Denník N

Novela o nevere a láske, ktorej dominuje bledomodré ženské písmo

Podobne ako Stefan Zweig, aj Franz Werfel sa v pozícii rozčarovaného intelektuála ocitol uprostred tých najprudších európskych otrasov.


Franz Werfel – básnik, prozaik, dramatik a esejista, patril medzi najznámejších po nemecky píšucich autorov, ktorého intelektuálna mladosť bola spätá s literárnym svetom pražskej kaviarne Arco. Tu sa stretával s priateľmi ako Willy Haas, Ernst Deutsch, Max Brod či Franz Kafka.

Počas prvej svetovej vojny zakotvil na viedenskom vojenskom úrade, kde sa zase v tlačovom stredisku stretával s inými známymi autormi, medzi ktorých patril Reiner Maria Rilke, Robert Musil, Egon Erwin Kisch a v neposlednom rade Stefan Zweig.

Práve so spomínaným Stefanom Zweigom má veľmi výraznú spoločnú literárnu črtu, prameniacu v akomsi pocite odcudzenia a úzkosti zo zániku starého dobrého sveta. Rovnaké emócie sa zrkadlia aj v unikátnej Zweigovej autobiografii s názvom Svet včerajška. Podobne ako Zweig, aj Franz Werfel sa v pozícii rozčarovaného intelektuála ocitol uprostred tých najprudších európskych otrasov.

Ich životmi prehrmeli choroby vtedajšieho sveta, ktoré vyvrcholili v epidémie nacionalizmu, fašizmu, nacizmu, boľševizmu. Niečo z tohto Werfelovho údivu nad krízou Európy sa objavuje aj v jeho útlej novele s názvom Bledomodré ženské písmo, hoci hlavným motívom tejto prózy je skôr morálna zodpovednosť jednotlivca za vlastné konanie.

Je to dráma muža Leonidasa, žijúceho úspešný a bohatstvom obklopený život, a to aj napriek chudobnému pôvodu. Dvere do vyššej spoločnosti mu ešte v mladosti otvoril zdedený frak po židovskom spolužiakovi, ktorý spáchal samovraždu, lebo sa mal podľa Leonidasa natoľko dobre, že si mohol pre samovraždu zvoliť taký luxusný motív, ako je filozofický svetabôľ.

V zdedenom fraku sa hlavnému hrdinovi navždy zmení život. Odev je vstupenkou na spoločenské podujatia viedenskej smotánky, kde sa do neho zahľadí zámožné dievča Amélia Paradiniová. Svadbou s bohatou Viedenčankou sa Leonidasovi okamžite vydláždi cesta ku kariére a spoločenskému postaveniu.

Vo vnútornom monológu päťdesiatnika Leonidasa sa však dozvedáme o prázdnom živote tohto úspešného vysokopostaveného ministerského úradníka. Už v ranom manželstve si uvedomuje, že partnerka má nad ním nadradené postavenie a on je iba manipulovateľným vlastníctvom vlastnej manželky.

Voči tomuto stavu sa pokúsil vzoprieť už v 13. mesiaci manželstva, keď sa počas služobnej cesty, v nemeckom mestečku Heidelberg zblíži s Verou Wormserovou. O deväť rokov mladšia Vera je jeho neopätovanou študentskou láskou, no zrazu je tento mimomanželský románik natoľko intenzívny, že sa Leonidas zo strachu o stratu spoločenského statusu získaného legitímnym manželstvom, rozhodne pre zbabelý útek.

Milostný románik sa tak má stať iba zabudnutým hriechom z jeho minulosti, ktorý sa mu však pripomenie dvoma listami od ohrdnutej milenky. Prvý príde po troch rokoch od rozchodu a druhý až po ďalších pätnástich. Kým prvý list Leonidas zo strachu pred žiarlivou zákonitou manželkou zničí bez prečítania, druhý postaví adresáta pred ťažkú životnú dilemu.

Minulosť a prítomnosť sa pretnú v jednom dni, počas ktorého sa odohráva vnútorný zápas Leonidasa s vlastnou minulosťou. Druhý list je napísaný formálne a veľkorysým rukopisom, pričom adresát z neho mylne vydedukuje skutočnosť, s ktorou mal byť paradoxne konfrontovaný už po prečítaní prvého listu s bledomodrým ženským písmom.

Leonidas sa pripravuje na najväčšie priznanie vo svojom živote, no nakoniec na základe odhalených skutočností opäť zbabelo rezignuje, hoci sa dá aj na základe psychologického sujetu predpokladať, že ho to ešte viac prikvačí k samote a večnému smútku.

Hoci novela nedosahuje svojím rozsahom veľkosť už spomínanej autobiografie Stefana Zweiga, je z textu cítiť zármutok z nástupu otvoreného antisemitizmu v Európe pred druhou svetovou vojnou. Zo samotného jazyka zase vanie istý druh patiny, pričom už v roku pôvodného vydania novely (1941) musela byť medzi riadkami citeľná aj nostalgia za starými časmi, pod čo sa s určitosťou podpísala aj emigrácia manželov Werfelovcov do zámoria.

Novela je dostupná aj ako e-kniha.

 

Franz Werfel: Bledomodré ženské písmo, Vydavateľstvo: Premedia, 2016, Preklad: Veronika Deáková

Teraz najčítanejšie