Blbec
Takto to predsa nemá byť…
Eva sa konečne vteperí do budovy, cestou po schodoch takmer vrazí do Zuzky. „Ahoj, moja, a ty takto na obed?“ Nepochopí, až po chvíľke jej zapne, pravé poludnie je už na spadnutie, kolegyňa naráža na jej príchod do práce. „Dnes mám nárok.“ „A to ako privilégiá?“ pokračuje v dobiedzaní vysoká štíhla žena. „Radšej utekaj do kancelárie, Vierka spomínala, že šéf sa ťa už nevie dočkať,“ pridáva dobrú radu pre spolupracovníčku. Eva sa usmeje a pokračuje vo výstupe po schodoch, dnes jej ten úsmev vôbec nejde k tvári, akoby to ani nebola ona. Takto to predsa nemá byť, úsmev je jej verný spoločník, všetci, čo ju poznajú to o nej vedia. Hm, vedia, nevedia, dnešok sa úplne pokazil, začalo to bez jej pričinenia.
Vojde do kancelárie, pozdraví, za stolom v rohu miestnosti sedí prsnatá blondína. Prevráti oči len čo ju zbadá, keby sem v jej neprítomnosti dali aspoň niekoho iného, veď táto nevie nič okrem predvádzania tých napumpovaných silikónov. Podľa všetkého je výber záležitosťou riaditeľa, on sám rozhoduje, ktorá kolegyňa ju zastúpi. Ešte ani bundu si nezavesila do skrine a už sa o zárubňu dverí opiera mohutný chlapík. „Hneď som vám k dispozícii, pán riaditeľ,“ s opatrnosťou v hlase povie Eva. Ešte aspoň chvíľku nemusel vyliezať, určite otváral dvere každú chvíľku, aby presne vedel, kedy príde.
„Tak poď, pozývame ťa na kávičku,“ svorne štebocú dievčatá z kancelárie na druhom poschodí. „Vďaka, ale dlho sa tu nemôžem zdržiavať, dole je po mne zhánka.“ Napriek časovým parametrom Eva zostala v príjemnej spoločnosti dlhšie ako plánovala, s dievčatami si jednoducho rozumie. A dnes sa skutočne potrebuje posťažovať, od včerajšieho večera sa na ňu valí jedna pohroma za druhou. Najprv plánovaná služobka manžela, potom náhle trampoty so svokrou a s malou to tiež nevyzerá ružovo, lekárka má podozrenie na zápal pľúc. Aspoň, že k nej dnes skočila mama, veľmi jej to nevyhovovalo, ale zariadilo si to. „Ty si to zas vychytala, stav sa na kávu aspoň pred koncom pracovnej doby,“ nabáda ju Silvia. „Možno,“ pousmeje sa Eva a vytratí sa z kancelárie. Veľmi dobre vie, že dnes je pre ňu každá minúta drahá, mamu potrebuje odbremeniť čím skôr, je to pre ňu taký „deň blbec“.