ZÚFALO CHÝBAJÚ, KÝM NIEKDE SA JAVÍ PREBYTOK. Je najvyšší čas, aby sa kompetentní začali zamýšľať nad úpravami súčasného modelu financovania.

Štát si mädlí ruky, že stavebné úrady drží v opojení falošnou mocou iba za 5 miliónov € ročne. Vziať si kompetenciu prvostupňových úradov od obcí a miest späť pod “štátne krídla” nechce, lebo tuší, že z celkových nákladov na fungovanie stavebných úradov by sa mu zatočila hlava. Skutočné náklady dnes nepozná nikto. Štát hrá mŕtveho chrobáka, o situáciu na úradoch radšej nejaví žiaden úprimný záujem, aby sa nespokojné obce a mestá náhodou nezobudili. Je ako parazit nenápadne prisatý na mnohé samosprávne rozpočty, z ktorých sú úrady financované, hoci by mali byť financované zo štátnej peňaženky, keďže ide o štátnu správu prenesenú na obce/mestá.

Tí starostovia, čo dostávajú na fungovanie stavebného úradu (nespravodlivo) viac peňazí ako potrebujú, čušia. Nečudo. Ale tí štatutári miest a obcí, čo dostávajú peňazí málo, nepochopiteľne čušia tiež. Buď z nevedomosti (a práve tých by mohli nespravodlivé pravidlá financovania úradov zaujímať najviac), alebo z nezáujmu o širšie súvislosti. Alebo účelovo, len aby im štát tu ich fiktívnu moc povoľovať stavby nezobral, keby sa dožadovali vyšších dotácií. Výsledkom ale je, že mnohí úradníci a stavebníci sa z nefunkčných stavebných úradov môžu akurát tak zblázniť. A niet toho, koho by ich problém zaujímal a hľadal riešenia. Kto si myslí, že nový stavebný zákon je všeliekom, sa hlboko mýli.

Prepočtom dotácie od štátu podľa počtu úradníkov alebo počtu nevybavených spisov nebolo mienené ani len naznačiť, že by sa pri jej rozdeľovaní takýto model financovania v budúcnosti mal použiť. Uvedené prepočty však môžu poslúžiť ako podklad pre lepšie porozumenie súvislostí, napríklad s udalosťami pri intenzívnej výstavbe v Chorvátskom Grobe, keďže sa táto obec, asi nie celkom náhodou, umiestnila v ďalších výpočtoch na vrchole rebríčkov. Ďalšie zaujímavé čísla z jednotlivých stavebných úradov sa dočítate v ďalšom blogu (viac – tu). Z predbežných výpočtov mám odôvodnené podozrenie, že na mnohých stavebných úradoch „úradujú uvarené žaby”. Kto sú „uvarené žaby“ a kde je ich najvyšší výskyt, prezradím po Veľkej noci.