Preverujú, či učebnica o konšpiráciách nie je plagiát

Nedávno vyšla kniha určená pre školy, ktorá má pomôcť rozoznávať vymyslené správy, konšpirácie, ktoré sa šíria po internete. Knihu Dôveruj, ale preveruj vydal Inštitút ľudských práv (IĽP). Autormi publikácie je riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher a Alena Krempaská.

Svoje mierne, alebo viac upravené pasáže, si v nej našli iní autori, ktorým sa to nepáči. Ako je to s autorstvom knihy, preveruje aj ministerstvo vnútra, ktoré knihu finančne podporilo.

V kapitole týkajúcej sa konšpirácií je časť prebratá od Matúša Ritomského. V kapitole o právnych aspektoch tejto problematiky sú použité texty Ireny Bihariovej z jej knihy z roku 2012 s názvom Cyberhate – nenávisť na internete. Mená oboch aj s ich dielami sú v zozname bibliografických odkazov na konci. Ritomský aj Bihariová to vzhľadom na rozsah ich textu, ktorý autori v knihe použili, považujú za nedostatočné.

„Učebnica o ´extrémizme na internete´ a protiprávnom konaní v online prostredí protiprávne vykradla texty iných autorov. Od slova do slova vykradli celé state, odstavce, podkapitoly z mojej knihy, bez unúvania sa uviesť dané časti ako citáciu. Hoci by sa to asi nedalo prekryť ani ako citácia, keďže rozsah prevzatých častí je enormný a tvorí značnú časť niektorých ich kapitol,“ píše Bihariová na Facebooku, kde porovnáva texty.

„Knihu pani Bihariovej citujeme celkovo v objeme šiestich viet (publikácia má 60 strán), z ktorých štyri sú úplne všeobecného charakteru, v hovorovej reči a podobné formulácie sa nachádzajú v rôznych článkoch a rozhovoroch. Dve vety sa týkajú extrémistických stránok a tie obsahujú kvalitný opis extrémistických webov, tieto sme pre preto z voľne dostupnej a šíriteľnej publikácie prebrali a použili,“ povedal pre blog hlavný autor publikácie Peter Weisenbacher. „Vzhľadom na to, že ide o brožúrku pre mládež, nie vedecký článok, či akademickú prácu, považujem za adekvátne uvedenie zdrojov na záver textu, kde samozrejme uvádzame aj túto publikáciu. Zvyšné texty, ktoré pani Bihariová, uvádza sú citácie zákona,“ dodal.

Použite svojich textov v publikácii považuje za problematické aj Matúš Ritomský. „Jedná sa o pomerne veľké celky, ktoré sú prakticky od slova do slova prebraté z mojich článkov,“ povedal pre blog Ritomský. Upozorňuje, že on texty písal ako dobrovoľnícku aktivitu, no stali sa súčasťou publikácie za peniaze ministerstva. Stačilo by mu, ak by ho autori požiadali vopred o súhlas s použitím textov, ktoré by boli jasne označené s odkazom na pôvodný zdroj. Riešenie žalobou zavrhol preto, že je presvedčený, že autorom publikácie zrejme išlo aj o dobrú vec.

Ministerstvo autorstvo preveruje. „Nakoľko sa pri preverovaní realizovaných aktivít v rámci tohto projektu objavili určité nezrovnalosti, ktoré zástupcovia IĽP nevedeli dostatočne vysvetliť, dohodli sme si osobné stretnutie, na ktorom očakávame ich vysvetlenie. Otázka neoprávneného zásahu do autorských práv iných autorov v publikácií, ktorá bola vydaná v rámci projektu, je jednou z nich,“ reagovalo pre blog tlačové oddelenie ministerstva vnútra.

Prečítajte si aj ďalšie články, v ktorých hodnotím prácu médií.