Bol som na jarmoku

Z diaľky dolieha kombinácia slovenského turbofolku a svetového popu zo začiatku tisícročia. Basy čo to dá. Ak si so zatvorenými očami predstavíte jarmok, labute, reťazový kolotoč, centrifúgu, soundtrackom tejto predstavy sú presne tieto rytmy.

Ulice v centre uzavreli, na konci každej krížom Kia Ceed alebo postávajúci policajt, ktorý očividne strašne nechce byť postávajúci policajt. Keby by to bolo možné, oveľa radšej by robil náhmatkové kontroly a používal nevyhnutné donucovacie prostriedky. Toľko odčítate z mimiky.

Ulice lemujú stánky, každý inej šírky, výšky i vzhľadu. Hitom sezóny je kovová konštrukcia a igelit. Pomedzi ne však natrafíte na stánky z iného vesmíru, stánky tak podozrivo sympatické, až váhate. Skúsite. Párik podgurážených Bratislavčanov predáva v stánku burčiak a slivovicu čapuje zo súdku zadarmo. „Podgurážili sme sa,“ vysvetľujú vám svoj zarážajúco sociálny biznis plán. Vypijete si a pokračujete.

Väčšinu zo stánkov pokrývajú popísané áštvorky vo vyťahaných euroobaloch, marketing jarmočníkov vychádza z tradície železničných staníc a slovenských marketérov z deväťdesiatych rokov, zľavy, akcie, percentá dole. Na predaj sú tu okrem obligátnych medovníkov (Ľúbim ťa / Môjmu prasiatku / Mamičke / Barborka♥) údené syry, papuče, medovina, podprsenky, turecký med, hračkárske samopaly, žužu, textil (nie oblečenie, textil), balóny, cédečká a (!) kazety, cukrová vata, talizmany, kotlíky, vznášajúce sa helikoptérky, tekvicové jadierka, pelendreky, súdky na kapustu, kalendáre s mačiatkami, trdelníky, bezpečnostné zámky, cigánske, jaternice a všetko ostatné. Z ostatného, napríklad, okuliare na zlepšenie zraku.

Ďalší sortiment ponúkajú imigranti. Do Levíc dorazila prvá imigrantská vlna a medzi jarmočníkov sa vmiešali traja (číslom: 3) Eritrejci. Je to vôbec prvýkrát, čo v Leviciach vidím černocha, ktorý nie je basketbalista. Rovnako je však pravda, že posledné roky som levický jarmok vynechával a spoločenský život v meste zanedbával. Je pritom možné, že invázia sa začala už dávnejšie. Informujte sa radšej.

Černošskí jarmočníci chodia pomedzi ľudí a ponúkajú značne alternatívny tovar, drevené masky, luky a sošky, ktoré sú vašou prvou asociáciou so spojením „východná Afrika“. Máte silné nutkanie od každého z nich si niečo kúpiť. Ten, ktorý chodí pomedzi ľudí pojedajúcich jaternice a s výrazom pána predávajúceho ružičky po podnikoch ponúka bubny, má vaše sympatie/súcit prekvapivo tiež.

Černoch s bubnami osloví skupinku pojedajúcu langoše (bratislavské reálie: kebap) a popíjajúcu burčiak. Fúzatý muž na černocha chvíľu mlčky zazerá, ešte jedno sústo, kečup, cesnak, majonéza, a vy viete, že sa to láme presne v tomto momente. Černoch dostane do pána s langošom živelnú maďarskú odpoveď, úplne mu rozumieť nebudete, az angyalat, bazmeg, fekete, ale z pár slov a gestiky pochopíte. Že nie. Že čierny. Ženičky s langošmi pána upokoja a odvrátia násilie, černoch odíde. Tento maďarský pán vám prinesie silne slovenskú skúsenosť.

Na jarmoku si ešte zájdete na koncert miestneho Desmodu a potom na pukance alebo cukrovú vatu.