Denník N

Časom sa bude báť aj ôsmak ZŠ

Ilustračná foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračná foto N – Tomáš Benedikovič

Štrajk je výborná príležitosť pozorovať správanie sa ľudí. Po týždni v štrajku som zistil, ako sa šíri strach cez všetky vrstvy spoločnosti, od politických špičiek až po ôsmaka v škole. Začnem niekde pri pani učiteľke, ktorá sa obáva zapojiť do štrajku.

Pani učiteľka by sa aj rada zapojila do štrajku, ale pri premýšľaní myslí viac na to, čo môže stratiť, ako na to, čo môže získať. Pri rozhodovaní rozmýšľa, či to má zmysel, sleduje nálady kolektívu a hlavne riaditeľa školy. Vidí, že riaditeľ školy nie je pozitívne naklonený štrajku, odhovára učiteľov od štrajku, prípadne sa aj priamo učiteľom vyhráža. Pani učiteľka sa bojí, že ak sa do štrajku zapojí, na výplate jej nielen ubudne dosť peňazí, ale ešte sa vystavuje riziku, že ju v budúcnosti môže riaditeľ zo školy vyštvať. Ak stratí prácu v regióne kde býva, tak si nové miesto v inej škole nájde len veľmi ťažko. Tak je radšej ticho, nijako sa neangažuje a čaká, ako sa to vykryštalizuje.

Riaditeľ školy má tiež obavy. Čo povie zriaďovateľ, ak sa jeho škola do štrajku zapojí? Čo povedia rodičia, ak sa o deti nebude mať kto starať? Trošku odbočím. Rodičom sa totiž dnes ani nejedná o to, aké vzdelanie ich deti dostanú, jedná sa im hlavne o to, aby na ich deti mal kto dávať pozor kým sú v práci.
Škola je platená od počtu žiakov a riaditeľ školy dobre vie, že ak si rodičia zle vysvetlia štrajk, tak na budúci rok môžu presunúť svoje deti do vedľajšej školy, kde učitelia nerebelujú a počúvajú na slovo. Škola bude mať menej peňazí, bude musieť prepúšťať. Rodičia reagujú samozrejme rôzne, podľa toho ako sú mentálne, charakterovo a morálne vybavení. Rovno napíšem, že tí s vyššou mentálnou a morálnou výbavou podporujú učiteľov a hlavne chcú, aby ich deti vychovávali slobodní, úprimní a nebojácni učitelia. Vedia dobre, že len slobodný učiteľ môže z ich detí vychovať slobodných hrdých ľudí a život je príliš krátky a cenný na to, aby ho človek prežil v hlúposti a v strachu.

Riaditeľ pri prebdenej noci rozmýšľa aj o prisľúbených peniazoch od zriaďovateľa. Na opravu strechy, opravu záchodov a vybavenie jednej počítačovej učebne. Pri bezsennej noci rozmýšľa aj nad tým, či mu nabudúce dá starosta odmeny a či ho pri ďalších voľbách podporí. Ak je momentálne starostom, primátorom, či županom Smerák, tak vie dobre, že bude mať problém.

Aj zriaďovateľ školy má strach. Má strach z toho, že mu škola štrajkuje. Má strach z toho, čo povedia voliči v dedine a čo povedia úradníci, s ktorými práve rokuje o dotácií, či prísune eurofondov pre projekty v jeho dedine. Je jedno či je Smerák, alebo SDKU, SMK etc.. Vie dobre, že štátny mechanizmus teraz ovláda Smer, ktorý má svojich ľudí všade. Ak sa mu nepodarí vybaviť peniaze pre čističku vody, opravu cesty, či revitalizáciu turistickej infraštruktúry, tak voliči povedia, že nie je schopný a v ďalších voľbách ho nezvolia. Možno si poviete, že preháňam. Včera som si vypočul napríklad toto:
„Pán zriaďovateľ z nás má ťažkú hlavu. Minule mu volali zo ZMOSu. Všimli si, že škola je zatvorená, svieti na mape ISU. Zdvorilo sa ho opýtali, či s tým nevie niečo urobiť, lebo veď predsa dobre vie, že obec čaká na schválenie projektov a no veď chápete pán zriaďovateľ…“

Dostali sme sa až hore. Na najvyšších priečkach, kde sa rozhoduje o rozdávaní peňazí ustráchaných občanov, majú tiež strach. O tom nepochybujte. Majú strach, že čo ak to nakoniec naozaj praskne, ľuďom konečne dopne a rozhodnú sa ich hnať svinským krokom. To by bol ten lepší prípad. Tí tam na tých horných priečkach dobre vedia, že čo majú na rováši. Čo ak sa nájde niekto, kto ich po voľbách vymení a začnú sa naozaj po právnej stránke riešiť medializované kauzy, zlodejiny, podvody? Myslím, že tí hore majú najväčší strach. Zatiaľ sa cítia isto, preferencie im prajú, občania si žijú vo svojej mentálnej bubline, ale aj tak, občas im na tých horných priečkach mocenskej pyramídy iste v hlave preblysknú obavy. Urobia všetko preto, aby sa pri moci udržali. Budú rozsievať strach z utečencov v Nemecku, klamať, hrať na primitívne pudy voličov, rozoštvávať, dezinformovať a znechucovať voličov. Týmto spôsobom sa im podarí upevniť si a zabezpečiť všetky významné posty.

A čo medzitým ustráchaná učiteľka v škole? Vykričí sa na ôsmaka, ktorý si dovolil povedať svoj názor pubertálnym spôsobom. Ten si začína zvykať, že hovorenie pravdy na Slovensku je problém a radšej bude nabudúce ticho.

Teraz najčítanejšie