Denník N

„Boj“ proti radikálom po slovensky

Ak je cieľom vládnych a opozičných strán riešiť akútny problém nárastu počtu voličov radikálnych strán tak, že si ich „adoptujú“ prispôsobením si svojho politického portfólia a komunikácie, tak ich súčasné kroky sú správne!

          Len pred niekoľkými dňami sme si s pokorou uctili pamiatku obetí holokaustu. Toho holokaustu, ktorý patrí k jedným z najtemnejších bodov minulého storočia, ktorý priamo zasiahol aj našich predkov, ktorý priamo zasiahol celú Európu, dokonca celý svet.

          To, že sa táto čierna etapa histórie odohrala v minulom storočí, v nás možno nechtiac evokuje dojem lineárnej časovej diaľky, ktorá je nám už neosobne vzdialená, ako by sa odohrala vo vzdialenej galaxii mnoho svetelných rokov od nás. Ale skutočnosť je iná. Dnes medzi nami ešte prežívajú priami svedkovia a pamätníci tejto čiernej etapy 20. storočia. Viaceré rodiny v našom okolí sú priamo dotknuté stratou svojich blízkych rodín a priateľov. A to nepíšem o dejinách spred niekoľkých storočí, ale o nedávnej minulosti, ktorá sa odohrala len niečo pred viac ako 70-timi rokmi. Od holokaustu a 2.svetovej vojny nás delí len jeden ľudský život. Nie storočia. Nie svetelné roky. Len jeden  ľudský život, jedna generácia!

Preto považujem za najväčšiu ľudskú hlúposť, keď niektorí ( a je ich dosť aspoň na sociálnych sieťach) ospevujú, vzývajú, chvália vojnové Nemecko, jeho vodcu ako aj samotný holokaust. A to v dobe, keď ešte máme medzi sebou priamych svedkov 2.svetovej vojny. Obleje ma až neskutočná hrôza, ak si pomyslím, ako bude vojnové Nemecko ospevované v dobe, keď už priamych svedkov týchto zverstiev medzi nami mať nebudeme! Keď dejiny budú písať všetci, ktorí majú ukončenú základnú školu, alebo ani to nie. Pamätníci už nebudú môcť oponovať a brániť sa. My ostatní sa budeme môcť už len mlčky prizerať, ako sa možno dejiny zopakujú pred našimi očami.

Viaceré politické strany, viacerí politici si na tomto temnom fľaku dejín Európy budujú politickú kariéru a prihrievajú si vlastnú polievočku. Čo by sa možno ešte ako tak dalo ospravedlniť, ak by tým politickým úsilím bol úprimný boj proti radikálnym stranám typu „Kotleba“.

Ale úprimnosť týchto politických úsilí je väčšinou diskutabilná. Skôr používaná ako zástera pre skutočné politické ciele úzkej skupiny ľudí. Že to tak nie je? Ale je.

Len pred necelým rokom tu vznikla naša rôznofarebná vláda, z rôznofarebných strán a politikov, ktorí svoje kroky ospravedlňovali aj snahou „úprimného“ boja s cieľom zastaviť nárast nesystémových, ale hlavne radikálnych politických strán u nás. Ale zatiaľ to vyzerá tak, že bezúspešne a s veľkou potupou.

Až sa mi natíska otázka. Mohli to títo politici vôbec myslieť aspoň z časti úprimne? Chceli vôbec robiť slušnú politiku pre ľudí? Skutočne slušnú. Slovo „slušne“ je síce často počuť z úst jedného z ústavných činiteľov, ale samotné skutky tomu nenasvedčujú, alebo zostali len na papieri. „Skutek utek“ by povedali naši západní susedia.

Otázkou je aj to, či by citeľne slušná politika od štandardných strán pomohla opätovne zvýšiť dôveru občanov vo volených zástupcoch, dôveru v politiku ako takej a dôveru v právny štát? Podľa mňa nie. Prípadne len v malej miere.

Osobne sa nazdávam, že kým si vôbec musíme klásť otázky typu:

Dôverujete politikom?

Dôverujete súdom?

Dôverujete Polícii?

Dôverujete zdravotníctvu?

Dôverujete štátu?„,

a následne na tieto otázky odpovedať slovom „nie“, dôvera v súčasných politikoch, dôvera v súčasnom právnom zriadení a v právnom štáte bude patriť do priečinku „stratená“!

Túto dôveru neobnoví ani nútená láska k štátu a nanútený nacionalizmus. Ani nové IC vlaky.  A ani „rádiotelevízia“ bez dvojbodky!

         Aktuálne predstavený pokus zníženia preferencií nesystémových a radikálnych politických strán, v podobe boja proti vnútornému nepriateľovi, ktorými boli donedávna utečenci a teraz Rómovia, môže mať za následok zníženie preferencií niektorých z týchto radikálnych strán, avšak neupokojí po dôvere volajúcu náladu vo vnútri spoločnosti. Skôr naopak, ďalej bude rozosievať nenávisť, ďalej bude prehlbovať medziľudskú priepasť, a bude myšlienkovo podporovať radikálne zmýšľajúcich ľudí v spoločnosti, čím sa dosiahne pravý opak upokojovania nálady. Dosiahne sa len všeobecná akceptácia radikálnych prejavov a myšlienok.

Ak je ale cieľom vládnych a opozičných strán riešiť akútny problém nárastu počtu voličov radikálnych strán tak, že si ich „adoptujú“ prispôsobením si svojho politického portfólia a komunikácie, tak ich súčasné kroky sú „správne“! Predsa „klin sa klinom vybíja“ a strana bude opäť volená!

Teraz najčítanejšie